Väčšina včiel hniezdi v zemi. Vytváraním štrkových hniezd im môžeme pomôcť prežiť v mestskom i vo vidieckom prostredí.
Včela hniezdiaca v zemi. Zdroj: iStock/Wirestock
Prečítajte si viac o vedcovi
Z viac ako 20 000 druhov včiel na svete 70 percent hniezdi v zemi. A rovnako ako mnohé ich náprotivky, ktoré hniezdia nad zemou, aj tieto včely čelia nepriaznivému prostrediu a v niektorých častiach Zeme aj rýchlemu poklesu početnosti.
Zatiaľ čo výskumu na zabezpečenie biotopu pre nadzemné včely hniezdiace v dutinách sa venovalo pomerne dosť pozornosti, ekológia hniezdenia včiel hniezdiacich v zemi zostáva do značnej miery nedostatočne preskúmaná.
Včely hniezdiace v zemi zohrávajú kľúčovú úlohu v ekosystémoch, ale ich biotopy ohrozuje degradácia pôdy, urbanizácia, pesticídy a poľnohospodárska expanzia. Nedávna štúdia publikovaná v Austral Entomology skúmala preferencie práve pôdneho typu včiel hniezdiacich v zemi a poskytla jednoduchý a praktický prístup k zlepšeniu ich biotopov.
Vchody do včelích hniezd v skale. Zdroj: iStock/Erich Karnberger
Včely bez úľov v bytových jednotkách
Výskum sa zameriaval na včely v Austrálii. Táto krajina hostí vysokú rozmanitosť pôvodných včiel, ktoré sa nenachádzajú nikde inde na svete, dohromady ide o viac ako 1 600 vedecky pomenovaných druhov.
Vedci si pre výskum vybrali Lasioglossum (Homalictus) dotatum, malý druh včely hniezdiaci v zemi pôvodom z Austrálie, ktorý meria približne tri až štyri milimetre. Na rozdiel od introdukovanej včely medonosnej (Apis mellifera), ktorá žije vo veľkých vysoko organizovaných kolóniách so zložitými sociálnymi štruktúrami, L. dotatum vykazuje sociálnu štruktúru bytového života s nezávislými hniezdami umiestnenými blízko seba. Toto agregačné správanie naznačuje určité environmentálne prvky alebo prvky biotopu, ktoré sú potrebné na to, aby sa druhu darilo.
L. dotatum je široko rozšírená po celej pevninskej Austrálii. Hniezdi v rôznych piesočnatých pôdnych typoch. Z tohto dôvodu ponúka cennú príležitosť preskúmať, ako rôzne podmienky prostredia formujú jej hniezdne preferencie.
Kľúčovým znakom hniezd tohto druhu je prítomnosť malých kužeľovitých kôp vykopanej zeminy, známych ako tumuli, ktoré obklopujú vchod. Tieto kopy môžu pripomínať malé mravenisko. Výsledkom je, že hniezda sú niekedy mylne považované za hniezda mravcov, čo vedie k náhodnej aplikácii pesticídov a k zničeniu biotopov včiel.
Včela preferuje štrk
Štúdia zistila, že L. dotatum výrazne uprednostňuje hniezdenie v kvetináčoch pokrytých skalným štrkom pred tými s pieskom. Táto preferencia pravdepodobne vyplýva z výhod, ktoré poskytuje skalný štrk, ako je lepšie zadržiavanie vlhkosti, regulácia teploty a ochrana pred predátormi.
Experimentálne kvetináče s kamenným štrkom mali podstatne viac vchodov do hniezd. To naznačuje, že skalný kryt pomáha vytvárať stabilnejšie a priaznivejšie mikrohabitaty na hniezdenie.
Vchody do včelích hniezd z piesku a zo štrku. Zdroj: Wiley Online Library
Včely tiež uprednostňovali piesok ošetrený parou, čo naznačuje, že faktory ako mikrobiálne kontaminanty alebo organické zvyšky v neošetrenej pôde môžu odrádzať od hniezdenia.
Tieto zistenia majú dôležité dôsledky pre ochranu pôvodných včiel, najmä v mestských a poľnohospodárskych oblastiach. Uprednostňovanie skalného štrku naznačuje, že začlenenie tohto materiálu do mestskej krajiny by mohlo zlepšiť podmienky na hniezdenie včiel hniezdiacich v zemi, ako je L. dotatum.
Pestré zastúpenie včiel má aj Slovensko
Zaujímalo nás, či sú včely hniezdiace v zemi aj na Slovensku, preto sme oslovili Mgr. Mareka Semelbauera, PhD., z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied. Ukázalo sa, že aj u nás žijú rozmanité druhy včiel so zaujímavými spôsobmi života.
