Nočný motýľ bogong má v sebe hviezdny kompas. K tomuto zisteniu dospeli vedci na základe výskumu mozgovej aktivity nočných motýľov.
Za to, že sa nočný motýľ Agrotis infusa v noci nestratí, vďačí aj hviezdnemu nebu. Zdroj: iStock.com/Conor Moore; R.Jessop © Australian Museum
Nočný motýľ bogong (Agrotis infusa) je ikonickým obyvateľom Austrálie. Raz za rok sa vydáva na púť dlhú tisíce kilometrov, smerujúc z južnej časti kontinentu do chladnejších Austrálskych Álp. V noci dokáže prekonať veľké vzdialenosti, aby sa vyhol spaľujúcemu austrálskemu slnku počas dňa. Vedcov tento nočný tvor fascinuje, preto sa o ňom snažia zistiť viac.
Jedným z tajomstiev, ktoré obklopujú tohto nočného motýľa, je to, ako sa vie orientovať v tme počas dlhej cesty bez toho, aby stratil orientáciu. Vedci teraz priniesli dôkazy o tom, že mu pri tom pomáha nočná obloha.
Bogongy pochádzajú z Austrálie. Nájdeme ich v južnej Austrálii vrátane Tasmánie, príležitostne aj na Novom Zélande a ostrove Norfolk. Ich názov je odvodený z oblasti Bogong High Plains vo Viktoriánskych Alpách, ktorá je jedným z miest, kde sa dospelé motýle v letných mesiacoch zhromažďujú vo veľkom počte. Motýle bogong žijú v mestských oblastiach, v lesoch a lesných porastoch.
Nebeský kompas
Medzinárodný výskumný tím teraz zistil, že motýle bogong využívajú na orientáciu namiesto Slnka pozíciu Mliečnej cesty na oblohe. Získavajú tak informácie pre svoj vnútorný nočný nebeský kompas. Výsledky svojho skúmania vedci uverejnili v štúdii vo vedeckom časopise Nature.
To, že by sa hmyz orientoval okrem Mliečnej cesty aj podľa menších hviezdnych konštelácií, je podľa vedcov skôr nepravdepodobné, na to totiž nemajú dostatočne dobrý zrak. „Nočné motýle nemajú dobré vizuálne rozlíšenie. Pravdepodobne rozoznajú Mliečnu cestu ako jasný pás a to, že je tento pás na juhu ešte jasnejší, ale pravdepodobne nevidia jednotlivé hviezdy,“ vysvetlila Andrea Addenová v rozhovore pre ORF.
Vľavo: Samec motýľa bogong. V strede: Grafické zobrazenie migrácie dospelých motýľov migrujúcich zo svojich hniezdisk v rôznych oblastiach juhovýchodnej Austrálie do Austrálskych Álp počas jari (zelené šípky), kde cez leto žijú v chladných alpských jaskyniach a na jeseň sa vracajú do hniezdisk (fialové šípky). V miestach rozmnožovania sa pária, kladú vajíčka a hynú. Nedospelé štádiá sa počas zimy vyvíjajú v podzemí. Červená bodka označuje experimentálnu lokalitu v Adaminaby. Vpravo: Približne 16 000 motýľov na štvorcový meter žije na stenách špecifických jaskýň v Austrálskych Alpách štyri mesiace pred tým, ako sa vydajú na spiatočnú migráciu. Zdroj: https://doi.org/10.1038/s41586-025-09135-3
Pozrite si
Skúmali mozgovú aktivitu nočných motýľov
Addenová, ktorá pôsobí ako neurobiologička v Londýne, sa zúčastnila na výskume. Vedci odchytávali stovky motýľov bogong a následne ich skúmali v laboratóriu. Podľa Addenovej sa po prvý raz podarilo preukázať, že sa nočný hmyz dokáže orientovať na oblohe na veľké vzdialenosti.
Výskumný tím dospel k tomuto zisteniu skúmaním mozgovej aktivity motýľov počas projekcie rotujúcej nočnej oblohy. „Vtedy sme videli, že je v mozgu motýľov veľa nervových buniek, ktoré reagujú na polohu oblohy a že majú takpovediac obľúbený smer. Keď sa motýľ napríklad pozeral na juh, boli aktívne iné bunky, než keď sa pozeral na sever.“
Viacvrstvová navigácia
Okrem orientácie podľa hviezdnej oblohy využívajú motýle bogong aj iné navigačné metódy, ktoré sú vedcom známe už dlhšie. Dokážu napríklad vnímať geomagnetické pole Zeme. To však samo osebe pre vnútorný kompas živočíchov nestačí. „Magnetické pole Zeme je pre motýle bogong pravdepodobne len veľmi slabým podnetom – a my sme videli, že živočíchy potrebujú na dlhé vzdialenosti okrem magnetického poľa aj vizuálne informácie,“ vysvetlila Addenová.
To, čo však robia motýle, keď je v noci zamračené, nie je úplne jasné. Pravdepodobne sa musia viac sústrediť na magnetické pole Zeme a na to málo svetla, ktoré preniká cez oblačnosť.
Problematické svetelné znečistenie
Podľa neurobiologičky nové zistenie opäť dokazuje, aké problematické je pre hmyz svetelné znečistenie veľkých miest v noci. Canberra je veľké austrálske mesto, ktoré leží na letovej dráhe motýľov bogong. „Z času na čas sa stáva, že motýle uviaznu v Canberre a pre svetelné znečistenie sa už tak rýchlo nedostanú von.“
Podľa Addenovej by sa vplyv nočného osvetlenia na hmyz mal zohľadňovať už pri plánovaní miest. Mestské osvetlenie by sa malo plánovať tak, aby nevyžarovalo do nočnej oblohy príliš veľa svetla. Podľa Addenovej by mohli pomôcť špeciálne pouličné lampy, ktoré by vyžarovali svetlo len smerom nadol.
Svetelný smog je pritom celosvetový problém, ktorý sa netýka len nočných motýľov bogong. Na portáli VEDA NA DOSAH sme napríklad informovali o negatívnom vplyve nočného osvetlenia na populáciu svietiviek.
Podľa Addenovej je pravdepodobné, že sa aj európske druhy nočných motýľov a iného nočného hmyzu orientujú podobným spôsobom ako motýle bogong a že ich pri tom ruší veľké množstvo svetla v noci.
Zdroj: science.ORF.at, The Australian Museum, dcceew.gov.au
(zh)
