Postavenie psov v ľudskej spoločnosti prešlo výraznou zmenou. Blízky kontakt s človekom mení ich biologické rysy.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/PavelRodimov
Psy prechádzajú podľa vedcov treťou vlnou domestikácie. Poháňa ju ľudská túžba vlastniť štvornohého miláčika, ktorý je priateľský, pokojný a dobre sa hodí k sedavému spôsobu života.
Ešte pár desaťročí dozadu boli psy považované za pracovné zvieratá. Ich úlohou bolo loviť škodce, pásť dobytok a strážiť ľudské obydlia. Až do 90. rokov minulého storočia trávili psy väčšinu času vonku. Svet v časoch pred rozsiahlou urbanizáciou, ako ju poznáme dnes, im poskytoval dostatok priestoru na potulky a objavovanie. V súčasnosti vidia majitelia psov v štvornohom priateľovi predovšetkým spoločníka.
Oxytocín ako kľúč k prítulnosti
Vedci zo švédskej univerzity v Linköpingu zistili, že táto zmena spoločenského postavenia zvýšila psom hladinu hormónu zodpovedného za sociálne väzby. Namerané hodnoty sú pritom najvyššie v prípade služobných psov. O zisteniach vedcov informuje magazín The Atlantic.
Odborníci dospeli k záveru, že psy vyhľadávajú častejšie kontakt so svojimi majiteľmi vplyvom hormónu oxytocínu. Keď ľudia domestikovali vlky, zostali podľa vedcov tieto zvieratá citlivejšie na oxytocín.
Štúdia z roku 2017 skúmala, ako si psy vyvinuli svoju jedinečnú schopnosť spolupracovať s ľuďmi vrátane ich ochoty požiadať o pomoc, keď čelia zložitému problému. Vedci sa domnievali, že oxytocín bude kľúčovým faktorom spomínaného správania, pretože hrá dôležitú úlohu v sociálnych vzťahoch medzi jednotlivcami.
Účinok oxytocínu závisí od toho, ako dobre sa viaže na svoj receptor vnútri buniek. Predchádzajúce štúdie ukázali, že variácie v genetickom materiáli umiestnenom v blízkosti génu, ktorý kóduje oxytocínové receptory, ovplyvňujú schopnosť psov komunikovať. Inými slovami, sociálne zručnosti psa sú čiastočne zakorenené v jeho genetike – konkrétne v génoch, ktoré riadia jeho citlivosť na oxytocín.
Pes ako spoločník. Zdroj: iStock.com/Chalabala
Ako zmenila domestikácia psie gény
Vedci pozorovali 60 zlatých retrieverov, ako sa pokúšali zdvihnúť vrchnák na pohári s maškrtami, ktoré sa zámerne nedalo otvoriť. Psom tiež odobrali výtery DNA zvnútra nosa, aby určili, ktorý variant oxytocínového receptora mal každý z nich. Psy vykonali tento behaviorálny test dvakrát, raz po podaní dávky oxytocínového nosového spreja a raz po podaní dávky neutrálneho fyziologického nosového spreja.
Tím vedcov meral čas, počas ktorého sa psy snažili nádobu otvoriť samy, až kým nepožiadali o pomoc svojho majiteľa. Výsledky ukázali, že psy s konkrétnym genetickým variantom receptora mali silnejšiu reakciu na oxytocínový sprej ako iné psy a že v porovnaní s dávkou fyziologického roztoku zvýšila dávka oxytocínu pravdepodobnosť požiadania o pomoc.
Tieto zistenia ponúkajú pohľad na to, ako zmenila domestikácia gény, ktoré ovplyvňujú sociálne zručnosti psov.
Výskumníci Brian Hare a Vanessa Woodsová teraz uviedli, že vlastnosti správania psov prechádzajú treťou vlnou domestikácie. Keďže úloha, ktorú tieto zvieratá zohrávajú v našich životoch, sa zmenila z pracovníka na spoločníka, zmenilo sa aj ich správanie a možno tiež ich biológia.
Hra so psom v parku. Zdroj: iStock.com/BartekSzewczyk
Služobné psy sú evolučne najďalej
Hare je profesorom evolučnej antropológie na Dukovej univerzite a riaditeľom Duke Canine Cognition Center. Woodsová riadi program Puppy Kindergarten v centre, ktoré trénuje šteniatka, aby sa stali služobnými psami. Škôlka pre šteniatka slúži i ako dlhodobý výskumný projekt na posúdenie toho, ako rôzne výcvikové stratégie ovplyvňujú správanie a kognitívny vývoj psov.
Ako napísali v magazíne The Atlantic, štúdium týchto šteniatok presvedčilo vedcov, že služobné psy sú „jedinečne dobre prispôsobené životu v 21. storočí“. Tieto psy sú „vysoko vyškolení profesionáli“. Dokážu svojmu majiteľovi pomáhať s úlohami, zostať pokojné a tiché, keď aktívne nepracujú, a majú jedinečnú priateľskú povahu. „Zdá sa, že zvyšujúca sa priateľskosť zmenila ich biológiu, rovnako ako pred tisíckami rokov,“ dodali Woodsová a Hare.
Woodsová a Hare veria, že uvedené nové spoločenské tlaky poháňajú tretiu vlnu domestikácie psov, pričom služobné psy predstavujú najvyspelejších členov svorky. „Služobné psy môžu vyzerať ako priemerný labradorský retriever, ale v porovnaní s vojenskými pracovnými psami alebo dokonca priemerným rodinným labradorom sú takmer iným plemenom,“ tvrdia vedci.
Vývoj domestikácie
Autori štúdie tiež poukazujú na to, aká odlišná môže byť populácia psov o menej ako 50 rokov.
Domestikácia psov sa datuje medzi 40 000 a 14 000 rokmi. Prvá vlna domestikácie sa začala, keď žili ľudia ako zberači a často zanechávali potravinový odpad na okraji svojich osád. Vlky, ktoré využili tento predvídateľný, energeticky bohatý zdroj potravy, získali výhodu prežitia a v priebehu pár generácií prítulnosť zvierat k ľuďom nahradila strach a agresiu.
Druhá vlna sa začala po priemyselnej revolúcii. Počas tohto obdobia chcela rastúca stredná trieda psy, ktoré reprezentovali dobrý vkus a disponibilný príjem svojich majiteľov. To podnietilo ľudí zo Západu, aby začali chovať psy pre špecifické fyzické vlastnosti, čo nakoniec vytvorilo väčšinu z 200 plemien psov, ktoré dnes uznáva American Kennel Club.
Pri vstupe do tretej vlny domestikácie – takej, ktorá sa viac zameriava na prispôsobenie osobnosti psov nášmu modernému svetu – Woodsová a Hare veria, že ľudia by mali prevziať aktívnu úlohu pri uľahčovaní tohto procesu.
Zdroj: The Atlantic
(LDS)
