Európska komisia v rámci ďalšieho dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 navrhuje zmodernizovať a zjednodušiť spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP).
S rozpočtom 365 miliárd EUR sa týmito návrhmi zabezpečuje, že SPP zostane politikou, ktorá obstojí aj v budúcnosti, bude naďalej podporovať poľnohospodárov a vidiecke spoločenstvá, stáť na čele trvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárstva EÚ a odrážať ambície EÚ v oblasti starostlivosti o životné prostredie a v oblasti klímy. Dnešnými návrhmi sa členským štátom poskytuje väčšia flexibilita a zodpovednosť pri rozhodovaní o tom, ako a kde investujú svoje finančné prostriedky z SPP, aby dosiahli ambiciózne ciele stanovené na úrovni EÚ v podobe inteligentného, odolného, udržateľného a konkurencieschopného poľnohospodárskeho odvetvia a zároveň zabezpečili spravodlivú a lepšie zacielenú podporu príjmov poľnohospodárov uvádza sa v minuloročnej tlačovej správe.
Súčasný návrh s najväčšou pravdepodobnosťou nezlepší ochranu životného prostredia
Vedci analyzovali plán reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP) a prichádzajú so zisteniami, že súčasný návrh s najväčšou pravdepodobnosťou nezlepší ochranu životného prostredia. Zistenia vedci publikovali v prestížnom časopise Science. Výskum realizovali popredné inštitúcie v Nemecku – Centrum Integrovaného Výskumu Biodiverzity (iDiv), Helmholtz Centrum pre Environmentálny Výskum (UFZ), Univerzita v Göttingene a podieľal sa na ňom aj Ústav krajinnej ekológie SAV.
SPP poberá 40 % celkového rozpočtu EÚ a patrí k najdôležitejším politikám na uplatňovanie medzinárodných záväzkov ohľadom ochrany životného prostredia.
„Návrh Európskej Komisie pre SPP po roku 2020, publikovaný v júni 2018, demonštruje veľmi málo zo zámerov chrániť prírodu,” hovorí tím vedcov, ktorý viedli Dr. Guy Pe’er (iDiv, UFZ) a Dr. Sebastian Lakner (Univerzita Göttingen). Vedci na základe analýzy 450 vedeckých článkov študovali, ako návrh SPP pre obdobie po roku 2020 napomáha dosiahnutiu cieľov pre udržateľný rozvoj a k splneniu očakávaní verejnosti ohľadom vyššej environmentálnej účinnosti SPP. Záver vedcov je, že navrhovaná SPP predstavuje jasný krok vzad v porovnaní so súčasnou SPP.
Kritika zo strany vedcov
Vedci tiež kritizujú, že EÚ mieni zachovať niektoré z opatrení SPP, ktoré boli dokázateľne neúčinné, škodlivé k životnému prostrediu a sociálne neférové. Jedným z hlavných príkladov sú priame podpory na plochu. Okolo 40 miliárd EUR, čo je približne 70 % rozpočtu SPP, je vyplácaných farmárom výlučne na základe výmery poľnohospodársky využívanej pôdy. Ich neefektívnosť sa prejavila v nerovnomernom rozdelení zdrojov – 1,8 % prijímateľov dostáva 32 % peňazí, únikom peňazí smerom k prenajímateľom pôdy a ne-farmárom, deformácii trhu a neschopnosti zastaviť pokles vidieckej zamestnanosti.
„Program rozvoja vidieka ponúka omnoho lepšie nástroje pre ochranu biodiverzity a zmierňovanie dôsledkov zmeny klímy, hoci jeho rozpočet je výrazne menší a EK ho navrhuje ešte výrazne znížiť v nadchádzajúcich rokoch. Podľa vedcov tým ohrozuje ako životné prostredie, tak aj vidiecke obyvateľstvo. Slovensko patrí ku krajinám EÚ, ktoré využívajú možnosť presunu v rámci rozpočtu SPP a v prebiehajúcom období znížilo rozpočet pre PRV o viac ako 20 %, čo vytvára ešte kritickejšiu situáciu pre zachovanie rozmanitosti slovenskej vidieckej krajiny,“ hovorí Peter Bezák z Ústavu krajinnej ekológie SAV.
Vedci sa domnievajú, že hlavným dôvodom pre environmentálne škrty je nevyvážený proces reformy SPP, ktorý dáva silným lobistickým skupinám veľké možnosti ovplyvniť reformný proces a presadzovať vlastné záujmy, pričom neakceptuje dôležitých hráčov z vedy, výskumu a spoločnosti. Začiatok záverečného kola rokovaní o novej SPP medzi Európskou komisiou, Európskou Radou a Európskym Parlamentom sa očakáva na jeseň 2019.
Informácie poskytla: Monika Hucáková, hovorkyňa SAV
Redigovala a uverejnila: MI, NCP VaT pri CVTI SR