Prof. Ing. Štefan Vilček, DrSc. je vedúcim vedeckým pracovníkom katedry Epizootológie a parazitológie Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach a vedeckým garantom Centra excelentnosti INFEKTZOON a je odborníkom v oblasti infekčných a parazitárnych chorôb zvierat.
Prestížne Ocenenie za celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky mu udelili za významný príspevok k rozvoju molekulovej diagnostiky a epizootológie vírusových nákaz zvierat.
Profesijné zameranie
Už počas štúdia a i ďalej po jeho ukončení na ČVUT v Prahe, začal prof. Ing. Štefan Vilček, DrSc. svoju vedeckú kariéru vývojom rádiofarmák, čo sú rádioaktívne označené latky, ktoré po vpichnutí do organizmu zobrazujú cieľové orgány pre medicínske účely. Neskôr ho život zavial na jeho súčasné pôsobisko – Univerzitu veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, kde po istom čase hľadania našiel sebarealizáciu v štúdiu vírusov infikujúcich hospodárske a voľne žijúce zvieratá. Jeho prvý ročný stážový pobyt na Moredun Resarch Institute v Edinburgu, v rokoch 1992 – 1993 definitívne potvrdil vedecké smerovanie kariéry. Súčasná vedecká špecializácia prof. Štefana Vilčeka nie je iba výlučne chemický výskum, ale štúdium vírusových genómov, ktorému sa dlhodobo venuje, a ktorý vyžaduje interdisciplinárny prístup, vrátane chemických disciplín.
Ako v prípade výskumu vírusových genómov, ako aj molekulovej diagnostiky je na časovej osi ostatných 30 – 40 rokov vidieť evidentnú zmenu v napredovaní výskumných laboratórií, čo sa týka nielen ich vybavenia, ale aj zdieľania informácií a výsledkov bádania. Prof Štefan Vilček konštatuje: „V 80. rokoch sme pracovali so zastaranou prístrojovou technikou, ktorú bolo veľmi ťažko obnovovať. Plánovanie nákupu chemikálii bolo ťažkopádne, po objednaní boli dodané až za niekoľko mesiacov. Využitie výpočtovej techniky, nevyhnutnej pre rýchly rozvoj výskumu, bolo málo dostupné. Prístup k zahraničnej odbornej literatúre bol tiež značne obmedzený a až postupom času sa situácia začala zlepšovať. K výraznému zrýchleniu došlo až využitím eurofondov, kedy sme mohli modernizovať vybavenie laboratórií, vrátane nášho fakultného, a to až na úroveň vyspelých európskych pracovísk. Objednávanie chemikálií je pružnejšie a kratšie a využitie IT je dnes dostupné každému laboratórnemu pracovníkovi, vrátane on-line prístupu k odbornej literatúre. Vycestovanie do zahraničných laboratórií a na konferencie sa stalo samozrejmosťou, podobne ako medzinárodná spolupráca a možnosť uchádzať sa o zahraničné granty. To všetko sa však môže efektívne zúročiť iba vtedy, keď nechýba nadšenie pre vedeckú prácu, ktorú spravidla prináša mladá krv. Vzhľadom na výrazne finančné podhodnotenie vedeckých pracovníkov na Slovensku v tejto oblasti značne zaostávame za vyspelými štátmi. Výskum nie je pre mladých ľudí až taký atraktívny, ako by som očakával, čo sa môže prejaviť aj v menej efektívnom využívaní nadobudnutej novej prístrojovej techniky.“
V dnešnej spoločnosti často vzniká dojem, že vedci iba naťahujú ruky pre ďalšie štátne dotácie na málo zrozumiteľný výskum, z ktorého ani neplynú žiadne hmatateľné výstupy. Možno bude užitočné zdôrazniť, že vedci sa o finančné prostriedky vždy uchádzajú, či na domácej alebo medzinárodnej úrovni, spôsobom súťaže, v ktorej významnú úlohu zohráva vedecká reputácia vedca, meraná takými parametrami ako je publikovanie výsledkov výskumnej práce v prestížnych medzinárodných vedeckých časopisoch, citácie na publikované vedecké práce, patenty, medzinárodné akceptovanie vedeckého pracovníka a iné. Je teda evidentné, že osobné nasadenie, iniciatíva a odborná kvalita vedeckého pracovníka, akým je prof. Štefan Vilček, sú atribútmi, ktoré môžu výraznou mierou pomôcť pri získavaní finančných prostriedkov pre granty, na vybavenie laboratórií a v konečnom dôsledku pre lepšie hodnotenie pracoviska a školy.
