Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Samce delfínov si vytvárajú celoživotné kamarátstva

VEDA NA DOSAH

Dokonca si pomáhajú pri hľadaní partneriek. Čím viac kamarátov majú, tým je väčšia šanca, že ich získajú.

Skupina delfínov. Zdroj: iStockphoto.com

Skupina delfínov. Zdroj: iStockphoto.com

Zo všetkých spoločenstiev v živočíšnej ríši sú tie, ktoré tvoria delfíny skákavé, najväčšie a dokonca sa najviac podobajú nám ľuďom. Najnovšia štúdia, publikovaná v časopise The Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS), hovorí o tom, že navzájom spolupracujú, pomáhajú si nájsť partnerov a spoločne odstrašiť konkurentov. Vďaka sledovaniu iných skupín si ešte aj vyvinuli väčšie mozgy.

Z pohľadu antropológov je schopnosť ľudí spolupracovať jedinečná. Náš špeciálny talent spočíva v tom, že dokážeme vytvárať siete kooperácií, ktoré sú zložené zo vzájomne príbuzných i nepríbuzných jednotlivcov, teda rodiny, komunity, mesta, štátu, národa a únie. Podobné správanie nemá ani náš najbližší príbuzný – šimpanz. Posledné roky výskumu však ukázali, že morské delfíny skákavé zo Shark Bay v západnej Austrálii tvoria mnohopočetné funkčné spoločenstvá.

Najväčšia kooperujúca sociálna sieť

V roku 1982 začal behaviorálny ekológ Richard Connor z Medzinárodnej univerzity na Floride spolu so svojimi kolegami prieskum, v ktorom sledovali viac ako 200 samcov delfínov vo výnimočne čistých vodách Shark Bay a zaznamenávali, ktoré samce trávia spolu najviac času.

Tím v rokoch 2001 až 2006 sledoval 121 samcov delfínov, ale údaje z pozorovaní sa im podarilo analyzovať až teraz. Vedci sledovali jednotlivé delfíny vizuálne a rozlišovali ich pomocou ich jedinečných zvukov.

Podarilo sa im odhaliť komplexnú sociálnu sieť, v ktorej bol každý delfín buď priamo, alebo nepriamo prepojený. Zistili, že delfíny si vytvárajú blízke vzťahy, niečo ako najlepšie kamarátstva s jedným alebo dvoma ďalšími samcami. Ich väzby sú potom súčasťou väčšej aliancie (okolo 4 – 14 jedincov), ktorá je zase zakomponovaná v ďalšom, ešte väčšom spoločenstve – niečo podobné ako členovia čaty, roty a pluku (trojúrovňové spoločenstvo).

Aliancie sú definované ako trvalé vzťahy s opakovanou spoluprácou a môžu trvať i desaťročia. Delfíny si ich vytvárajú ešte za mlada, sú pre nich dôležitou investíciou do budúcna.

Samce si budujú vzťahy aj mimo trojúrovňového spoločenstva, čím vytvárajú vo svete zvierat najväčšiu známu viacúrovňovú kooperujúcu sieť, a tým si zároveň zvyšujú svoj reprodukčný úspech. V konečnom pozorovaní bol každý samec priamo spojený s 22 až 50 ďalšími delfínmi.

Delfín pod hladinou vypúšťajúci bublinky. Zdroj: iStockphoto.com

Delfín skákavý. Zdroj: iStockphoto.com

Keď kamaráti pomôžu

Samce si vytvárajú putá tak, že plávajú a potápajú sa bok po boku, hladkajú sa, držia sa za plutvy. Keď sú od seba vzdialené, pískajú si, zgrupujú sa a ak sa im súperi pokúsia prevziať samicu, prichádzajú si na pomoc. Osamelý samec totiž nemôže sám nalákať samicu na párenie, potrebuje na to aj svojich kamarátov.

Vedci dokonca zistili, že samce z druhej úrovne svojho spoločenstva si navzájom pomáhajú pri získavaní samíc. Čím má jedinec viac sociálnych prepojení s ostatnými, tým jeho šance na úspech v tomto smere vzrastajú. To, akú majú delfíny šancu nalákať a oplodniť samicu, závisí od toho, či sú ich aliancie medzi sebou dobre prepojené tiež na tretej úrovni.

„Sociálne väzby medzi alianciami vedú k dlhodobým výhodám. Delfíny robia strategické rozhodnutia,“ hovorí prvý autor štúdie Richard Connor. Myslí si, že samce si navyše pamätajú tých, ktorí im prišli na pomoc, a tých, ktorí počas bojov utiekli.

Uvedené zistenia zároveň podporujú hypotézu „sociálneho mozgu“. Tá hovorí, že mozgy cicavcov sa vyvinuli tak, aby ich mali väčšie zvieratá, ktoré sledujú svoje sociálne interakcie a spoločenstvá. „Ľudia a delfíny majú najväčšie mozgy v pomere k veľkosti tela, čo určite nie je náhoda,“ vysvetľuje Connor. Potreba sledovať početné sociálne vzťahy poháňala evolučne vývoj k väčším mozgom a vyššej inteligencii.

Spolupráca nie je v živočíšnej ríši zriedkavá – navzájom kooperujú zvieratá od spoločenského hmyzu po levy, vlky, hyeny a mnohé primáty. Niektoré druhy, ako sú šimpanzy a bonobo, dokonca spolupracujú aj s nepríbuznými. Samice bonobo napríklad vytvárajú proti samcom koalície s outsidermi. Žiadny z týchto druhov však nevytvára viacúrovňové spojenectvá na dosiahnutie určitých cieľov, v tom sú delfíny naozaj výnimočné.

Zdroj: Science, TheGuardian

(JM)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky