Blchy (Siphonaptera) patria medzi drobný druhotne bezkrídly hmyz s úplnou premenou. Sú druhovo bohatou skupinou ektoparazitov, vyskytuje sa ich až 2 000 druhov a 18 čeľadí. Ich telo je zvyčajne sfarbené do lesklohneda. Sú prenášačmi zoonóz a výbornými bioindikátormi, pretože sú citliví na spontánne a antropogénne zmeny prostredia.
Roztoče, rad Acarina, tie zas predstavujú najpočetnejšiu a rôznorodú skupinu pavúkovcov, do ktorej zaraďujeme približne 30 000 druhov a 300 čeľadí. Majú rozmanitý spôsob života a ich rozšírenie je prakticky po celom svete, v každom biotope vrátane sladkovodných a morských biotopov. Význam roztočov pre človeka je význačný, nakoľko spôsobujú značné škody na zásobách potravín.
Problematikou ektoparazitov sa zaoberá Klaudia Holečková a jej školiteľ Ivan Baláž, Katedra ekológie a environmentalistiky, Fakulta prírodných vied UKF v Nitre vo svojej práci Ektoparazity (blchy, roztoče, kliešte) drobných zemných cicavcov Podunajskej nížiny (Ectoparasites (Fleas, Mites, Ticks) of Small Terrestrial Mammals in Podunajská nížina – Lowland).
„V srsti drobných zemných cicavcov parazitujú organizmy, ktoré sú závislé od svojho hostiteľa a živia sa jeho telovými tekutinami – ektoparazity. Cieľom príspevku bolo sledovanie sezónnych zmien v diverzite a dynamike vybraných skupín ektoparazitov – Siphonaptera, Acari: Mesostigmata a Ixodidae, na vybraných lokalitách Podunajskej nížiny s aspektom na prenikanie nového hostiteľa Apodemus agrarius v smere od juhu na sever sledovaného územia. Odchyty drobných zemných cicavcov sa uskutočnili na 5 lokalitách (9 odchytových línií), v období od jari 2014 do jari 2015. Odchytili sme 931 jedincov 12 druhov drobných zemných cicavcov, z ktorých 287 ex. (31 %) bolo pozitívnych na ektoparazity. Z ich srsti sme získali 1 599 ex. ektoparazitov 28 druhov zo skupín Siphonaptera (190 ex., 7 druhov), Acari: Mesostigmata (1 338 ex., 19 druhov) a Ixodida (71 ex., 2 druhov),“ uvádzajú autori.
Predmetom výskumu sú ektoparazity drobných zemných cicavcov agrárnej krajiny a priľahlých remízok, stromoradí, zvyškoch lesov, prípadne mokraďových biotopov. Drobné zemné cicavce sú podľa realizátorov projektu vhodnými organizmami pre ekologický výskum a vyznačujú sa pestrou variabilitou foriem a životných stratégií. „Slúžia ako bioindikátory zmeny kvality životného prostredia a podieľajú sa na prenášaní rôznych infekčných chorôb. K ektoparazitom zaraďujeme tie cudzopasníky, ktoré parazitujú na povrchu tela alebo na povrchových orgánoch svojho hostiteľa – koža, žiabre.“
Výskum je zameraný aj na ektoparazity, ktorých životný cyklus a jednotlivé vývinové štádiá sú viazané na drobné zemné cicavce. Dôležitosť štúdie a výskumu ektoparazitov v srsti drobných zemných cicavcov spočíva v odhalení nebezpečenstva a rizík prenosu infekcií a rôznych ochorení na iné zvieratá (domáce, hospodárske), prípadne priamo na človeka. Cieľom príspevku je zistiť druhové zloženie vybraných skupín ektoparazitov (Siphonaptera, Acari, Ixodidae) drobných zemných cicavcov na vybraných lokalitách Podunajskej nížiny a meniacu sa dynamiku ich výskytu v priebehu jednotlivých sezón.
