Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov vyhlásilo rok 2016 za Medzinárodný rok strukovín. Slogan tohto roku znie: „Výživné zrná pre trvalo udržateľnú budúcnosť.“
Generálny riaditeľ FAO José Graziano da Silva a generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vyhlásili, že „Strukoviny predstavujú životne dôležité rastlinné kultúry z pohľadu potravinovej bezpečnosti širokých vrstiev obyvateľstva a môžu výrazne pomôcť zdraviu ľudí, najmä v boji proti hladu, podvýžive a environmentálnym výzvam.“ Jedným z hlavných cieľov je, okrem výživy, upriamiť pozornosť verejnosti aj na ich výhody v rámci trvalo udržateľného rozvoja pri pestovaní ďalších poľnohospodárskych plodín. V konečnom dôsledku sa ich pestovanie nepriamo prejavuje aj na znižovaní emisií plynov vyvolávajúcich skleníkový efekt. Pestovanie strukovín zlepšuje aj stav mikroflóry a mikroorganizmov v pôde.
Strukoviny sú plodiny, ktoré patria do čeľade bôbovitých (Fabaceae). Staršie pomenovanie Viciaceae – vikovité Papilionaceae – motýľokveté.
Najznámejšie druhy strukovín, vhodné aj pre pestovanie v našich podmienkach, sú: hrach siaty pravý – Pisum sativum subsp. sativum, hrach siaty roľný, peluška – Pisum sativum subsp. speciosum, fazuľa obyčajná – Phaseolus vulgaris, sója fazuľová – Glycine max, šošovica jedlá – Lens esculenta, cícer baraní – Cícer arietinum, bôb obyčajný pravý, svinský – Faba vulgaris subsp. major, bôb obyčajný konský – Faba vulgaris subsp. equina, vika siata – Vicia sativa, vika huňatá – Vicia villosa, vika panónska – Vicia pannonica, lupina biela – Lupinus albus, lupina žltá – Lupinus luteus, lupina úzkolistá – Lupinus angustifolius, lupina mnoholistá – Lupinus polyphyllus, hrachor siaty – Lathyrus sativus.
Do čeľade patrí viac ako 10 000 druhov. Na Slovensku sú vhodné podmienky pre pestovanie väčšiny druhov strukovín, čo by sme mali využiť.
K jedlým strukovinám patrí hrach, fazuľa, šošovica a sója. Na konzumné účely sa využíva aj hrachor, cícer, lupina a bôb.
Agronomický význam strukovín
Strukoviny tvoria skupinu plodín, ktorá je charakteristická hlavne obsahom bielkovín v semenách, ale aj v nadzemnej fytomase. Na Slovensku sa pestujú prevažne jarné formy. Z výmery ornej pôdy zaberajú do 2 %. Ich význam je v súčasnosti nedocenený. Agronomický význam strukovín spočíva v schopnosti pútania dusíka zo vzduchu prostredníctvom hrčkotvorných baktérií z rodu Rhizobium, ktoré sa nachádzajú na koreňoch rastlín. Pred symbiotickou fixáciou N2 musí prebehnúť infekcia t.j. vniknutie baktérií do organizmu hostiteľskej rastliny. Táto infekcia je druhovo a často aj odrodovo špecifická, čo znamená, že jednotlivé druhy (kmene) Rhizobií môžu infikovať len určité druhy a v rámci príslušného druhu odrody. Hostiteľská rastlina svojimi výlučkami stimuluje rast a množenie Rhizobií, ktoré sa koncentrujú okolo koreňových vláskov hostiteľskej rastliny. Týmito vláskami prenikajú do pletív koreňa hostiteľskej rastliny vytvorením tzv. infekčného vlákna. Tyčinková forma baktérii v bunke hostiteľskej rastliny sa mení na formu bakteroidu. V tejto forme je schopná pútať molekulárny dusík zo vzduchu. Dusík, ktorý rastliny strukovín nevyužijú, zostáva v pôde a tak sa dá ušetriť pomerne veľké množstvo priemyselných dusíkatých hnojív a tým vylepšiť ekonomiku hospodárenia na pôde.
Koreňový systém strukovín je veľmi rôznorodý, siahajúci do rôznej hĺbky pôdy. Zlepšuje fyzikálny stav a štruktúru pôdy, osvojovanie si živín z ťažšie prístupných foriem, zlepšenie obsahu a kvality humusu a vylepšujú úrodnosť pôdy.
Strukoviny sú súčasťou kvalitných osevných postupov. Majú fytosanitárny účinok (ozdravujú pôdu) a sú výbornými plodinami na zelené hnojenie. Používajú sa ako medziplodiny (ozimné – miešanky viky ozimnej; skoré letné – po skorej zelenine alebo zemiakoch) a krycie plodiny pre zakladanie porastov ďatelinovín (hrach siaty a bôb obyčajný).
