Počas krátkeho desaťminútového intervalu upadajú do hlbokého spánku a špirálovým pohybom padajú ku dnu.
Zdroj: iStockphoto.com
Tulene slonie sú majstrami v multitaskingu. Naučili sa totižto spať, potápať sa a vyhýbať predátorom zároveň.
Tulene slonie trávia mimo páriacej sezóny v severnom Tichom oceáne sedem až osem mesiacov, počas ktorých hľadajú potravu a cestujú tisíce kilometrov od pevniny. Výskumníci nechápali, ako a kde tieto morské cicavce spia, keďže ich nevideli polihovať desať hodín na pevnine, ako to robia počas páriacej sezóny. Nová štúdia publikovaná v časopise Science odhalila ich tajnú zbraň – počas ponorov do vody si krátko zdriemnu.
Upadajú do hlbokého spánku
Výskumníci vybavili tulene v Monterey Bay v Kalifornii snímačmi elektroencefalogramu (EEG) – rovnakým typom, ktorý sa používa na meranie aktivity ľudského mozgu. Pridali aj niekoľko ďalších meracích zariadení, ako sú akcelerometre, srdcové monitory a záznamníky času a hĺbky. Potom si tulene išli svojou cestou, a keď sa vrátili na pevninu, odborníci získali cenné dáta.
Údaje ukázali, že počas dlhého pobytu na mori tulene slonie zažívajú v hlbokej vode spánkovú paralýzu. Keď vstúpia do REM fázy spánku, stratia kontrolu nad držaním tela a akýmsi voľným pádom, ktorý pripomína závitnicu, padajú k morskému dnu. Vedci označili tento jav za spánkovú špirálu.
Zdroj: Jessica Kendall-Bar
Ide o prvý prípad, keď vedci zaznamenali mozgovú aktivitu voľne žijúcich morských cicavcov, pričom zachytili údaje zo 104 spánkových ponorov. Krátke zdriemnutia tuleňov netrvajú viac ako 20 minút a klesnú pri tom do hĺbky až 377 metrov. Za deň sa im týmto spôsobom podarí naspať približne dve hodiny. Podľa hlavnej autorky štúdie Jessicy Kendallovej-Barovej z Kalifornskej univerzity v Santa Cruz niekedy dokonca narazili na morské dno a pokračovali v spánku.
Niektoré morské živočíchy, ako napríklad delfíny, sú schopné jednohemisférového spánku, pri ktorom udržiavajú jednu stranu mozgu v bdelom stave a jedno oko otvorené. Lenže tulene slonie sa v tom, ako upadnú do totálnej nehybnosti, podobajú skôr ľudom.
„Vzhľadom na to, ako dlho sú tulene na mori, musia niekedy spať. Meraním mozgovej aktivity teraz vieme, že ide o hlboký spánok – človek vtedy začne chrápať,“ priblížil spoluautor štúdie Terrie Williams.
Vyhýbajú sa predátorom
Niektoré zvieratá majú nezvyčajné evolučné adaptácie, aby mohli spať a zároveň sa vyhýbali predátorom a iným rizikám. Robia to tak kravy, ktoré prežúvajú počas spánku, alebo fregaty vznešené, ktoré môžu spať a súčasne lietať.
Aby sa pozorované tulene slonie vyhli predátorom, ako sú kosatky a žraloky, strávili asi jednu až dve minúty na hladine oceánu, aby sa nadýchli. Predátory majú totiž tendenciu loviť v plytších vodách, preto sa tulene snažia stráviť na hladine čo najkratší čas. Potom sa zvieratá ponoria do vody na 30 minút, pričom celý čas zadržiavajú dych.
Logicky je najbezpečnejšie zdriemnuť si, zháňať potravu, dokonca aj kŕmiť svojich potomkov ďaleko od očí a uší predátorov.
Zatiaľ neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by naznačoval, že taký krátky spánok ovplyvňuje tulene negatívnym spôsobom. Bolo by však zaujímavé sledovať, ako vplýva na ich spánok, keď sa vrátia na pevninu, uviedli vedci. Pochopenie spánkových biorytmov tuleňov by mohlo pomôcť ochranárom chrániť tie oblasti v oceáne, ktoré využívajú na odpočinok.
(JM)
