MVDr. Markéta Derdáková, PhD. (Ústav Zoológie SAV) a doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc. Doc. Branislav Peťko je riaditeľom Parazitologického ústavu SAV a vedúcim Oddelenia vektormi prenášaných nákaz. V Parazitologickom ústave SAV pracuje od ukončenia Vysokej školy veterinárskej v Košiciach r. 1977 s prerušením v rokoch 1978 ‒ 1989 počas jeho pôsobenia na Vojenskom veterinárnom doškoľovacom a výskumnom ústave v Košiciach. Je uznávaným odborníkom v parazitológii so zameraním na ekológiu a zdravotnícky význam kliešťov v strednej Európe. Vybudoval pracovisko pre komplexný výskum prírodne ohniskových nákaz s širokou medzinárodnou spoluprácou so zameraním na nové, kliešťami prenášané choroby na Slovensku a v strednej Európe. Najvýznamnejšie sú jeho štúdie o ekológii kliešťov a pôvodcov lymskej boreliózy, anaplazmózy a babeziózy. Je autorom alebo spoluautorom vyše sto pôvodných vedeckých prác a štúdií. Viedol vyše 20 diplomových prác a vychoval 13 doktorandov, z ktorých viacerí sú nositeľmi vysokých domácich i zahraničných ocenení. Je úspešným popularizátorom vedy a jej propagátorom medzi mladými ľuďmi. Viacerí študenti gymnázií pod jeho vedením získali aj najvyššie domáce a medzinárodné ceny v biologických alebo environmentálnych olympiádach. Relaxuje v prírode s udicou alebo fotoaparátom, no vždy s vlajkou, pinzetou a skúmavkou na zbieranie kliešťov, ktoré má pri sebe.
Kliešte patria nepochybne k obávaným strašiakom nielen pre návštevníkov prírody, ale už aj pre obyvateľov v mestách. Mnohí máme osobné nepríjemné skúsenosti s týmito krv cicajúcimi parazitmi. Už ich prítomnosť na tele spôsobuje stres a napätie. Ich prisatie na kožu spôsobí lokálnu alergickú reakciu, no ďaleko závažnejšie je, že sú prenášačmi viacerých infekčných a parazitárnych chorôb ľudí i zvierat. Dôvody na obavy teda tu sú. A tie sú o to väčšie, o čo menej o nich vieme. Ak sa pozrieme na nášho najznámejšieho parazita ‒ kliešťa obyčajného bližšie, jeho životný cyklus môžeme prirovnať k rozprávke. V nej zápasí dobro so zlom, ktoré predstavujú kladní a záporní hrdinovia. V našom príbehu oboch hrdinov môže predstavovať aj samotný kliešť. Dej má tri časti. Kliešť sa musí trikrát napiť krvi, a to na troch rôznych hostiteľoch. Niektorý takýto nedobrovoľný darca krvi mu zanechá „kliatbu“ vo forme pôvodcu choroby, ktorú nesie so sebou a môže ju preniesť na svojho nového hostiteľa. Tým môže byť aj človek. Dej sa teda stupňuje. Takmer neškodná malá larvička kliešťa sa mení na „uslintané“ zlo. Hrozia choroby ako je zápal mozgových blán alebo lymská borelióza a ďalšie, ktorých pôvodcov kliešť prenáša svojimi slinami. Náš rozprávkový hrdina sa nám však predstaví aj ako labužník, gavalier, dokonca aj ako kamarát. A to nie hocijaký. Prichádza záver rozprávky. Či zvíťazí „dobrý“ alebo „zlý“ kliešť, záleží aj od nás, či využijeme výhody, ktoré nám súčasná veda ponúka.
