Drevoznehodnocujúce huby rodu lesklokôrovka Ganoderma patria k významným pôvodcom hnilôb dreva širokej škály drevín. Ide o kozmopolitný rod s centrom rozšírenia v trópoch. V Európe rastie 7 druhov: Ganoderma adspersum, Ganoderma applanatum, Ganoderma carnosum, Ganoderma lucidum, Ganoderma pfeifferi, Ganoderma resinaceum, Ganoderma valesiacum. Všetky európske druhy sú známe aj zo Slovenska. Môžu rásť paraziticky na kmeňoch a koreňoch živých drevín, saprotroficky na odumretom dreve (najčastejšie na pňoch) alebo môžu prechádzať z parazitizmu do saprotrofizmu. Zapríčiňujú bielu hnilobu dreva, ide teda o lignínovorné huby.
Cieľom práce s názvom Väzba lesklokôroviek na druhy drevín na Slovensku bolo na základe získaných ekologických údajov zistiť väzbu druhov rodu Ganoderma na dreviny v lesnom prostredí Slovenska a tiež lokalizovať plodnice lesklokôroviek na rôznych častiach kolonizovaných drevín. Autormi sú Terézia Gašparcová a Svetlana Gáperová z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (Fakulta prírodných vied, Katedra biológie a ekológie) a tiež Ján Gáper pôsobiaci na Technickej univerzite vo Zvolene (Katedra biológie a všeobecnej ekológie, Fakulta ekológie a environmentalistiky) a zároveň na Ostravskej univerzite (Katedra biologie a ekologie, Přírodovědecká fakulta).
Údaje o výskyte, väzbe na dreviny a topológii plodníc lesklokôroviek na Slovensku, výskumníci získali vlastným terénnym výskumom. Všetky plodnice sú súčasťou Herbára Katedry biológie a ekológie Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici a evidované sú v Databáze drevoznehodnocujúcich húb Slovenska. Tá v súčasnosti vychádza z celkovo 34 vstupných dát, ktoré sú rozdelené do piatich kategórií: I. Charakteristika dreviny, II. Charakteristika stanovišťa, III. Charakteristika huby, IV. Všeobecné dáta (týkajúce sa konkrétneho nálezu), V. Vitalita dreviny. Z čerstvých plodníc kolektív autorov izoloval a získal čisté kultúry za účelom determinácie molekulovými metódami. Boli uložené v Genobanke čistých kultúr, tiež na Katedre biológie a ekológie Fakulty prírodných vied UMB. „Údaje o lesklokôrovkách sme získali aj spracovaním záznamov z položiek deponovaných v Slovenskom národnom múzeu – Prírodovednom múzeu v Bratislave a v Národnom múzeu – Prírodovednom múzeu v Prahe,“ podotkli autori.
V súčasnosti je v Databáze drevoznehodnocujúcich húb Slovenska na FPV UMB v Banskej Bystrici evidovaných 138 záznamov lesklokôroviek, z toho 29 z lesného prostredia. Z Prírodovedného múzea v Bratislave majú 257 záznamov, z toho 47 záznamov z lesného prostredia a z Národného múzea v Prahe majú 59 nálezov zo Slovenska, z toho 38 z lesného prostredia. Väzbu na dreviny a lokalizáciu plodníc na drevine v lesnom prostredí Slovenska výskumníci vyhodnotili z celkového počtu 114 nálezov.
Autori v závere konštatovali, že spracovali celkovo 114 záznamov výskytu lesklokôroviek Ganoderma spp. na Slovensku. „G. adspersum kolonizuje listnaté dreviny, v lesnom prostredí najčastejšie dub letný. Má značne synantropný charakter rozšírenia. Vyskytuje sa ako parazit, častejšie ako saprotrof. G. applanatum kolonizuje listnaté aj ihličnaté dreviny. Má veľmi široký areál rozšírenia a široké spektrum hostiteľských drevín. V lesnom prostredí najčastejšie rastie na buku lesnom. Častejšie sa vyskytuje ako saprotrof. G. carnosum a najčastejšie kolonizuje odumreté drevo jedle bielej, Ganoderma lucidum a G. resinaceum saprotroficky kolonizujú prevažne duby, G. pfeifferi prevažne buky. Ganoderma valesiacum je naša najvzácnejšia lesklokôrovka. Rastie na smrekovci v Kováčovej pri Zvolene a vo Vysokých Tatrách.“
Tento príspevok vyšiel v zborníku recenzovaných príspevkov z konferencie konajúcej sa začiatkom novembra 2017 s názvom Dlhodobý ekologický výskum a monitoring lesov, Súčasné poznatky a výzvy do budúcnosti.
Odborný garant textu: Terézia Gašparcová, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Fakulta prírodných vied, Katedra biológie a ekológie
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /krystianwin/
Uverejnila: VČ