Ochrana lesov a ich udržateľné obhospodarovanie musia čeliť čoraz náročnejším výzvam. Poškodenie lesov v dôsledku zmeny klímy je závažným problémom z európskeho i svetového hľadiska a čoraz intenzívnejšie sa dotýka aj Slovenska. Kvalitu a zdravie lesov zásadne ovplyvňujú opakujúce sa lesné požiare, veterné kalamity, extrémne suchá, ako aj zvýšená aktivita škodcov vrátane podkôrneho hmyzu (lykožrúta).
V posledných desiatich rokoch sa v Európe objavilo 18 nepôvodných druhov škodcov, ktoré ohrozujú niektoré druhy drevín, medzi nimi aj dub a buk. Pribúdajú tiež nové hrozby, ako napríklad riziko rozširovania nových invazívnych druhov húb a plesní. Za posledných 40 rokov sa zvýšil výskyt lesných požiarov v Európe o 230 %, lykožrúta o 600 % a víchric o 130 %.
Na medzinárodnom diskusnom fóre ThinkForest v Prahe sa dňa 4. apríla 2019 stretlo 150 odborníkov, lesníkov, klimatológov a zástupcov štátnej správy, aby spoločne hľadali spôsoby riešenia narastajúcej hrozby kalamity v lesoch Európy.
Profesor postdamského Inštitútu výskumu v oblasti klímy Stefan Rahmstorf upozornil, že „k poškodeniu lesa dochádzalo aj pred tisíckami rokov a príroda sa s tým dokázala vysporiadať, avšak negatívny vplyv človeka nebol taký výrazný na globálne otepľovanie, ako je dnes. Čím dlhšie sa riešenie problémov bude odsúvať, tým sa situácia bude zhoršovať. Každý rok sa počíta.“ Je dôležité konať v súlade s Parížskou klimatickou dohodou a začať uplatňovať princípy prírode blízkeho pestovania lesa.
Lesný požiar vo Vysokých Tatrách
Generálny riaditeľ sekcie hospodárstva a spracovania dreva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Peter Kicko v tejto súvislosti povedal: „Trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch má potenciál prispôsobiť lesy meniacej sa klíme a dopady klimatickej zmeny zmierňovať. Produkty z dreva dokážu zmierňovať dopady zhoršovania životného prostredia.“
Významným krokom v tomto smere je aj Novela zákona o lesoch, ktorú Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR dňa 5. apríla 2019 predložilo Hospodárskej a sociálnej rade SR. Peter Kicko zdôraznil: „Novela zákona o lesoch je pre slovenské lesy prelomová. Prvý raz sa podarilo legislatívny proces prispôsobiť lesným ekosystémom, definovať prírode blízke hospodárenie ako jednu z možností formovania štruktúr lesov. Predkladaná novela vytvára predpoklady využitia prirodzených lesných ekosystémov, ktorých máme takmer 80 percent.“
Ďalšou iniciatívou je Dohoda Slovenska s Českou republikou na zriadení kalamitného fondu na riešenie disturbancií v lesoch na európskej úrovni. Slovensko rieši problémy s kalamitou už od roku 2004, keď veterná smršť Alžbeta vyvrátila viac než 10 000 hektárov lesa v Národnom parku Vysoké Tatry a výrazne poškodila aj lesy v ďalších pohoriach.
Pôvodné horské smrečiny v lokalite Grúnik vo Vysokých Tatrách boli v roku 2004 rozvrátené pôsobením vetra
Generálny tajomník služobného úradu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Jaroslav Regec upozornil, že „od tejto doby, aj kvôli klimatickej zmene, aj kvôli rozdielnym názorom lesníkov a ochrancov prírody ako sa vysporiadať s takto zásadnou katastrofou v chránených územiach, bol objem náhodných ťažieb na Slovensku takmer nepretržite veľmi vysoký. Podkôrny hmyz sa postupne šíri do ďalších a ďalších oblastí.“
Poškodzované sú nielen smrekové porasty, ktoré sú na Slovensku zastúpené 20-timi percentami, ale aj porasty borovice lesnej. Sucho a nárast Mníšky veľkohlavej značne ohrozujú dubové porasty, ktoré tvoria 10 percent z výmery našich lesov. Jaroslav Regec zdôraznil, že „pri opakovanom ohrození dubových porastov by mohlo dôjsť k odumretiu 30 až 40 percent stromov v nich. V roku 2019 predpokladáme podiel náhodnej ťažby z celkového objemu dreva, predpísaného na ťažbu podľa programov starostlivosti o les, až 55 až 60 percent.“
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vydalo v roku 2018 rozhodnutie, ktorým upravuje presné pravidlá, ako sa vysporiadať s podkôrnym hmyzom. „Súčasnú krízu je nutné využiť na vytvorenie efektívnych a rýchlo dostupných nástrojov na zvládanie kalamitných situácií, spôsobených škodcami s tým, že riešenie musí vždy vychádzať z objektívnych a vedecky podložených informácií.“ dodal Jaroslav Regec.
Nedostatok kvalifikovaného personálu je ďalší celourópsky problém, na ktorý upozornilo diskusné fórum ThinkForest, organizované Forest Europe. Treba sa zamerať na podporu lesníckeho školstva a celoživotného vzdelávania.
Dosluhujúci prezident ThinkForest a bývalý švédsky premiér Göran Persson v závere pražského stretnutia pripomenul: „Máme pred sebou novú situáciu, už nemôžeme čakať. Musíme s tým okamžite začať niečo robiť. Sám som vlastníkom lesa a vždy som bol lojálny k systému a legislatíve a tento systém fungoval. Musíme sa držať lesníckych činností, vychádzajúcich z vedeckých poznatkov. Musíme vzdelávať a školiť lesníkov.“
Zo záverov konferencie vyplýva, že treba zvýšiť druhovú rozmanitosť lesov (v každom poraste najmenej 3 až 4 dreviny), zaviesť efektívny monitoring výskytu škodlivých činiteľov a zamerať sa na podporu lesníckeho školstva a celoživotného vzdelávania. Na zníženie dostupnosti smrekového dreva v najbližších desaťročiach bude musieť zareagovať drevospracujúci priemysel zmenou technológií a vývojom nových výrobkov z dreva. Treba posilniť medzinárodnú spoluprácu v monitoringu škodlivých činiteľov vo forme výmeny expertov a skúseností, či pri príprave postupov pre prípad kalamitných situácií.
Nadchádzajúca ministerská konferencia Forest Europe sa bude konať v roku 2020 v Bratislave. Témou konferencie bude posilnenie medzinárodnej spolupráce v monitoringu škodlivých činiteľov, prostredníctvom výmeny skúseností a expertov a tiež prípravy postupov pre prípad kalamitných situácií.
Redigovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj: Tlačová správa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, 8. 4. 2019
http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=52&id=14084
Zdroj foto: https://pixabay.com/sk/photos/hory-belansk%C3%A9-tatry-skaly-obloha-2989609/
http://www.lesmedium.sk/aktualne/tri-poziare-znicili-pat-hektarov-lesa-vo-vysokych-tatrach
http://www.forestportal.sk/lesne-hospodarstvo/ochrana-lesa/Documents/Kunca_kalamita.pdf
