Podľa Egypťanov dokázala liečiť bronchitídu a znižovať horúčku. Farebné pigmenty sa nachádzajú hlavne v jej kvetoch.
Rumanovec farbiarsky (lat. Anthemis tinctoria). Zdroj: iStockphoto.com
Rumanovec (ruman) farbiarsky patrí do skupiny bylinných druhov, ktoré obsahujú vysoké koncentrácie farbiacich látok. Rastliny s obsahom farbiacich látok sa do sveta dostali predovšetkým vďaka slávnej Hodvábnej ceste, ktorá v staroveku a stredoveku prechádzala Strednou Áziou a spájala Čínu s Rímskou a Byzantskou ríšou. Od 2. storočia pred n. l. sa prostredníctvom nej dostalo do Európy mnoho vynálezov, medzi nimi aj farebný hodváb.
Farebné pigmenty sa vo väčšine prípadov nachádzajú hlavne v kvetoch a plodoch rastlín. V závislosti od druhu sa časť rastliny s vysokým obsahom farbiacich látok líši. Všetky rastliny však majú obyčajne jednu užitočnú časť.
Farbiarstvo ako remeslo zaoberajúce sa farbením textílií bolo známe aj na Slovensku. Predchádzalo mu domáce farbenie látok pre vlastnú potrebu, ktoré sa robilo jednofarebnou úpravou prírodnými farbivami.
V tradičnej medicíne sa rumanovec používal dlhé storočia. V starovekom Egypte verili, že má množstvo liečivých vlastností, dokáže liečiť bronchitídu a znižovať horúčku.
Magické využitie byliny sa pripisuje bohu Hermesovi, ktorý stvárňuje v starogréckej mytológii okrídleného posla bohov. Podľa ústnej tradície položila práve táto veselá, vytrvalá a vynaliezavá nadprirodzená bytosť úbor rumanovca symbolicky do stredu kolesa života. V stredoveku boli jeho zlatožlté kvety vďaka svojmu jasnému a veselému vzhľadu pri mnohých príležitostiach považované za znak radosti a nádeje na život v mieri.
Opis a charakteristika rastliny
Rumanovec farbiarsky (Anthemis tinctoria) je veľmi variabilný druh z čeľade astrovité (Asteraceae). Dvojročná až trváca bylina s výškou od 0,2 do 0,9 m má hlavný podzemok. Byľ je vzpriamená, jednoduchá alebo riedko rozkonárená, chlpatá a olistená.
Listy sú striedavé, perovito strihané na hrebeňovité úkrojky. Na vrchnej strane sú lysé, na spodnej strane priliehavo ochlpené a sivozelené, pričom vreteno listu je úzko krídlaté.
Úbory sú jednotlivé s dlhými stopkami, v priemere 20 – 40 milimetrov (mm) veľké. Zákrov je miskovitý. Vonkajšie listene sú kopijovité, končisté, trojuholníkovité, zelené, jemne chĺpkaté a na koncoch sucho blanité. Vnútorné listene sú podlhovasto kopijovité, tupé, na vrcholoch hnedé, blanité a brvité lôžko má malé plevy. Plevy sú podlhovasto čiarkovito končisté.
Lôžko kvetného útvaru je takmer ploché alebo pologuľovité. Okrajové jazykovité terčové kvety sú zlatožlté a kvitnú od júla do septembra.
Kvetný úbor (vľavo) a porast rumanovca farbiarskeho (vpravo). Zdroj: Ivan Šalamon
Priemerná ročná dĺžka vegetácie predmetného rastlinného druhu v našich agroekologických podmienkach je 131 dní. Plod je štvorhranná holá nažka dlhá 1,7 až 2 mm, slabo ryhovaná a na vrchu úzko a blanito obrúbená. Jeden gram osiva tvorí 2000 až 3000 nažiek.
Rumanovec sa rozšíril na rozsiahlom území, siahajúcom od Európy cez Stredozemné more, od Francúzska až po Ukrajinu a pokračujúcom do západnej Ázie. V prírodných lokalitách rastie na suchých, skeletnatých, výslnných, najmä vápenatých substrátoch, na lesostepných stráňach a v krovinách, druhotne aj na medziach a ruderálnych stanovištiach. Zavlečený a naturalizovaný bol aj na viaceré biotopy v Severnej Amerike. V Európe sa často vyskytuje hlavne na území Talianska, kde rastie na neobrábaných vápencových pôdach do nadmorskej výšky až 1500 m.
Etymológia
Vedecký názov druhu je zložený z dvoch latinských slov: anthemis (kvet) a tinctor (farbivo). Synonymický názov rastliny pozostáva z výrazu cota, ktorý pochádza z gréckeho cotýle (dutina, misa, pohár). Dôvodom sú sediace listy tvoriace dutinu na ich základni. Prívlastok tinctoria, ktorý pripisuje druhu zvláštnu a nezvyčajnú vlastnosť, pochádza zo slova tíngo, čo značí, že je vhodný na farbenie látok aplikáciou kvetných úborov a stoniek. Na prirodzené farbenie látok v rôznych odtieňoch žltej nakoniec poukazuje aj anglické botanické meno rastliny Dyer’s Chamomile.