Ako realizátori výskumu konštatovali v závere, v období od jari 2014 do jari 2015 sa na piatich lokalitách (a na deviatich odchytových líniách) Podunajskej nížiny uskutočnili odchyty drobných zemných cicavcov. „Zaznamenali sme 12 druhov drobných cicavcov, z ktorých sme získali 28 druhov ektoparazitov zo skupín Siphonaptera (7 druhov), Mesostigmata (19 druhov) a Ixodidae (2 druhy). Dominantným druhom Siphonaptera bol C. agyrtes (55 %), predovšetkým v srsti hostiteľa M. arvalis. Z mesostigmátnych roztočov boli najpočetnejšie L. agilis (31,4 %) a L. hilaris (32 %), ktorí spoločne tvorili viac ako polovicu roztočov (63,5 %). Zo skupiny Ixodidae sme získali Ixodes ricinus (98,6 %) a Haemaphysalis concinna (1,4 %).“
Pri porovnávaní jednotlivých lokalít zistili, že najväčšie množstvo exemplárov, ale aj druhov ektoparazitov pochádza z lokality Bodza (971 ex., 21 druhov) a z tejto lokality pochádza aj najviac napadnutých hostiteľov ektoparazitmi (177 ex.). Naopak, najmenšie zastúpenie druhov ektoparazitov, ako aj počet determinovaných exemplárov bolo získaných na lokalite Zeleneč (90 ex., 9 druhov).
Tvorcovia projektu ďalej uvádzajú, že najvyššia infestácia ektoparazitmi bola predovšetkým na lokalite Bodza, v zimnom období, naopak najmenšia na lokalite Zeleneč, a to z dôvodu malého počtu odchytov, ale aj malého počtu odchytených hostiteľov. „Sezónna dynamika ektoparazitov na území Podunajskej nížiny sa mení v závislosti od ročného obdobia, a to od jari, kedy sme zaznamenali najmenšie druhové bohatstvo (4 druhy), ale aj najmenší počet ektoparazitov (43 ex.), cez leto (14 druhov, 311 ex.) a jeseň (21 druhov, 304 ex.), až po zimné obdobie, ktoré je v našom prípade najpočetnejším ročným období, čo sa týka druhov (23), ale aj počtu determinovaných ektoparazitov (639 ex.). Ak však porovnáme dynamiku ektoparazitov z jari 2014 a 2015, zaznamenali sme väčší počet druhov, ale aj exemplárov ektoparazitov na jar 2015 (23 druhov, 639 ex.). Zo všetkých nami skúmaných lokalít, sme odchytili druh A. agrarius len z dvoch – Bodza a Rusovce.“
Druhové zloženie ektoparazitov v porovnaní s lokalitami, v ktorých prítomnosť tohto hostiteľa výskumníci nezaznamenali, sa výrazne nelíšil. „Typickým druhom blchy pre tento druh hostiteľa bola Hystrichopsylla orientalis, ktorú sa nám nepodarilo zaznamenať na žiadnom z ostatných druhov hostiteľov. Početným druhom roztoča bol A. fahrenholzi, ktorý sa bežne vyskytuje v srsti iných drobných zemných cicavcov.“
Príspevok vyšiel v rámci zborníka Študentskej vedeckej konferencie 2018 Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici. (zborník)
Študentské vedecké konferencie sú jedinečnou príležitosťou pre študentov prezentovať výsledky svojej vedecko-výskumnej práce, vyskúšať si a zažiť jedinečnú atmosféru vedeckej konferencie a v neposlednej miere aj získať možnosť publikovať svoj prvý príspevok. Pre mnohých študentov je to možno prvá, avšak veľmi dôležitá osobná skúsenosť s vedeckým životom.
Tentokrát mali možnosť stretnúť sa študenti Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici na spoločnej Študentskej vedeckej konferencii (ŠVK). Konferenciu hostila Fakulta prírodných vied UKF v Nitre. Študenti bakalárskeho, magisterského a prvého ročníka doktorandského štúdia úspešne prezentovali výsledky svojho výskumu v sekciách konferencie: Biológia; Ekológia a environmentalistika; Fyzika, Chémia a Matematika; Geografia a regionálny rozvoj; Informatika; Didaktika biológie, geografie; Didaktika matematiky, fyziky, informatiky a techniky.
Informačný a foto zdroj:
https://konferencie.ukf.sk/index.php/svk/svk2018 (september 2018)
autori príspevku: Klaudia Holečková; Školiteľ: Ivan Baláž
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /Clker-Free-Vector-Images/
Uverejnila: VČ