Včelie kukučky
Sú aj na Slovensku včely, ktoré hniezdia v zemi či v horninách? Koľko takýchto druhov máme a koľko druhov všeobecne sa na Slovensku vyskytuje?
Áno, včely hniezdiace v zemi sú aj na Slovensku. Z hľadiska spôsobu hniezdenia ich môžeme rozdeliť na tri skupiny: včely hniezdiace v zemi, v dutinách a potom kukučky, ktoré kladú vajíčka do hniezd iných včiel. Približne polovica včiel hniezdi v zemi, medzi typické zemné včely patria kapčiarky, melity a olejnice, pieskarky, ploskočielky, drobnušky (rody Nomioides a Ceylalictus), hodvábnice rodu Colletes, stepiarky, peliarky a čmele. Na Slovensku je známych okolo 650 druhov včiel. Pri zemných včelách tiež platí, že rôzne druhy uprednostňujú rôzne substráty, napríklad kapčiarky a drobnušky hniezdia výhradne v piesku, rovnako niektoré pieskarky, iné druhy uprednostňujú spraš a len málo druhov hniezdi aj v ílovitých pôdach.
Iné druhy, hlavne peliarky, zasa uprednostňujú kolmé steny alebo koreňové koláče. A je dobré si povedať, že aj dutinové včely, napríklad osmia rohatá alebo hrdzavá, si hniezdne komôrky vystielajú blatom, teda tiež vyžadujú dostupnú obnaženú pôdu.
Čím sú tieto včely hniezdiace v zemi typické? A v čom sa odlišujú od včely medonosnej?
Zemné včely sú rôznorodá skupina včiel, ktoré sú rôzne fylogeneticky vzdialené od včely medonosnej. Včely delíme na šesť čeľadí: Melittidae, Andrenidae, Halictidae, Colletidae, Megachilidae a Apidae, pričom zemné včely sú zastúpené v každej tejto čeľadi. Z našich druhov sú najbližší príbuzní včely medonosnej čmele, ktoré radíme spoločne medzi takzvané korbikulátne včely – tie majú vyvinutý špeciálny typ zberacieho aparátu, ktorý voláme košíček (lat. corbicula).
Pre väčšinu včiel je typické, že sú prevažne samotárske, ale niektoré tvoria kolónie. Medzi eusociálne druhy patria napríklad spomínané čmele a niektoré ploskočielky (eusociálne označuje najvyšší stupeň sociálnej organizácie živočíchov, najmä hmyzu, pozn. red.).
Včela obalená peľom. Zdroj: iStock/Dimijana
Počet včiel medonosných plynule stúpa
Majú u nás priaznivé prostredie alebo sú ohrozené ako včely medonosné z úľov?
Toto je častý omyl! Včela medonosná je síce náš pôvodný druh, ale voľne v slovenskej prírode možno ani nežije, ak nerátame občasných utečencov od včelárov. Včela medonosná je naše „domáce zviera“, a preto sa nedá hodnotiť podľa rovnakých kritérií ako voľne žijúce včely. Pravda je, že včely medonosné majú zdravotné problémy, úmrtnosť včelstiev narastá, ale ich množstvo na Slovensku posledných asi desať rokov plynule stúpa.
Aktuálne by ich malo byť niečo vyše 330-tisíc, najmenší zaznamenaný počet včelstiev na Slovensku bol 250-tisíc okolo roku 2005, najvyšší bol v roku 1989, keď ich bolo 480-tisíc. Priemerná hustota zavčelenia sa pohybuje okolo sedem včelstiev na štvorcový kilometer, čo je pomerne veľa. Je pravda, že Maďari majú až jedenásť včelstiev na štvorcový kilometer, Česi osem, ale to sa už považuje za prevčelenie. Globálne počet včelstiev narastá súčasne s ľudskou populáciou, podobne ako iné domáce zvieratá. Podľa FAO (Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo) ich je teraz asi 102 miliónov.
Na porovnanie pri voľne žijúcich včelách máme doklady o ich úbytku, hoci treba povedať, že údaje väčšinou pochádzajú z priemyselne vyspelých krajín, ako je Holandsko alebo Spojené kráľovstvo. Včely u nás priaznivé prostredie skôr strácajú. Musíme si uvedomiť, že včely sú potravne závislé od bohatej ponuky kvetov; druhovo bohaté nelesné stanovištia (lúky, extenzívne pasienky, sady a podobne) skôr strácame. V lese väčšina druhov nedokáže žiť. Na úrodných pôdach prevláda intenzívne poľnohospodárstvo a na neúrodných dochádza buď k opúšťaniu a postupnej premene na les, alebo sa ich produktivita zvyšuje napríklad hnojením, čo vedie k strate kvitnúcich bylín.
Zdroj: Wiley Online Library, ScienceAlert, The Conversation, Curtin University
(LDS)
