Živicová rakovina borovice alebo „fuzarióza borovice“ je nový sledovaný karanténny škodlivý organizmus na boroviciach, pričom ide o celosvetové nebezpečenstvo. V podstate je to parazitická huba, ktorá napáda vegetatívne aj generatívne orgány borovíc.
Na tento problém sa zamerali realizátori projektu Pine pitch canker“ – stratégie pre manažment Gibberella circinata v skleníkoch a lesoch (Pine pitch canker – strategies for management of Gibberella circinata in greenhouses and forests) z Ústavu ekológie lesa SAV, zodpovednou riešiteľkou je Mgr. Katarína Adamčíková, PhD.
Trvanie projektu je v období 8. 5. 2015 – 7. 5. 2019. „Giberella circinata je vysoko virulentný patogén spôsobujúci poškodenie borovíc v škôlkach aj v lesoch. Hlavný cieľ projektu je založiť európsku sieť zameranú na zvýšenie poznatkov o biológii, ekológií, spôsobe šírenia huby G. circinata, zhodnotiť možnosti rozvoja efektívnych a životnému prostrediu šetrných preventívnych aj kuratívnych stratégií ochrany a postúpiť výstupy projektu zúčastneným stranám, majiteľom,“ uvádzajú realizátori projektu.
Ako konštatuje Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, hostiteľskými rastlinami sú najmä borovice (Pinusspp.); dostupné údaje zahŕňajú do hostiteľského spektra viac ako 30 zástupcov rodu Pinus. Ak sa pozrieme na pôvod a geografické rozšírenie patogénu, pochádza z juhovýchodných oblastí USA, prvé nálezy pochádzajú z roku 1945. Odtiaľ sa rozšíril do mnohých častí sveta; výskyt bol potvrdený v Mexiku, Chile, Juhoafrickej republike, Japonsku.
Medzi symptómy napadnutia patrí fakt, že patogén je prenosný osivom, napáda povrch aj vnútro semien, ktoré sú zdrojom infekcie semenáčikov. Napadnutým semenáčikom zahníva hypokotyl na úrovni pôdy. Ďalej dochádza k napadnutiu koreňového systému – huba kolonizuje – ide o hnedé sfarbenie a rozklad povrchovej vrstvy koreňov.
Medzi symptómy napadnutia patrí medovo-hnedo sfarbenie pod kôrou (tzv. smolenie) a tiež to, že na povrchu konárov sa objavuje charakteristický výron živice (živicová rakovina borovice). Patogén vytvára v kultúre makro a mikrokonídie rožkovitého tvaru. „Hlavným zdrojom infekcie sú makro-a mikrokonídie prenášané vetrom a podkôrnym hmyzom; patogén preniká do hostiteľskej dreviny poraneniami a vyvoláva rakovinu kôry; k infekcii je potrebná vyššia vzdušná vlhkosť a relatívne vysoká teplota,“ uvádzajú odborníci.
Medzi spôsoby prenosu a šírenia patria: lokálne sa patogén rozširuje vetrom a hmyzom, no na väčšie vzdialenosti môže byť prenášaný napadnutým osivom a sadenicami. Zdrojom infekcie môžu by konáre a ich kôra. V rámci možností ochrany je tak na zamorených územiach nutná kontrola zdravotného stavu v škôlkach; používanie menej náchylných druhov; zabránenie jej šírenia zo zamorených území; hygiena práce pri manipulácii s náradím a pôdou.
Informačný a foto zdroj:
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /jplenio/
Uverejnila: VČ