Každoročne si 29. augusta pripomíname Svetový deň ukončenia speciesizmu – diskriminácie založenej na príslušnosti k druhu.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: cynoclub
Tento pojem, ktorý sa dostal do povedomia vďaka filozofom ako Richard Ryder a Peter Singer, upozorňuje na otázku Majú ľudia morálne právo považovať svoj druh za nadradený a využívať ostatné zvieratá len ako zdroj potravy, experimentov či zábavy?
Čo je speciesizmus
Speciesizmus možno prirovnať k rasizmu alebo sexizmu. Ide o systematické uprednostňovanie jedného druhu pred iným. V praxi sa prejavuje tým, že ľudský život a ľudské záujmy sú stavané automaticky nad záujmy zvierat bez ohľadu na ich schopnosť cítiť bolesť, strach či radosť.
Filozof Peter Singer vo svojej knihe Animal Liberation (1975) tvrdí, že schopnosť trpieť by mala byť kľúčovým kritériom etického rozhodovania, nie druhová príslušnosť.
Ilustrácia speciesizmu. Zdroj: Facebook/Weallsavetheanimals
Veda potvrdzuje: zvieratá cítia viac, než sme si mysleli
Moderná neurovedná a etologická literatúra čoraz viac dokumentuje, že zvieratá nie sú „biologické automaty“. Ryby reagujú na bolesť spôsobom, ktorý naznačuje vedomú skúsenosť; vtáky ako vrany či papagáje preukazujú schopnosť riešiť problémy na úrovni malých detí; ošípané majú komplexnú sociálnu štruktúru, dokážu prejavovať empatiu a sú mimoriadne inteligentné, pričom v niektorých úlohách prekonávajú psy.
Aj oficiálne dokumenty, napríklad Cambridgeská deklarácia o vedomí (2012), uznávajú, že množstvo živočíchov má neurologické substráty vedomia podobné ľudským.
Etické dôsledky pre spoločnosť
Deň ukončenia speciesizmu je príležitosťou diskutovať, ako tieto poznatky pretaviť do praxe.
Potravinová výroba: rastúci trend rastlinnej stravy či laboratórne pestovaného mäsa reflektuje snahu znížiť utrpenie zvierat a zároveň ekologickú záťaž.
Výskum: alternatívy k pokusom na zvieratách, napríklad organoidy, počítačové modely či in vitro systémy, sú stále presnejšie a dostupnejšie.
Spoločenské nastavenie: podobne ako kedysi došlo k zmene vnímania otroctva či postavenia žien, môže byť otázka zvieracích práv ďalším krokom v evolúcii morálky.
Ľudia selektujú živočíšne druhy podľa využitia, pričom za týranie jedného môže ísť človek do väzenia, zatiaľ čo pri týraní iného zatvárajú oči. Zdroj: iStock/EyeEm Mobile GmbH
Viac než aktivizmus: je to vedecká aj filozofická téma
Svetový deň ukončenia speciesizmu nie je iba výzvou aktivistov, ale aj reflexiou toho, čo vieme o svete vďaka vede. Kým tradičné spoločnosti stavali človeka na vrchol „rebríčka prírody“, súčasná biológia a kognitívne vedy tento rebríček spochybňujú.
Diskusia o speciesizme je v konečnom dôsledku diskusiou o tom, aký druh civilizácie chceme byť. Vedomosti nám už dnes bránia ignorovať, že aj zvieratá majú vnútorný svet. Ostáva otázka, či bude mať spoločnosť odvahu tento poznatok premietnuť do legislatívy, vzdelávania a každodennej praxe.
Zdroj: Oxford public philosophy, End of speciesism, The Cambridge Declaration on Consciousness, All creatures, Animal rights library, Griffin, D. R. (2001): Animal Minds: Beyond Cognition to Consciousness, Biology snsights
(LDS)