Technológia pestovania
Vďaka rozsiahlemu výskumu rumanovca farbiarskeho bol u nás vypracovaný detailný pestovateľský postup tejto špeciálnej plodiny. Na pestovanie je vhodná výhrevná, zásaditá a vápenatá pôda. Optimálna je hlinitopiesočnatá. Toleruje aj pôdu chudobnejšiu na humus, pričom je potrebný dostatok vlahy. Dlhodobejšie zamokrenie môže byť príčinou odumretia rastlinných jedincov.
Na klíčenie nažiek je dôležité rovnomerné rozloženie pôdnej vlhkosti a optimálna teplota musí byť v intervale od 15 do 20 stupňov Celzia (°C). V takýchto podmienkach začína nažka klíčiť po piatich až pätnástich dňoch. Rastlina je mrazuvzdorná, znesie mrazy do -15 °C. Tvorba silice je intenzívnejšia na výslnných stanovištiach a na úrodu suchej drogy pozitívne vplýva i dlhý deň. Nažky klíčia najlepšie na svetle.
Trojročné experimenty potvrdili, že z jednej tony kvetných úborov rumanovca farbiarskeho získame priemerne 18,57 kilogramu (kg) dusíka, 4,68 kg fosforu, 20,0 kg draslíka, 7,62 kg vápnika a 2,48 kg horčíka. Optimálny pomer medzi jednotlivými makroživinami v hnojive na cieľovú produkciu drogy je 1 : 0,25 : 1,07 : 0,41 : 0,13.
Za predpokladu, že sú dodržané zásady správnej pestovateľskej a zberovej praxe, je možné rumanovec pestovať na jednom pozemku až 3 roky. Môže sa vysievať po obilninách, olejninách alebo po vňaťových druhoch liečivých rastlín. Nevhodnými predplodinami sú strukoviny, bôbovité rastliny, lucerna siata, rumanček kamilkový a paruman spanilý.
Pozrite si
Porast založíte najjednoduchšie výsevom nažiek (semien). Výsev sa môže realizovať v jarnom (do 15. 4.) alebo jesennom (do 30. 9.) období. Skorší jarný termín je v nížinných oblastiach Slovenska výhodnejší z hľadiska využitia zimných zásob pôdnej vlahy. Nažka klíči najlepšie na svetle (prebieha v nej fotosenzitívne klíčenie) a má schopnosť klíčiť ihneď. Z tohto dôvodu by mala byť sejba plytká. Na malých plochách je vhodná medziriadková vzdialenosť 0,45 metra (m), na väčšej ploche 0,25 – 0,35 m. Výsevok je 1,5 až 2,5 kg semien na 1 hektár (ha).
Pôda na výsev má byť urovnaná, prekyprená do hĺbky 40 milimetrov (mm), nesmie byť zaburinená trvácimi druhmi burín (pýrom plazivým, prasličkou roľnou či pupencom roľným) a rumanovitými druhmi burín. Bezprostredne pred sejbou sa povrch pôdy upraví tak, aby bola zabezpečená jej drobnohrudkovitá štruktúra.
Porasty založené sejbou je nevyhnutné udržať nezaburinené, najlepšie okopávkou alebo mechanickým plečkovaním po vzídení rastlín.
Po zbere kvetov, respektíve po ich odkvitnutí je nutné rastliny zrezať, aby do nasledujúceho vegetačného roka zregenerovali. V prípade, že sa porast po zbere kvetov nezreže, dôjde k dozretiu nažiek, a tým k vysileniu rastliny a jej následnému odumretiu, ktoré sa prejaví vyschnutím jedincov. Po zbere a zrezaní vňate je vhodné porast podporiť regeneračnou dávkou hnojív a medziriadky mechanicky kultivovať okopávkou alebo plečkovaním.
Zber, sušenie a požiadavky na kvalitu
Zbierajú sa kvetné úbory v priebehu kvitnutia porastu. Počet zberov rozhoduje o celkovej úrode. Na väčšej ploche sa zberá počas vegetácie 2- až 3-krát, postupne v týždňových intervaloch.
Kvetné úbory zberáme ručne zaštipávaním, podobne ako pri nechtíku lekárskom. Pred sušením je nutné vytriediť poškodené kvety. Kvety sa sušia v tieni na vzdušných miestach v tenkých vrstvách alebo prirodzeným či umelým teplom v sušiarňach s teplotou do 35 °C. Pomer zosušenia je 6 : 1.
Materiál stráca sušením nepríjemný bylinný pach a získava výraznú fialkovú vôňu a žltú farbu. Drogou sú usušené kvetné úbory rumanovca farbiarskeho – Anthemisae tinctorii flos (syn.: Coti tinctorii flos) – zberané v čase kvitnutia. Farba má byť zlatožltá, kvety nesmú byť poškodené a napadnuté hmyzom. Teoretická úroda suchých kvetných úborov je od 1 260 až do 2 530 kg.ha-1.
