Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

VIDEO: Krása baktérií na molekulárnej úrovni

VEDA NA DOSAH

Molekulárny biológ Imrich Barák prednáša o vzniku spór, o ich nebezpečenstve, ale aj využití.

Spóry môžu byť pre človeka nebezpečným zdrojom chorôb a infekcií, no zároveň dokážeme pre ne nájsť využitie v biotechnológiách a potravinárstve. O tom, ako spóry vznikajú, ktorý spôsob ich využitia je bezpečný, ako funguje tento komplexný proces a kam až siaha výskum, prednášal molekulárny biológ Imrich Barák, Vedec roka 2020, vo februárovej vedeckej kaviarni.

Hovoril o medzinárodne uznávanom modelovom organizme Bacillus subtilis, ktorého fyziológiu, biochémiu a genetiku študujú vedci už niekoľko desaťročí. Spomenutý organizmus sa intenzívne využíva na štúdium mechanizmov bunkového delenia a hlavne diferenciačného procesu, nazývaného sporulácia. Pri tomto procese vznikajú veľmi rezistentné spóry, ktoré sú schopné prežiť nepriaznivé podmienky a potom vyklíčiť. Uvedená vlastnosť spór je zároveň hrozbou aj výhodou pre človeka. Botulizmus a tetanus, dve závažné infekčné ochorenia, sa prenášajú spórami.

Imrich Barák ďalej prednášal aj o spórach Clostridium difficile, ktoré sú zodpovedné za nebezpečné a ťažko liečiteľné infekcie spojené s hospitalizáciou v nemocniciach. Zatiaľ čo spóry Bacillus cereus vyvolávajú otravy jedlom a ich eliminácia je významnou výzvou hlavne pre potravinársky priemysel, spóry Bacillus anthracis predstavujú riziko z hľadiska bioterorizmu.

Na druhej strane trvácnosť spór nachádza využitie v nanobiotechnológiách i v probiotikách a ich odolnosť voči teplote a vysychaniu sa stala základom pre ich vývoj ako systémov na výrobu nových, ľahko skladovateľných a použiteľných vakcín.

Napriek intenzívnemu výskumu sporulácie B. subtilis stále nie sú objasnené mnohé kľúčové detaily tohto komplexného procesu. Pravdepodobne jedna z najdôležitejších otázok bunkového delenia B. subtilis sa týka mechanizmu, ktorý zabezpečuje správne umiestnenie deliaceho septa; v strede bunky počas vegetatívneho delenia a bližšie k jednému pólu počas sporulácie.

Videozáznam z prednášky je zverejnený na YouTube CVTI SR.

RNDr. Imrich Barák, DrSc., je molekulárny mikrobiológ. Po skončení štúdia na Prírodovedeckej fakulte bratislavskej Univerzity Komenského nastúpil do Ústavu molekulárnej biológie SAV. V rokoch 2008 až 2012 bol jeho riaditeľom. V súčasnosti je vedúcim oddelenia mikrobiálnej genetiky. Absolvoval viacero stáží na University of Georgia v USA, University of York a na Oxford University vo Veľkej Británii. Bol hosťujúcim profesorom na University of Cagliari v Taliansku a na EPFL vo Švajčiarsku.

Dlhodobo sa zapája do európskeho výskumu, kde reprezentuje slovenskú vedu aj ako člen Riadiaceho výboru európskej organizácie Bacell, ktorá spája základný a aplikovaný výskum v Európe v oblasti štúdia a využitia modelového organizmu Bacillus subtilis. Je tiež členom Správnej rady konzorcií SFX a XBI v európskom XFEL-i (X-ray Free Electron Laser v Hamburgu). V roku 2001 mu udelili cenu Vedec roka SR, v roku 2016 sa stal Osobnosťou vedy a techniky v rámci ocenenia Cena za vedu a techniku, v roku 2020 získal cenu Dr. Ľudmily Sedlárovej-Rabanovej, v minulom roku bol finalistom ESET Science Award v kategórii významná osobnosť slovenskej vedy a stal sa aj Vedcom roka SR 2020.

Čo je vedecká kaviareň?

Vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE organizuje pre širokú verejnosť pravidelne, každý posledný štvrtok v mesiaci o 17.00 hod., Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave. Ak sa chcete dozvedieť viac, v neformálnej a priateľskej atmosfére pri káve sa môžete do diskusie zapojiť aj vy. Vedecká kaviareň Veda v CENTRE sa koná v budove CVTI SR na Lamačskej ceste 8/A, na Patrónke. Prvá kaviareň sa uskutočnila 21. 5. 2008.

Zdroj: CVTI SR
(GL)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky