Doteraz nepoznaný orgán unikal pozornosti, pretože vzniká len v špecifických podmienkach.
Ilustračná fotografia arábkovky Thalovej. Zdroj: iStockphoto.com
Vedecky ju opísali v 16. storočí. Bola prvou rastlinou, ktorej genóm sekvenovali. Výskumníci o nej doteraz napísali viac ako päťdesiattisíc štúdií, pestovali ju dokonca aj na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Arábkovka Thalova je síce len obyčajnou burinou, ale vo vede má významné miesto. Je modelovým organizmom, akousi laboratórnou myšou rastlinného sveta. Zdalo by sa, že ju poznáme skrz-naskrz a ničím nás nemôže prekvapiť.
Predstavte si však šok vedcov, ktorí po desiatkach rokov rozmanitých výskumov objavili jej nový, doteraz neznámy orgán. Novým útvarom je akési rameno, ktoré vyčnieva z hlavnej stonky. Zdá sa, že jeho úlohou je podopierať stopku, z ktorej vyrastá kvet. Pripomína tak funkciu, ktorú zohráva konzola na mostoch. Štúdiu, ktorá opisuje objav, zverejnili v časopise Development.
Dôvody, prečo unikal pozornosti
Arábkovka Thalova je malá kvitnúca rastlina, ktorá je rozšírená takmer po celej Európe, Malej a Strednej Ázii či v severnej a východnej Afrike. Ľudia ju poznali ešte predtým, než ju koncom 16. storočia vedecky opísali. Ako teda mohol ľuďom doteraz neznámy orgán tak dlho unikať?
„Orgán som prvýkrát uvidel v roku 2008. Najprv som ničomu z toho nechcel veriť. Predpokladal som, že šlo len o dôsledok genetického znečistenia, ktoré sa spojilo so znečistením vody, pôdy, hnojiva, či dokonca ventilácie v budove,“ napísal v tlačovej správe k výskumu prvý autor štúdie Timothy Gookin. Lenže orgán sa pri výskume stále objavoval. Aj vtedy, keď všemožne rad-radom vylučoval z experimentov možnosti, ktoré mohli zapríčiniť jeho vznik.
Čiastočným dôvodom, prečo tak dlho unikal pozornosti ľudí, je jeho vzácnosť. Vyvinie sa iba v určitých špecifických podmienkach, a to vtedy, keď kratšie dni spôsobia, že rastlina nedostáva dostatočné množstvo svetla, než by za bežných podmienok mala mať. Následne rameno vznikne na jednom konkrétnom mieste, kde rastlina začína kvitnúť.
Pri výskume tiež odhalili špecifický gén, ktorý po porušení spôsobí, že orgán sa neobjaví. Mnohé arábkovky, ktorým sa darí v laboratórnych podmienkach, majú presne tento gén porušený. Keďže vedci skúmali vo veľkej miere práve takéto arábkovky, orgán unikal ich pozornosti.
Nový orgán, ktorý vedci objavili na arábkovke Thalovej. Na obrázku má tvar písmena L. Zdroj: Timothy Gookin
Pozostatok dávneho vývoja
Tím vedcov tiež zistil, že gén, ktorý zohráva kľúčovú rolu pri vzniku kvetu, spúšťa aj vznik ramena. Keď orgán vedci našli aj na divorastúcich rastlín, ktoré pochádzali z rôznych podmienok a od nezávislých zdrojov, boli si nálezom istí. Zatiaľ však nevedia, akú presnú výhodu výčnelok arábkovke prináša, keďže sa objavuje len v špecifických podmienkach. Špekulujú však, že môže ísť o veľmi potlačený pozostatok dávnej vývojovej línie rastliny.
„Trvalo nám dvanásť rokov experimentovania, kým sme plne porozumeli tomu, na čo sa pozeráme a čo reguluje vznik orgánu. Museli sme vypestovať 3782 rastlín a ručne skontrolovať viac ako dvadsaťtisíc stopiek 34 rôznych línií,“ ozrejmil Gookin, čo so sebou výskum prinášal.
Zdroje: DOI: 10.1242/dev.195545, Tlačová správa
