Na celom svete sa nachádza len jeden exemplár samca Prophalangopsis obscura.
Po 150 rokoch tichého sedenia v múzeu si zvláštny hmyzí exemplár opäť zaspieval svoju pieseň. Vedci zrekonštruovali vďaka digitálnej technológii jeho zvuk. Dávno stratený hmyz Prophalangopsis obscura nevidel nikto už od roku 1869. Výskumníci dúfajú, že by vďaka technológii mohli privolať živé jedince nachádzajúce sa vo voľnej prírode, ak v nej nejaké ešte zostali.
Máme len jeden vzácny exemplár
Prophalangopsis obscura je druh hmyzu podobný kobylke. Vedci o ňom veľa nevedia, keďže sa im do dnešného dňa podarilo nájsť iba jediný exemplár. V polovici 19. storočia objavili v Indii osamelého samca, ktorý meral 10 centimetrov. Neskôr ho darovali Londýnskemu prírodovednému múzeu, kde ho prvýkrát v roku 1869 vedecky opísal Francis Walker.
Odvtedy sa napriek neúnavnému pátraniu po Prophalangopsisovi akoby zľahla zem. V roku 2005 našli v Tibete dve samice, ktoré vyzerali podobne. Kvôli rozdielom medzi pohlaviami nebolo však možné určiť, či sú rovnakého druhu alebo len príbuzného.
Tím vedcov z Lincolnovej univerzity, Prírodovedného múzea v Londýne a Univerzity Karla-Franzensa v Grazi našiel jedinečný spôsob, ako stratený druh vypátrať. Rovnako ako ich príbuzní kobylky, aj Prophalangopsis patrí k živočíchom, ktoré si trú krídla alebo iné časti tela – napríklad nohy – o seba, čím vytvárajú zvuk. Tento jav sa odborne nazýva stridulácia. V lete počas obdobia párenia ju samce používajú na prilákanie samíc. Stridulácia nie je len výsadou samcov, existujú i samičky niektorých druhov kobyliek, ktoré za určitých okolností tiež vydávajú zvuk.
„Aj keď máme v depozitári len jeden exemplár, je jedným z mála druhov príbuzných kobyliek a cvrčkov, ktoré prežili a pravdepodobne dominovali počas obdobia jury,“ hovorí Ed Baker, výskumník z oblasti bioakustiky a spoluautor štúdie. „Jeho prežitie od jury naznačuje, že v súčasnosti žije v prostredí bez netopierov, ktoré sa živia voľne lietajúcim hmyzom,“ dopĺňa.
Rekonštrukcia zvuku
Výskumníci zhotovili 3D obrázok všetkých krídel a určili ich rezonančnú frekvenciu, aby mohli zistiť viac informácií o tom, kde by sa druh mohol nachádzať. Na základe toho mohli potom znovu vytvoriť zvuk, ktorý pravdepodobne Prophalangopsis vydával.
„Špecifické zvuky môžu byť spojené s evolučnou históriou,“ hovorí Baker. „Môžete preskúmať, prečo vydávajú druhy určité frekvencie a ako ich štruktúra odráža prostredie, v ktorom žili, a rovnako aj ich vývoj. Je tiež možné, že si určité frekvencie vytvorili preto, aby sa bránili proti vzájomnému prekrývaniu sa s inými druhmi,“ dodáva Baker.
Prophalangopsis má dlhé krídla, ktoré mu umožňujú lietať na dlhé vzdialenosti a vytvárajú čisté, nízkofrekvenčné zvuky s frekvenciou kmitov približne 4,7 kilohertza (kHz). Vedci predpokladajú, že tento druh žil niekde v oblasti s chladným podnebím v severnej Indii a Tibete, kde mohol dlhodobo prežiť vďaka neprítomnosti svojho predátora – netopiera. Hmyzožravé netopiere sa zriedka vyskytujú v chladných horských oblastiach, pretože si nevedia udržať stabilnú telesnú teplotu.
Vedci plánujú umiestniť nahrávacie zariadenie do prírody, pričom veria, že sa im podarí zaznamenať signál, ktorý by mohol viesť k znovuobjaveniu Prophalangopsisa.
Zdroj: NHM, Newatlas, DOI: 10.1371/journal.pone.0270498
(JM)