Je dobre známe, že stromy absorbujú zo vzduchu oxid uhličitý, aby vytvorili organické stavebné kamene svojej štruktúry. Niektoré stromy idú ešte o krok ďalej a premieňajú vo svojich kmeňoch prebytočný oxid uhličitý (CO₂) na vápenec.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: valeniker
Premena CO₂ na vápenec (uhličitan vápenatý, CaCO₃) znamená, že uhlík z CO₂ sa viaže do stálej, nerozpustnej, pevnej formy. Takto viazaný uhlík neunikne späť do atmosféry, ako je to napríklad pri odumretí a rozklade rastlín. Ide teda o dlhodobé alebo až geologicky trvalé uloženie uhlíka, tzv. sekvestráciu.
Výskumníci teraz našli nový príklad takejto rastliny, ktorá by mohla byť vhodnou voľbou pre poľnohospodárstvo. Stromy dokážu spomenutý skleníkový plyn premeniť na oxalát vápenatý, ktorý potom mikróby premieňajú na uhličitan vápenatý, známy aj ako vápenec, čiže ten istý minerál, aký tvoria koralové útesy.
„O oxalátovo-uhličitanovom mechanizme vieme už nejaký čas, no jeho potenciál viazať uhlík ešte nebol úplne preskúmaný,“ hovorí biogeochemik Mike Rowley z Zürišskej univerzity.
Potravina aj ekologické riešenie
Medzinárodný výskumný tím sa zameral na tri druhy fíg, a to Ficus wakefieldii, Ficus natalensis a Ficus glumosa. Zatiaľ čo všetky tri druhy premieňajú oxid uhličitý zo vzduchu na vápenec pretkaný ich kôrou a drevom, Ficus wakefieldii si viedol najlepšie z hľadiska rýchlosti fixácie uhlíka. Výskum bol prezentovaný na geochemickej konferencii Goldschmidt v Prahe. Nové zistenia by mohli zvýšiť motiváciu aj v oblasti pestovania stromov s touto schopnosťou.
„Ak sadíme stromy pre agrolesníctvo a ich schopnosť ukladať CO2 ako organický uhlík a zároveň produkovať potraviny, mohli by sme si vybrať stromy, ktoré poskytujú ďalší úžitok tým, že viažu i anorganický uhlík vo forme uhličitanu vápenatého,“ hovorí Rowley.
Rastú v suchých oblastiach
Uvedené tri druhy fíg rastú v ochudobnených bazaltových pôdach krajiny Samburu v Keni. V tomto suchom prostredí je pre vedcov jednoduchšie sledovať tvorbu uhličitanu vápenatého. „Avšak aj vo vlhkejšom prostredí sa uhlík dokáže viazať,“ hovorí Rowley. „Doteraz bolo identifikovaných mnoho druhov stromov, ktoré dokážu tvoriť uhličitan vápenatý. Veríme však, že ich je oveľa viac. To znamená, že oxalátovo-uhličitanový mechanizmus by mohol byť významnou, no dosiaľ nedostatočne preskúmanou príležitosťou na pomoc pri zmierňovaní emisií CO2 pri sadení stromov pre lesníctvo alebo ovocinárstvo.“
Zdroj: Science Blog, Goldschmidt
(LDS)