Biochémia rastliny a jej liečebná aktivita
Z účinných látok boli v droge identifikované: silica (0,85 – 1,99 percenta), horčiny, flavonoidy (1,96 – 2,51 percenta), žlté farbivo – xantofyl, kumaríny, tanín, gáfor, kyselina antemiová a kyselina tyglíková.
Patuletín-7-glykozid. Zdroj: Wikimedia Commons
Z terapeutického hľadiska sú zaujímavé tri skupiny obsahových látok: polyacetylény, flavonoidy a seskviterpenické laktóny, ktoré sa podieľajú na biologických účinkoch a hlavne hepatoprotektívnej aktivite. V droge rumanovca slovenského pôvodu boli zistené: tienoléter v koreni, xantofyl v kvetoch, patuletín-7-glykozid v korunných lupienkoch a 6-hydroxy-kemferol-3,4,6-trimetyl éter, kvercetín, tamarixetín (kvercetín-4-metyl éter), patuletín (kvercetagetín-6-metyl éter), spinacetín (kvercetagetín-3,6-dimetyl éter) a kyselina kávová.
Z flavonoidov bola dokázaná prítomnosť látok triterpenického charakteru: taraxasterolu, taraxasterolu acetátu, flavonoidov s dominanciou patulitrínu (patuletín-7,0-glukozid) a kyseliny kávovej.
Výskumné práce zamerané na biologické vlastnosti bioaktívnych zlúčenín dokázali antioxidačné a protizápalové aktivity. Extrakty rumanovca vykazovali aj široký rozsah antimikrobiálnej aktivity.
V ľudovom liečiteľstve sa droga používa predovšetkým na ochorenia pečene a žlčníka. Zápar sa pripravuje z 1 lyžičky suchých kvetných úborov na 0,2 l vriacej vody, drogu treba 15 minút lúhovať. Lúh sa pije 3-krát denne pred jedlom. Droga nie je vhodná pre tehotné a dojčiace ženy a deti do 10 rokov. Prekračovanie uvedenej dávky sa neodporúča.
Farbenie tkanín
Prakticky sa rastlinný druh využíva na farbenie látok, ako to uvádzajú všetky jeho botanické názvy. Kvetenstvo rumanovca obsahuje dva flavónové deriváty, luteolín a patuletín-7-glykozid, ktoré sa kedysi používali v textilnom priemysle na výrobu žiarivo žltého odtieňa aplikovaného na farbenie látok.
Pokusne sa na 100 gramov vlny použije 200 až 400 g suchých kvetných úborov, ktorými sa naplní trojlitrová nádoba. Kvetné hlavičky hodinu povaríme a precedíme, do žltej tekutiny pridáme namorenú priadzu a varíme ďalšiu hodinu.
Obrázok ilustruje rôzne odtiene žltej farby vlny (zľava doprava: 100 g kvetov – svetložlté sfarbenie, 200 g kvetov – žlté, 300 g kvetov – stredne žlté, 400 g kvetov – tmavožlté, 200 g kvetov + rozomletá krieda – tmavožlté a 200 g kvetov + zelené časti – svetložltozelené sfarbenie). Zdroj: wildcolours.co.uk/html/dyers_chamomile.html
Ako moridlá sa používajú anorganické látky – síran meďnatý, chlorid zinočnatý, dvojchróman draselný, chlorid sodný, síran sodný, siričitan sodný a síran železnatý.
Použitá literatúra
Boukhary, R., Aboul-Eia, M., El-Lakany, A. 2019. Review on Chemical Constituents and Biological Activities of Genus Anthemis. In: Pharmacognosy Journal, Vol. 11, Iss. 5, p. 1155-1166
Habán, M. 1996: Pestovanie liečivých rastlín. 1. vyd., Agroservis: ÚVTIP Nitra, 135 s.
Habán, M., Šalamon, I., Vaverková, Š. 1999. Produkcia rumana farbiarskeho (Anthemis tinctoria L.) v rozdielnych agroekologických podmienkach. In: Zborník vedeckých prác, Oblastný výskumný ústav agroekológie Michalovce, roč. 15, s. 35-44
Habán, M., Otepka, P., Vaverková, Š. 2009. Liečivé rastliny. 1. vyd., Vydavateľstvo SPU: SPU Nitra, 134 s.
Habán, M., Otepka, P., Šalamon, I. 2009. Poľnohospodárske aspekty pestovania liečivých rastlín (Agricultural Aspects of Medicinal Plant Cultivation). 1. vyd. Nitra : Vydavateľstvo SPU v Nitre, 2008, 65 s., ISBN 978-80-552-0121-4
Kizil, S., Kayabaşi, N., Arslan, N. 2005. Determination of Some Agronomical and Dyeing Properties of Dyer’s Chamomile (Anthemis tinctoria L.). In: Journal of Central European Agriculture. Vol. 6, Iss. 3, Iss. 3, p. 405-408
Schilcher, H., Kammerer, S. 2003: Leitfaden Phytotherapie. 2. Auflage, Urban & Fischer. Munchen, Jena, Deutschland, 998 s.
(af)
