Počas športového rybolovu v Kostarike ulovili obrovského žraloka žiarivej oranžovej farby, ktorá z neho robí raritu, akú rybári a vedci ešte nevideli.
Nevídaný jedinec medzi žralokmi je prvý ulovený exemplár s touto mimoriadne zriedkavou poruchou. Zdroj: Facebook/ParisminaDomusDei
Žralok dlhý 1,8 metra trpí xantizmom, zriedkavou poruchou pigmentácie, ktorá spôsobuje nadmerné žlté alebo zlaté tóny na koži, šupinách alebo srsti zvierat. Hoci sa xantizmus pozoroval už pri niekoľkých druhoch rýb, nikdy predtým nebol zdokumentovaný medzi rybami s chrupkovou kostrou, kam zaraďujeme žraloky, raje a morské čerty v Karibiku. Okrem xantizmu tento žralok trpí aj albinizmom, čo vysvetľuje jeho výrazné biele oči.
Pozorovateľov okrem výnimočnej farby prekvapili aj nezvyčajné biele oči. Zdroj: Facebook/ParisminaDomusDei
Zriedkavá porucha
Xantizmus sa v živočíšnej ríši považuje za mimoriadne zriedkavý. Pri sladkovodných rybách, ako sú gupky, cichlidy či dokonca zlaté rybky, tento jav niekedy spôsobuje výrazné žlté formy. Niektoré vtáky, napríklad papagáje a kanáriky, tiež vykazovali zlaté perie spojené s xantizmom, zatiaľ čo občasné správy o plazoch opisujú nezvyčajne žlté hady alebo jaštery.
Keďže zlaté sfarbenie robí zvieratá viditeľnejšími, vedci sa domnievajú, že xantizmus často znižuje mieru prežitia vo voľnej prírode. Albinizmus je tiež menej častý a môže predstavovať vážne problémy pre zvieratá, ktoré ním trpia. Absencia melanínu má za následok bledú pokožku, šupiny alebo srsť spolu s bielymi alebo červenými očami.
Vo voľnej prírode môže nedostatok prirodzenej kamufláže spraviť z albínskych zvierat ľahší cieľ pre predátory a menej efektívnych lovcov. Tento stav môže zvýšiť citlivosť na slnečné svetlo a v niektorých prípadoch znížiť pravdepodobnosť, že si zvieratá nájdu partnera. Preto skutočnosť, že žralok fúzatý, ktorý trpí xantizmom aj albinizmom, prežil do dospelosti, je zvlášť významná.
Keďže živočíchy bez prirodzenej kamufláže sú väčšmi ohrozené inými predátormi, vedcov prekvapilo, že sa žralok dožil dospelosti. Zdroj: Facebook/ParisminaDomusDei
Nové otázky pre morských biológov
Prežitie tohto žiarivo sfarbeného žraloka do dospelosti ponúka vzácny pohľad na prispôsobivosť druhu a vyvoláva nové otázky pre morských biológov o genetickej diverzite v populáciách žralokov fúzatých v Karibiku. Žraloky fúzaté sú bentické predátory, čo znamená, že väčšinu času trávia na morskom dne alebo v jeho blízkosti, často okolo útesov a skalnatých oblastí.
Ich typické hnedasté sfarbenie im pomáha splynúť s okolím, čo sťažuje ich spozorovanie. Tento žralok však vďaka jasnej žltooranžovej farbe vynikal, preto jeho prežitie do dospelosti považujeme za mimoriadne pozoruhodné. Nie je jasné, či nezvyčajné sfarbenie ponúka nejaké výhody alebo či sa žralokovi jednoducho podarilo prežiť napriek tomu, že bol viditeľnejší.
Na základe veľkosti žraloka výskumníci z Federálnej univerzity v Riu Grande dospeli k záveru, že táto nezvyčajná pigmentácia zrejme neovplyvňuje jeho prežitie.
(LDS)
