Rastlina zmijovec obrovský (Amorphophallus titanum) kvitnúca približne jeden deň každých sedem rokov začala kvitnúť včera poobede.
V Botanickej záhrade Univerzity Komenského (UK) majú v dnešných dňoch naozaj rušno, čo nám potvrdil vedúci záhradník Botanickej záhrady UK Ján Čapka. Včera v popoludňajších hodinách totiž nastalo s napätím očakávané kvitnutie vzácnej rastliny, zmijovca obrovského, ktoré bolo avizované približne pred dvoma týždňami.
Kvôli tejto mimoriadnej udalosti včera botanická záhrada upravila otvárací čas pre návštevníkov až do 22.00 hod. Nápor bol naozaj veľký, ešte pred desiatou hodinou večer stála pred bránami botanickej záhrady najmenej stovka návštevníkov a rad sa tiahol až po zastávku autobusu.
Veľký záujem prekvapil zamestnancov, podľa terajších odhadov si rastlinu prišlo pozrieť už približne 2 000 ľudí. Pre všetkých milovníkov rastlín aj prírody máme dobrú správu. Zmijovec obrovský stále kvitne a možno ešte bude kvitnúť niekoľko hodín. Presne to nevedia ani v Botanickej záhrade UK, pretože ako nám povedal Ján Čapka, tento exemplár sa správa netypicky.
Aj dnes si ho prišli pozrieť zástupy ľudí. Postupne však začne odkvitať, o čom svedčí aj fakt, že už nemá svoj charakteristický intenzívny hnilobný pach. Kvitnutie tejto vzácnej rastliny si nedala ujsť ani redakcia portálu VEDA NA DOSAH.
Vo voľnej prírode rastie len na Sumatre
Zmijovec obrovský (Amorphophallus titanum) je endemit dažďových lesov západnej Sumatry. Je to jediné miesto na svete, kde ho nájdeme vo voľnej prírode. Nielen vinou klčovania dažďových lesov patrí dnes medzi ohrozené druhy.
Pestuje sa aj v niekoľkých botanických záhradách na svete, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v zachovaní tohto druhu. Vzhľadom na svoj netypický vzhľad, zápach aj veľkosť ide o obľúbenú rastlinu medzi návštevníkmi.
Z histórie
Rastlina bola objavená v roku 1878 v dažďovom lese indonézskeho ostrova Sumatra. Mimo svojho prirodzeného prostredia kvitla po prvý raz v Royal Botanic Gardens Kew vo Veľkej Británii v roku 1889.
Obrovská rastlina, ktorá má najväčšie nerozvetvené súkvetie na svete, fascinovala ľudí, dlho však bola opradená určitým tajomstvom. Až v deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa podarilo zhromaždiť potrebné znalosti o jej biológii. Do popredia záujmu verejnosti sa dostala aj vďaka seriálu sira Davida Attenborougha Súkromný život rastlín.
Prišiel k nám ako semienko z Liberca
Amorphophallus titanum nájdeme aj v európskych botanických záhradách, napríklad v spomínanej botanickej záhrade vo Veľkej Británii, v botanickej záhrade univerzity v Bonne alebo v botanickej záhrade v českom Liberci.
Rastlina pritom kvitne len zriedkavo, ide teda vždy o veľkú udalosť a magnet na návštevníkov. V botanickej záhrade univerzity v Bonne, kde sa pestuje už viac ako 70 rokov, kvitol dohromady 14 ráz.
V Česku kvitol zatiaľ len v Botanickej záhrade Liberec, a to dvakrát, v roku 2011 a 2014. Bratislavský amorfofal pochádza práve z Liberca, kde sa ho zamestnancom podarilo opeliť a vypestovať tak semená. Do Botanickej záhrady UK sa dostal v roku 2018.
Zriedkavé kvitnutie
Podzemná hľuza rastliny môže vážiť až 70 kilogramov a kvetenstvo dorastá do obvodu až tri metre. V prípade bratislavského amorfofalu mala hľuza po poslednom vážení 60 kilogramov a rastlina dorástla do dvoch metrov.
Rastlina kvitne nepravidelne, približne raz za sedem rokov a len jeden až dva dni. Prvý raz kvitne až po dosiahnutí veku desať rokov, v tomto prípade po šiestich rokoch.
Veľká vonná tyčinka
Latinský názov Amorphophallus titanum vystihuje tvar rastliny. Amorfofal sa totiž počas kvitnutia skladá z obrovského vztýčeného apendixu súkvetia, ktorý chráni obal v tvare zeleného zvrásneného lievika. V deň kvitnutia sa lievik roztvorí a zvnútra odhalí sýtu tmavočervenú farbu. Apendix a lievik – v skutočnosti metamorfovaný list – slúžia na to, aby ku kvitnúcej rastline prilákali hmyz.
„Je to akási veľká vonná tyčinka, ktorá odparuje zápach do diaľky a láka hmyz, aby pristál na pripravenej pristávacej ploche a opelil skutočné samičie kvety, ktoré sa nachádzajú na dne lievika,“ vysvetlil zvláštny tvar pre Spravodajský portál Univerzity Komenského botanik Norbert Zlámal, ktorý sa o rastlinu staral šesť rokov.
Ak ste nestihli kvitnutie amorfofala, môžete si ho pozrieť v časozbernom videu z Botanickej záhrady v Bonne nižšie.
Najsmradľavejší kvet na svete
Kvet počas kvitnutia vydáva intenzívny zápach, pre ktorý sa označuje za najsmradľavejší kvet na svete. Pach z amorfofala v Botanickej záhrade UK vraj bolo cítiť až na Lafranconi.
Odpudivý zápach pripomínajúci hnijúce mäso láka rôzne nekrofágne a saprofágne živočíchy (zdochlinožravce), ktoré rastlinu zároveň opeľujú.
Chemická analýza zápachu zmijovca odhalila nasledujúce zložky: kyselinu izovalerovú, ktorú inak nájdeme v zrejúcich syroch a v ľudskom pote, ďalej dimetyldisulfid, ktorý je bežnou súčasťou cesnaku; dimetyltrisulfid je chemicky podobná látka, ale táto je charakteristická pre rozkladajúce sa mäso. Indol je látka nachádzajúca sa vo výkaloch. A nakoniec je tu trimetylamín, ktorý sa nachádza najmä v tkanivách hnijúcich rýb.
Úžitková plodina
Vo svojom domácom prostredí sa zmijovec obrovský pestuje ako úžitková plodina. Má veľké podzemné hľuzy s vysokým obsahom škrobu, ktoré sú po uvarení jedlé. Na Sumatre sa používajú ako naše zemiaky, hoci patria medzi ohrozenú flóru.
Zdroj: FB Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV, UK v Bratislave, Quark, Vesmir.cz, United States Botanic Garden, RBG Kew, Botanische Gärten der Rheinischen Friedrich-Wilhelms-Universität Bonn
(zh)