Strukoviny vhodné nielen pre zdravú výživu ľudí
Nezastupiteľné miesto majú vo výžive zvierat. Semená sú dôležitým zdrojom bielkovín pre kŕmne zmesi. Dobrú kŕmnu hodnotu má aj slama strukovín. Strukoviny sa využívajú aj priemyselne, napr. na výrobu škrobu a v tukovom priemysle. Niektoré odrody dreňového hrachu sa využívajú pre výrobu škrobu. Majú vysoký podiel amylózy k amylopektínu v škrobe. Ďalšia úprava šľachtením vytvára vhodnú surovinu pre výrobu škrobu využiteľného na výrobu ekologicky rozložiteľných obalov.
Veľmi dôležité sú v súčasnom období pri preferovaní zdravej výživy ľudí. Podľa Kódexu potravín SR sú strukoviny definované ako vyzreté jedlé semená strukovinových rastlín, ktoré sú po nevyhnutnom spracovaní vhodné na ľudskú výživu. Odborníci odporúčajú skonzumovať na osobu za rok 3,8 – 5,0 kg, ale na Slovensku nedosahujeme v súčasnosti ani 2 kg. V Európe sa spotrebuje 3,5 kg na človeka za rok a celosvetový priemer je 7 kg na osobu za rok.
Strukoviny sa hojne využívajú aj ako okrasné rastliny v záhradkách, napr. lupiny, hrachor atď.
Zloženie semena strukovín
Semená strukovín sú bohatým zdrojom rastlinných bielkovín, škrobu, vlákniny, esenciálnych mastných kyselín, vitamínov a minerálnych látok. V bielkovinovom komplexe však chýbajú niektoré aminokyseliny (methionín, tryptofán, cystín) a tak sa nevyrovnajú živočíšnym bielkovinám. Preto ich treba konzumovať v kombinácii s obilninami. Osobitné postavenie medzi strukovinami má sója fazuľová, ktorá obsahuje vysokohodnotný lecitín. Je to prírodná látka známa predovšetkým pre svoje pozitívne účinkypri znižovaní cholesterolu v krvi a pri ochrane srdca, ale zlepšuje aj schopnosť učenia a zapamätávania si.
Väčšina pestovaných strukovín obsahuje v semenách aj v rastlinách chemické zlúčeniny, tzv. antinutričné látky (stachyózy, tetrasacharidy, glykozidy, kyanogénne glykozidy, inhibítori proteáz trypsínu a chymotrypsínu, kyanogénne glykozidy, hemaglutenín, taníny, alkaloidy). Tieto znižujú nutričnú hodnotu produktov. Ich obsah sa dá znížiť vhodnou úpravou suroviny pred konzumovaním, napr. zahriatím, máčaním, odstránením osemenia a šľachtením.
Semená klasických lupín obsahujú toxické alkaloidy (0,7 – 3,5 %). Vyšľachtené nové odrody lupín majú znížený obsah alkaloidov na 0,02 – 0,12 %.
Nároky na pestovanie
Väčšina strukovín nie je veľmi náročná na pôdu. Hrach siaty je veľmi plastický, bôb obyčajný rastie takmer na všetkých pôdach, vike siatej vyhovujú stredné až ťažšie pôdy, fazuľa záhradná potrebuje stredné, výhrevné, úrodné pôdy, lupina žltá rastie aj na piesočnatých pôdach, šošovica potrebuje vzdušné, ľahké nie zasolené a kyslé pôdy, vika huňatá potrebuje stredné až ľahšie pôdy a sója fazuľová rastie na všetkých pôdach okrem ťažkých a zamokrených. Pôdna reakcia im vyhovuje mierne kyslá, neutrálna až slabo alkalická.
Voda je veľmi dôležitý faktor pri pestovaní strukovín. Všetky druhy majú zvýšené požiadavky vo fáze klíčenia. Semená potrebujú na klíčenie približne toľko vody, koľko vážia. Najväčšie nároky má bôb, stredne veľké má vika siata, hrach, sója a najsuchovdzornejšie sú hrachor a cícer. Kritické obdobie na vlahu majú v období kvitnutia a tvorby semien. Naopak, nadmerné množstvo zrážok je škodlivé v období dozrievania, pretože predlžuje vegetačné obdobie a nepriamo ovplyvňuje kvalitu semien.
Požiadavky strukovín na teplo sú podľa druhov rozdielne. Najmenšie nároky majú vika, hrach a bôb. Typické teplomilné strukoviny sú fazuľa a sója, ktorým škodia nízke teploty nad bodom mrazu.
Príprava pôdy a sejba
Na jeseň môžeme urobiť orbu do hĺbky 0,20 – 0,30 m do konca novembra. Pri predsejbovej príprave pôdy dbáme najmä na dostatočnú hĺbku prekyprenia pôdy (60 – 120 mm), aby sme mohli siať do potrebnej hĺbky, čo sa v praxi často podceňuje. Okrem toho musíme zabezpečiť, aby povrch pôdy bol veľmi dôkladne urovnaný, čím predídeme zbytočným stratám pri zbere, najmä nízkych druhov strukovín. Voľbu jednotlivých pracovných operácii a technológiu prípravy pôdy upravíme predovšetkým podľa predplodiny, termínu sejby a vlastností pôdy.