Súčasný výskum prof. Štefana Vilčeka
V súčasnej dobe výskumný kolektív prof. Vilčeka pracuje na analýze enterálnych vírusových infekcií prasiat, teda vírusov, ktoré spôsobujú hnačkové ochorenia zvierat. Vzhľadom na komplexnosť problému, využíva k tomu najnovšie molekulovogenetické metódy, s ktorými sa dá detekovať a analyzovať vírusový genóm, porovnať ho so známymi vírusovými genómami nájdenými v iných laboratóriách vo svete a tak identifikovať jeho unikátne vlastnosti, či dokonca objaviť nové vírusy. Takto sa v Košiciach podarilo identifikovať unikátne vírusové izoláty na území Slovenska, ktoré vo svete doteraz neboli známe a prof. Štefan Vilček verí, že ďalšie nové poznatky ešte len čakajú na svoje objavenie. Uvedené poznatky všeobecne rozširujú vedomosti o variabilite vírusov a pomáhajú pri vývoji kvalitnejších techník na diagnostiku vírusových chorôb zvierat, ako aj k lepšiemu poznaniu nákazovej situácie v teréne. Unikátnymi metódami je tiež možné zisťovať vzťahy medzi ohniskami vírusových nákaz na farmách a tak poskytnúť farmárom cenné informácie v účinnom boji s nákazami zvierat. Komplexnejšie poznanie virómu, t. j. všetkých vírusov, známych aj doteraz neznámych, v tráviacom trakte ošípaných a ich úlohy u zdravých a chorých zvierat je veľkou vedeckou výzvou, na ktorej plánuje prof. Vilček pracovať v najbližších rokoch.
Podľa prof. Vilčeka je kvalitné vybavenie laboratórií a dostatok financií nutnou, ale nie postačujúcou podmienkou špičkového výskumu. Najdôležitejším faktorom je ľudský potenciál, osobné nasadenie v práci, zdravé nadšenie, objektívna kritická analýza výsledkov experimentov. Tu je osobný príklad nezastupiteľný. Nadšený a odborne zdatný vedecký pracovník svojim prístupom k vedeckej práci prirodzene stimuluje záujem mladého vedca o výskum. Obrazne povedané, len ten, kto horí pre vedu, môže zapáliť fakľu túžby po poznaní.
Cestovanie a fotografia
Vzťah k prírode a cestovaniu pociťoval prof. Štefan Vilček už od ranného detstva. Po precestovaní Slovenska, po prejdení všetkých významných pohorí, zamieril aj do hôr Rumunska a bývalej Juhoslávie. Ako sa svet otváral, napĺňal svoje cestovateľské sny od Aljašky po Ohňovú zem, od Islandu, cez Japonsko, Indiu po Nový Zéland. Po svete cestoval sám, s minimálnymi výdavkami, aby lepšie precítil atmosféru nových miest. V ostatných rokoch sa orientuje na fotografovanie vtáctva. I tento koníček ho vnútorne napĺňa a vzhľadom na to, že aj vtáky môžu byť infikované vírusmi, je pravdepodobné, že túto svoju záľubu v budúcnosti prepojí aj s odbornou prácou. Napokon, prvá takáto vedecká práca už vznikla, keď spolu so svojim doktorandom publikoval moderný test na detekciu mnohých chrípkových vírusových izolátov infikujúcich vtáky a cicavce.
Cena za vedu a techniku sa prvýkrát odovzdávala v roku 2014 a nahradila dovtedy odovzdávané Ceny ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Transformácia mala za cieľ zvýšiť spoločenskú prestíž udeľovania cien za vedu a techniku.
Zoznam všetkým ocenených v jednotlivých kategóriách nájdete na stránke podujatia Týždeň vedy a techniky na Slovensku alebo v e-novinách Vedecký kaleidoskop.
Hlavným organizátorom Týždňa vedy a techniky na Slovensku je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v spolupráci s Centrom vedecko-technických informácií SR a Národným centrom pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti. Generálnym partnerom podujatia je spoločnosť Huawei.
Informácie poskytol: prof. Ing. Štefan Vilček, DrSc.
Editovala: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR
Úvodné foto: z archívu prof. Štefana Vilčeka
Foto: Ján Laštinec, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: ZVČ