Živé mikróby v prastarej hornine môžu vedcom poskytnúť pohľad na raný život na Zemi alebo pomôcť pri hľadaní potenciálneho života na Marse.
Skalný útvar sa nachádza v Bushveldskom intruzívnom komplexe v Južnej Afrike. Zdroj: iStock. Autor: PJPhoto69
Vedci našli živé mikróby v hornine starej dve miliardy rokov, čo poskytuje pohľad na raný život na Zemi a potenciálne môže pomôcť pri hľadaní života na Marse. Informáciu priniesol portál Sci Tech Daily.
Vedci živé mikróby objavili v zapečatenom zlome horniny starej dve miliardy rokov v oblasti známej ako Bushveldský intruzívny komplex v Južnej Afrike. Tento rozsiahly prírodný útvar vznikol pri pomalom ochladzovaní magmy pod zemským povrchom a patrí medzi najbohatšie ložiská rúd na svete, pričom naň pripadá až 70 percent svetovo ťaženej platiny.
Vedci potvrdili, že mikroorganizmy sú živé. Zdroj: iStock.com/gorodenkoff
Najstarší organizmus
Ako píše Sci Tech Daily, toto je doteraz najstarší príklad živých mikróbov nájdených v starovekej hornine. Zafarbením DNA mikrobiálnych buniek a použitím infračervenej spektroskopie na preskúmanie proteínov v mikróboch a okolitej hline mohli vedci potvrdiť, že mikroorganizmy boli živé (pôvodné) a nevznikli kontamináciou.
Tieto mikróby by mohli poskytnúť nový pohľad na raný vývoj života a pomôcť pri hľadaní mimozemského života v podobne starých vzorkách hornín privezených z Marsu. Už v blízkej budúcnosti má rover úradu NASA Perseverance priniesť z červenej planéty naspäť horniny, ktoré majú podobný vek ako tie, ktoré sa použili v tejto štúdii.
Hlboko pod povrchom zeme v starých horninách žijú kolónie mikróbov a nejako sa im darí prežívať milióny rokov. Tieto malé odolné organizmy majú veľmi pomalý metabolizmus a počas geologických období sa vyvíjali len minimálne, čo nám ponúka príležitosť nahliadnuť do minulosti.
Staroveká hornina nám povie veľa o minulosti, zároveň ju však možno využiť pri skúmaní mimozemského života. Zdroj: iStock.com/Natalya Bosyak
Nedotknutá hornina
„Nevedeli sme, či sú horniny staré dve miliardy rokov obývateľné. Doteraz najstaršou geologickou vrstvou, v ktorej sa našli živé mikroorganizmy, bolo ložisko pod dnom oceánu staré sto miliónov rokov, takže je to veľmi vzrušujúci objav. Štúdiom DNA a genómov mikróbov, ako sú tieto, môžeme pochopiť evolúciu veľmi skorého života na Zemi,“ uviedol Yohey Suzuki, hlavný autor a docent z Graduate School of Science na Tokijskej univerzite.
Vzhľadom na spôsob, ako bol Bushveldský intruzívny komplex vytvorený, a na minimálne deformácie alebo zmeny, ktorými odvtedy prešiel, sa predpokladá, že poskytol stabilné prostredie pre staroveký mikrobiálny život, ktorý pokračuje až do dnešných dní.
Techniky a dôsledky pre astrobiológiu
Prostredníctvom Medzinárodného kontinentálneho vedeckého vrtného programu, neziskovej organizácie, ktorá financuje prieskum na geologických miestach, tím získal 30 centimetrov dlhú vzorku skalného jadra z asi pätnástich metrov pod zemou. Hornina bola rozrezaná na tenké plátky a analyzovaná a vtedy tím objavil živé mikrobiálne bunky husto zabalené do trhlín v hornine. Akékoľvek medzery v blízkosti týchto trhlín boli upchaté hlinou, čo organizmom znemožňovalo odísť a zároveň bránilo ich kontaminácii.
Zdroj: Sci Tech Daily
(LDS)
