Podľa vedcov mozog už vie o očakávanom, predvídateľnom pocite šteklenia a zľahčuje ho.
Poštekliť nás môže niekto cudzí, ale sami seba štekliť nedokážeme. Zdroj: iStock.com/shironosov
Niektorí z nás sú veľmi štekliví, iní zas nepociťujú takmer nič. Pravdou je, že poštekliť vás môže niekto cudzí, ale sami seba štekliť nedokážete. Prečo je to tak? Vedci na to majú úplne jednoduché vysvetlenie.
Ako uvádza portál Live Science, mozog už vie o očakávanom pocite šteklenia, a preto mu nepripisuje takú vysokú dôležitosť. Podľa amerického neurovedca Davida Eaglemana, ktorý pôsobí na Stanfordovej univerzite, je to preto, lebo mozog vždy predpovedá budúcnosť, teda sa snaží vždy dopredu uhádnuť, čo bude nasledovať.
Kedykoľvek vykonáte nejakú činnosť, primárna motorická oblasť mozgovej kôry, ktorá je zodpovedná za iniciovanie správy, vyšle kópiu príkazu do mnohých oblastí mozgu, aby sa pripravili na zmyslové informácie, ktoré majú prísť v dôsledku tejto činnosti.
Napríklad keď chcete do rúk chytiť nejaký predmet, mozog vyšle správu do vašej ruky a do vašich prstov a povie im, aby tento predmet uchopili a zodvihli. Ale neposiela správu len svalom, ktoré budú generovať tento pohyb. Súčasne odosiela kópie do vašej somatosenzorickej kôry, časti mozgu, ktorá prináša senzorické stimuly smerom k motorickej kôre, ktorá je zodpovedná za motorický výkon, a do zrakovej kôry, časti zodpovednej za videnie daného predmetu.
Mozog reaguje na naše vlastné dotyky oveľa menej
Podľa neurovedkyne Konstantiny Kilteniovej zo švédskeho Karolínskeho inštitútu mozog pomocou signálov, ktoré vysiela do svalov, predvída, ako sa budeme cítiť ešte pred tým, než vykonáme nejaký úkon. Neurovedkyňa spolu s tímom skúma, ako mozog vníma naše vlastné dotyky. Vlastný dotyk je pre náš mozog menej intenzívny ako dotyk niekoho druhého. Nejde len o jeho vnímanie, mozog reaguje na naše vlastné dotyky menej intenzívne.
Keďže sú naše pocity pri dotykoch vlastného tela predvídateľné, mozog ich tlmí, jednoducho ide o slabší pocit, ako keď sa nás dotkne niekto druhý. Ak sa však tieto predpovede nezhodujú s tým, čo sa deje, mozog si to všimne. David Schneider, neurovedec z univerzity v New Yorku, tvrdí, že keď napríklad zatvoríme dvere auta, očakávame, že budeme počuť predvídateľné buchnutie. „Ak namiesto toho počujete iný zvuk, váš mozog to okamžite rozpozná ako chybu,“ tvrdí David Schneider.
Mozog vníma naše vlastné dotyky inak. Zdroj: iStock.com/Galina Sharapova
Voči vonkajším podnetom, ktoré vnímame všetkými zmyslami, sme ostražití, pretože náš mozog sa snaží rozpoznať potenciálne nebezpečenstvo. Napríklad pri prechádzke mozog príliš nevníma naše vlastné kroky, ale spozornie, ak niekto kráča za nami, keďže ide o potenciálnu hrozbu. Toto sa však netýka iba ľudí, vedci podobné správanie pozorovali aj na zvieratách. Napríklad mozog laboratórnych myší nereagoval na ich vlastné kroky. Nie je to preto, že by myši vlastné kroky nepočuli alebo že by ich mozog nedokázal rozpoznať. Vedci im skúsili pustiť zvuky ich chôdze cez reproduktor a vtedy ich mozog spozornel.
Šteklenie nás musí prekvapiť
Prečo teda nemôžete poštekliť sami seba? Ak sa napríklad skúsite poštekliť pod pazuchou, mozog vie, kam bude ruka smerovať ešte skôr, ako sa pohnete, preto tomu nevenuje veľkú pozornosť. Ale ak sa k vášmu podpazušiu priblíži niekto iný, tento pocit sa zosilní a mozog ho považuje za potenciálnu hrozbu. To, že sa nedokážeme poštekliť, je jednoducho dôsledkom našej adaptácie na vonkajšie podnety.
Aby sme dokázali zareagovať na šteklenie, musí nás prekvapiť. Ak nás teda pošteklí niekto druhý, nevieme presne, čo urobí. Ak sa chceme poštekliť sami, mozog túto aktivitu už vopred predvída, preto naše telo nereaguje.
Existuje však niekoľko výnimiek. Napríklad ľudia so schizofréniou majú problém rozpoznať aktivity, ktoré iniciovali sami, od tých, ktoré inicioval niekto iný. Odborník predpokladá, že ide o problém s načasovaním. Môžu sa vedieť poštekliť, pretože majú často problém predvídať svoje pohyby a nasledujúce pocity.
„Schizofrénia ovplyvňuje schopnosť mozgu rozlíšiť činnosti, ktoré si človek vytvoril sám, od vonkajších činností,“ uviedol David Eagleman, americký neurovedec zo Stanfordovej univerzity. „Ak tento systém predvídania ochabne, aj vlastný dotyk môže byť prekvapivý.“
Zdroje: Live Science, Univerzita Karlova
(RR)
