Metabolický výdaj mozgu cicavcov je veľký, pri psoch ide približne o 10 percent celkovej energie.
Zdroj: iStockphoto.com
Podľa nového výskumu sa moderným plemenám psov zväčšuje mozog. Čo je príčinou? Vedci z Maďarska a zo Švédska porovnali novodobé psy so staršími plemenami, ktoré sú geneticky bližšie k vlkom, a prišli na potenciálnu odpoveď.
Domestikácia psov prináša možnosti pre evolučných biológov
Tím výskumníkov pod vedením Lászlóa Zsolta Garamszegiho, evolučného biológa z Centra pre ekologický výskum vo Vácrátóte v Maďarsku, tvrdí, že pre vedcov, ktorí sa zaujímajú o štruktúru a evolúciu mozgu, sú psy úžasným zdrojom informácií. Ľudia ich domestikovali pravdepodobne pred 20 000 až 14 000 rokmi.
Tisíce rokov psy do značnej miery vyzerali ako ich vlčí predkovia a neexistovalo viacero plemien. V súčasnosti poznáme vyše 400 uznaných plemien psov, z ktorých mnohé sa vyvinuli za posledných 200 rokov, keď ich ľudia začali chovať s určitým zámerom.
Pes ako domáci maznáčik. Zdroj: iStockphoto.com
Databanka psích mozgov
Evoluční biológovia si kládli otázku, či špecializácia alebo cieľ, na ktorý boli psy vyšľachtené, môže mať k pomeru veľkosti ich tela vplyv na veľkosť mozgu.
Odpoveď na túto otázku si vyžaduje analýzu veľkého množstva psích mozgov alebo aspoň lebiek, presné merania a výpočty. Tibor Csörg z Katedry anatómie, bunkovej a vývojovej biológie Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti zbiera lebky už desaťročia. Pomocou CT skenov, obrázkov a výkonných počítačových programov vedci zrekonštruovali mozgy mnohých psov a určili ich presný objem. Týmto spôsobom vznikla pred siedmimi rokmi na univerzite databanka mozgov a tkanív psov, ktorú tvorí 865 jedincov 159 rôznych plemien.
Energeticky vyčerpávajúce fungovanie
Mozgy domestikovaných zvierat sú často menšie ako mozgy ich predkov. Predpokladáme, že k tomuto efektu dochádza preto, lebo ich život je jednoduchší v porovnaní s divými zvieratami.
Metabolický výdaj mozgu cicavcov je veľký. Pri psoch ide približne o 10 percent celkovej energie, hoci mozog tvorí iba dve percentá telesnej hmotnosti. Veľké mozgy by sa nevyvinuli, keby neposkytovali zvieratám určitú výhodu.
Z výsledkov štúdie vyplynulo, že absolútny objem mozgu vlkov je o 24 percent väčší než objem mozgu domácich psov. Psom sa však predsa len mozgy zväčšujú, aj keď nie sú také veľké ako pri vlkoch. Čím je genetická vzdialenosť medzi plemenom psa a vlkmi väčšia, tým je väčšia jeho relatívna veľkosť mozgu. Výskumníkov prekvapilo, že nenašli spojenie medzi veľkosťou mozgu a určitým typom plemena.
„Po počiatočnom zmenšení mozgov po domestikácii sa následnou zámernou selekciou špecifických vlastností prostredníctvom selektívneho šľachtenia veľkosť mozgu zväčšovala,“ uviedli autori štúdie.
Náklonnosť psa. Zdroj: iStockphoto.com
Čo spôsobuje zväčšovanie mozgov?
Čo spôsobilo postupné zväčšenie mozgu? Odpoveď môže spočívať v hypotéze sociálneho mozgu. Túto myšlienku predložil Robin Dunbar, profesor evolučnej psychológie na Oxfordskej univerzite. Podľa nej si zložitejšie sociálne prostredie vyžaduje zvýšenú úroveň sociálnych kognitívnych schopností, ktoré podporujú zväčšovanie mozgu.
Dunbar sa najskôr vo svojich štúdiách zameral na primáty. Zistil, že čím je spolunažívajúca skupina primátov väčšia, tým je väčší aj priemerný objem ich mozgu. Neskôr sa mu podarilo potvrdiť hypotézu aj pri iných cicavcoch.
Skoré domestikované psy neboli tak pevne integrované do spoločenského života ľudí ako dnešné. Súčasná spoločnosť je komplexnejšia, psy sme začlenili do nášho každodenného života a komunikujeme s nimi ako s inými členmi domácnosti. Majú denne mnoho interakcií, či už s nami, alebo cudzími ľuďmi na prechádzke, a mnoho podnetov si vyžaduje náročné kognitívne spracovanie. Život v modernom komplexnom sociálnom prostredí je hybnou silou evolučného trendu smerom k rozvoju väčších mozgov pri novodobých plemenách psov.
Zdroj: Psychology Today, Popularmechanics
(JM)
