Nový objav podľa nich dláždi cestu k chutnejším a aromatickejším nápojom. Štúdiu publikovali v Nature Communications.
Vďaka genetickej mape kávy dokážu odborníci vyšľachtiť nové odolnejšie kávovníky. Zdroj: iStockphoto.com
Výskumníci v Taliansku zostavili doteraz najkomplexnejšiu genetickú mapu kávy arabica. Nové poznatky o genetickej výbave rastliny im pomôžu pri šľachtení nových kávových plodín. Môžu tak vypestovať dokonca kávovníky, ktoré sa dokážu efektívnejšie vyrovnať s globálnym otepľovaním. Pre BBC News to povedala Michele Morganteová z Udinskej univerzity v Taliansku. Prelomovú štúdiu publikoval tím vedcov v časopise Nature Communications.
Vedci použili najnovšiu technológiu sekvenovania DNA, pomocou ktorej preskúmali detaily genetickej výbavy kávovníka arabského (Coffea arabica). Získané poznatky im umožnia zamerať sa na gény dôležité pri výrobe kávy – napríklad na tie, ktoré súvisia s charakteristickou chuťou nápoja. Genetická mapa môže tiež pestovateľom kávy pomôcť vyvinúť nové odrody kávy s osobitnými chuťami a vôňami, ktoré budú schopné tolerovať náročnejšie pestovateľské podmienky.
Coffea arabica, známa ako káva arabica, pochádza z etiópskej vysočiny. Zdroj: iStockphoto.com
Rastúce teploty a nepredvídateľné zrážky menia podmienky, v ktorých sa kávovníky pestujú, čo vedie k zníženým výnosom kávy a zvýšenému napádaniu kávovníkov škodcami.
Podľa doktora Aarona Davisa z Kráľovskej botanickej záhrady v Kew je to dôležitý krok vpred v chápaní genetickej diverzity kávy, ktorý môže usmerniť budúci vývoj tohto ekonomicky dôležitého a veľmi obľúbeného druhu plodín.
Považovaná za jednu z najchutnejších
Káva arabica je považovaná za jednu z najchutnejších káv na svete. Kávovníky tohto druhu pochádzajú z etiópskych hôr, kde dorastajú miestami až do výšky 5 až 6 metrov (m). Je to vždyzelený ker s eliptickými tuhými a zvlnenými listami.
Niekoľkopočetné kvety vyrastajú vo zväzkoch v úžľabiach listov, korunné pláty sú biele. Plodom je 1,5 centimetra (cm) veľká kôstkovica najprv zelenej farby, ktorá sa neskôr mení na žltú, červenú až fialovú. V plodoch sa nachádzajú 1 až 2 semená s pozdĺžnou ryhou obsahujúce množstvo bielkovín, lipidov, sacharidov a kofeín.
Ker Coffea arabica môže dorásť až do šiestich metrov. Zdroj: iStockphoto.com
Arabica tvorí viac ako 60 percent (%) produkcie kávy na celom svete. Kávovníky tohto druhu majú však obmedzenú odolnosť voči zmene klímy, poľnohospodári už v tejto chvíli pociťujú vplyv zvýšených teplôt a menší objem zrážok, ktoré navyše nie sú také pravidelné ako kedysi.
Popri extrémnych zmenách počasia ohrozujú produkciu kávy i cenové výkyvy, škodcovia a choroby.
Nadivoko aj v ďalších tropických krajinách
Na divokú arabicu natrafíte okrem Etiópie i v odľahlých lesoch Afriky, na ostrove Madagaskar, ale aj v niekoľkých častiach Indie, Srí Lanky a Austrálie.
V tropických lesoch rastie prirodzene viac ako sto druhov kávovníkov, no na pitie využívame len hŕstku. V globálnom kávovom priemysle dominujú dva hlavné druhy kávy – arabica (Coffea arabica) a robusta (Coffea canephora).
Tretí druh liberica (Coffea liberica) pochádza z pralesov západnej Afriky, ale pestuje sa tiež v Južnej a Strednej Amerike, Indonézii a Polynézii. Na výrobu kávových nápojov sa využíva zriedkavejšie. Liberica má pomerne veľké zrná, väčšie ako arabica a robusta, a obsahuje najmenej kofeínu.
Zdroje: BBC News, Wikipedia, blogokave.sk
(af)
