Nestihli ste prednášku zoológa o opeľovačoch, ich ochrane a biodiverzite? Pozrite si video.
V májovej Vede v CENTRE bol naším hosťom Mgr. Marek Semelbauer, PhD., ktorý pôsobí v Ústave zoológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Venuje sa hmyzu, predovšetkým dvojkrídlovcom, ich faunistike, ekológii, morfológii a taxonómii.
Kto je opeľovač?
„Koľko druhov včiel je na svete?“ opýtal sa Semelbauer. Správna odpoveď je, že poznáme asi 20-tisíc druhov včiel. Diverzita celého hmyzieho sveta je obrovská, na svete žije približne päť miliónov druhov hmyzu, predpokladajú vedci.
Opeľovačom však nemusí byť iba pre mnohých známa včela. Nie je to len ich doména. Opeľovať môžu aj chrobáky, kutavky, muchy, lúčne koníky a iný hmyz. Závisí to nielen od druhu opeľovača, ale aj od kvetov. Na Slovensku máme okolo 650 druhov včiel. Tie prenášajú peľ medzi jednotlivými kvetmi, kľúčový je pri tom kontakt včely s bliznou rastliny. Dotýkajú sa jej včely priamo? Včela medonosná neraz bliznu netrafí, podarí sa jej to približne v 60 percentách. Nie je taká efektívna ako napríklad čmeliaky. Tie dokonca navštívia dvojnásobok kvetov za minútu.
Včela medonosná kŕmi svoje črevné baktérie, zistili vedci. Zdroj: iStockphoto.com
Ako funguje opeľovanie v sade?
V komerčnom jabloňovom sade sa striedajú riadky dvoch odrôd jabĺk. Aby došlo k tvorbe plodov, musí dôjsť k výmene peľu medzi dvoma odrodami. Vedci však zistili, že včely nie sú veľmi ochotné riadky striedať. Na rozdiel od nej čmeliaky alebo samotárky chodia medzi riadkami oveľa častejšie, čím dôjde k cudzoopeleniu. Preto včela medonosná nie je práve najefektívnejším opeľovačom v prípade jabloní, aj keď sa jej z pohľadu verejnosti pripisuje veľká úloha. „V sadoch môže byť prítomných až do 25 druhov včiel,“ vysvetlil zoológ.
Platí to aj pre ostatné plodiny? Pred mesiacom vyšla veľká metaanalýzová štúdia, v ktorej odborníci porovnali vyše 90 publikovaných prác. Pozerali sa na počet návštev jednotlivých druhov opeľovačov a efektivitu včiel medonosných. Ak sa na to pozrieme z celkového hľadiska, výsledkom bolo, že efektivita včiel a ostatných druhov bola približne rovnaká. Preukázať pozitívny vplyv opeľovačov nie je jednoduché, lebo prichádzajú do úvahy iné faktory poľnohospodárov a ich zásah.
Včely medonosné nevymierajú
Početnosť včely medonosnej narastá, dôležitá je však samotná diverzita opeľovačov. „Ľudia jedia čoraz viac potravín, ktoré sú od nich závislé,“ povedal Semelbauer. V roku 2005 bolo na Slovensku asi 250-tisíc včelstiev, dnes ich máme okolo 330-tisíc. V roku 1989 ich bolo takmer pol milióna, posledných desať rokov početnosť narastá. Súvisí to s tým, koľko máme včelárov. Trochu sa to však vymklo spod kontroly, napríklad v prípade mestskej včely.
Londýn sa stal najzavčelenejším mestom v Európe. Potravných zdrojov v meste nie je nekonečne veľa. Odborníci odporúčajú približne sedem včelstiev na meter štvorcový, v niektorých častiach Londýna je ich aj viac ako päťdesiat. Sú konkurenciou pre iné druhy, ktoré nemajú čo jesť. „Problémom je nedostatok potravy pre opeľovače, nie to, že ich je málo,“ zdôraznil zoológ.
Viac o tom, ako môžeme opeľovače nakŕmiť a aké projekty sa realizujú na Slovensku, ale aj v zahraničí, sa dozviete v prednáške.
O prednášajúcom
Mgr. Marek Semelbauer, PhD., pôsobí v Ústave zoológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Venuje sa hmyzu, predovšetkým dvojkrídlovcom, ich faunistike, ekológii, morfológii a taxonómii. V rámci dizertačnej práce sa zaoberal muchami čeľade Lauxaniidae, pričom opísal jeden nový druh pre vedu. V spolupráci s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením (BROZ) sa venuje monitoringu opeľovačov najmä v súvislosti s obnovou tradičnej pastvy hospodárskych zvierat.
Čo je vedecká kaviareň?
Vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE organizuje pre širokú verejnosť pravidelne, každý posledný štvrtok v mesiaci o 17.00 hod., Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave. Prvá kaviareň sa uskutočnila 21. mája 2008.
(JM)