Pre strukoviny náročné na skorú jarnú sejbu pripravíme pôdu čo najskôr. Skoré jarné urovnanie povrchu pôdy robíme aj pri strukovinách, ktoré sejeme neskôr, aby sme podporili lepšie vyklíčenie burín, ktoré zničíme pri predsejbovej príprave pôdy. Je to veľmi dôležité, pretože teplomilnejšie strukoviny majú slabšiu konkurenčnú schopnosť a na zaburinenie sú veľmi citlivé.
Termín sejby závisí od nárokov na teplotu pri klíčení. Bôb, hrach, viku sejeme skoro na jar aby mali dostatok vlahy na klíčenie. Sóju a fazuľu sejeme neskôr (až začiatkom mája), pretože vyžadujú dobre vyhriatu pôdu.
Výsevok stanovíme podľa vlastností semena, účelu pestovania a podmienok prostredia. Hĺbku sejby určíme podľa spôsobu vzchádzania, druhu a vlastností pôdy. V praxi sa dosť často podceňuje dodržanie hĺbky sejby, čo spôsobuje nerovnomerné vzchádzanie, úbytok počtu jedincov na jednotke plochy a tým aj zníženie úrody. Dostatočná hĺbka sejby zabezpečuje potrebné množstvo vlahy na klíčenie a vzchádzanie, rastliny dobre zakorenia, lepšie odolávajú poškodeniu vtákmi (vyťahovanie semien z pôdy) a mechanickým zásahom pri ošetrovaní bránením.
V praxi sa najčastejšie využíva medziriadková vzdialenosť 125 – 250 mm. Fazuľu a sóju môžeme siať aj do riadkov širokých 375 až 500 mm.
V prípade, že sme na pozemku viac rokov nepestovali strukoviny, pre lepšiu fixáciu dusíka sa vyžaduje inokulácia (očkovanie) osiva príslušným kmeňom hrčkotvorných baktérií z rodu Rhizobium.
Výživa a hnojenie
Fosforečné a draselné hnojivá môžeme aplikovať pri predsejbovej príprave pôdy. Dávky sú závislé od obsahu živín v pôde, ktoré sa stanovujú agrochemickým rozborom pôdy a vypočítajú sa podľa normatívov pre jednotlivé strukoviny. Dávky fosforu sa pohybujú od 16 do 32 kg na ha, draslíka 95 kg na ha. Dusík aplikujeme podľa druhov: 15 kg N pre hrach, bôb, šošovicu, hrach siaty roľný a viku, 60 až 90 kg pre fazuľu a 80 – 100 kg pre sóju. K procesu fixácie dusíka sú potrebné Fe, Mo a B. Strukoviny majú vysokú potrebu aj na síru. Veľké množstvo chlóru brzdí rast strukovín.
Dozrievanie a zber
Riziká pri pestovaní strukovín vyplývajú z toho, že pre strukoviny je typická menšia stabilita úrod, pretože citlivo 
reagujú na podmienky prostredia. Majú pomalý počiatočný rast, čo je kritické obdobie na zaburiňovanie. Strukoviny s dlhou stonkou sú náchylné na poliehanie. Postupné kvitnutie spôsobuje nerovnomerné dozrievanie strukov. Pri niektorých strukovinách struky pukajú a semená vypadávajú na zem. Pukanie strukov spôsobuje nerovnomerné zasychanie parenchymatického pletiva a pergamenovej blany chlopní na struku. Pre niektoré strukoviny je typické, že sa ťažko varia. Tvrdosemennosť je dedičný znak do značnej miery ovplyvnený pôdnymi a klimatickými podmienkami, v ktorých sme strukoviny pestovali. Po zbere prechádzajú semená klíčivým pokojom (dormancia), čo je pozberové dozrievanie semien. Vlhké a chladné počasie ho predlžuje, suché a teplé skracuje. Farebné semená starnutím matnejú (tmavnú). Zber strukovín uskutočňujeme podľa spôsobu využitia a fázy zrelosti.
Zelená zrelosť – rastliny, struky, semená sú zelené, majú vysoký obsah vody, ukladajú sa zásobné látky, klíček je vyvinutý, ale klíčivosť je slabá a majú nižšiu hmotnosť semien.
Žltá zrelosť – rastliny začínajú zospodu zasychať, stonky sa vyfarbujú, semená v dolných strukoch tvrdnú, zásobné látky z chlopní ešte migrujú do semien. Je to optimálne obdobie pre delený zber.
Plná zrelosť – dolná časť rastlín je suchá, postupne opadávajú listy, struky sú vyfarbené, semená tvrdé. Ukladanie zásobných látok je ukončené. Nastáva samovoľné pukanie strukov – priamy zber.
Viac informácií o význame hrachu a sóji fazuľovej vo výžive pripravujeme v článku, ktorý bude zverejnený na našom portáli www.vedanadosah.sk pod TAG-om: Zázraky zo slovenských záhrad polí a lúk.
Autor: Doc. Ing. Eva Candráková, PhD., Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Katedra rastlinnej výroby
Foto: www.pixabay.com
Redigovala: Zuzana Hajdu, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: ZVČ