Chystáte sa na sviatočný bozk pod imelom, aby aj vaša láska pretrvala naveky? Tento stredoveký nórsky zvyk je len jedným z mnohých mýtov o tejto zaujímavej liečivej, ale aj jedovatej rastline.
Dôvodov, prečo je imelo symbolom Vianoc je pravdepodobne viacero. Jedným z nich je pravdepodobne fakt, že predstavuje oázu zelene vo vysokých korunách bez listov uprostred zimy. Ďalším zasa, že ľudia verili, že ho poslali anjeli z neba a viaže sa k nemu množstvo rôznorodých mýtov a legiend. História vianočných tradícií spojených s imelom siaha až k starým Keltom a vieme o nej málo. Vieme však s istotou, že imelo je poloparazit, ktorý obsahuje liečivé, ale aj jedovaté látky a má viacero zaujímavých vlastností. A že v súčasnosti symbolizuje šťastie, hojnosť a požehnanie. 
Liek aj jed. Závisí od spôsobu použitia
Imelo ľudia využívali ako liek už oddávna, nachádza sa v ňom totiž množstvo liečivých látok. Tie však môžu byť vo väčšom množstve pre organizmus jedovaté. Obsahuje glykoproteidy, bielkovinové toxíny (predovšetkým viskotoxín, ktorý sa skladá z viac než 40 aminokyselín), vodorozpustné polysacharidy, alkaloidy, cholín, acetylcholín, histamín, organické kyseliny, triterpény, fenylové zlúčeniny a množstvo ďalších látok. Pomer jednotlivých komponentov v rastline závisí od ročného obdobia a druhu hostiteľského stromu, na ktorom rastlina rastie. Na účinky imela existujú rôzne pohľady, zhoda panuje len v niektorých názoroch. Jedným z nich je, že imelo znižuje krvný tlak, spomaľuje tep a odstraňuje usadeniny na vnútorných stenách ciev. Pokles tlaku však nastáva najskôr po týždni liečby a obyčajne sa odporúča 6 týždňová liečebná kúra. Schopnosť imela zmierňovať krvácanie sa využíva pri dlhotrvajúcej menštruácii, hemoroidoch, pri maternicovom krvácaní alebo pri krvácaní z nosa. V ľudovom liečiteľstve má imelo potenciál ako prostriedok proti bolestiam hlavy, závratiam, návalom krvi do hlavy, reumatizme, pocitom strachu, na podporu močenia a proti telesnému a duševnému preťaženiu. Imelo vnútorne používame ako studený výluh (2 čajové lyžičky sušenej bylinnej zmesi zalejeme 2 dl studenej vody a po 12 hodinovom lúhovaní precedíme), ktorý pijeme ráno aj večer; a ako odvar (1 polievkovú lyžicu bylinnej zmesi zalejeme 3 dl vriacej vody a približne 5 minút varíme a potom scedíme), ktorý pijeme 3 krát denne po jedle po 80 ml. Odporúčaná maximálna denná dávka suchej vňate imela je 5 g na 300 ml vody.
Do „ťaháku“ z biológie:
Imelo biele (Viscum album L.) je stálo zelený, poloparazitický ker. Uchytáva sa na mladých vetvičkách v korunách listnatých a ihličnatých stromov, z ktorých korienkami čerpá vodu a časť minerálnych látok. Vytvára krátky kmeň so zelenou kôrou, ktorý sa vetví až to tvaru guľovitej koruny. Žltozelené, kužeľovité, lysé listy sú kopijovité, protistojné, prisadnuté v mieste vetvenia a na konci vetvičiek. 
V zimnom období neopadávajú. Je to dvojdomá rastlina, pričom nenápadné zelenavé piestikovité aj prášnikovité kvety vyrastajú po 2 až 5 v úžľabiach vetvenia a na vrchole vetvičiek. Kvitnú vo februári a marci. Plodom je okrúhla, jednosemenná, priesvitná, nepravá bobuľa, bielej alebo slabožltej farby, so slizovito lepkavou dužinou. Vedecký názov druhu má svoj pôvod práve od týchto vlastností rastliny. Viscum znamená v preklade lep a album označuje biele sfarbenie. Bobule sú obľúbenou potravou vtákov, ktoré majú hlavný podiel na šírení imela.
Najlepšie imelo je z jablone
Imelo je rozšírené v celej Európe a Ázii a vyskytuje sa rovnako v nížinách, ako aj vo vyšších nadmorských výškach. Z hľadiska liečivých účinkov sa za najkvalitnejšie považuje to, ktoré rastie v korunách jabloní, hlohov, dubov a borovíc. Naopak, imelo z topoľov obsahuje viac toxických látok, preto je lepšie ho nepoužívať. A ako sa život imela končí? Ak nepristane na vašom vianočnom stole v ikebane, jeho život končí zároveň so životom svojho hostiteľa – pri dlhovekých stromoch, napríklad cédroch, môže vek imela dosiahnuť aj 400 rokov. Ak ste sa rozhodli pre liečivý odvar z imela, zbierajte mladé vetvičky s listami tenšími ako 5 mm, spravidla od decembra do februára. Dávajte pozor, aby zozbieraný materiál neobsahoval biele plody, ktoré sú jedovaté. Listy a stonky sušte v slabých vrstvách, alebo zväzočkoch zavesených na šnúrach, pri teplote do 40 oC. Imelo schne pomaly a usušené má žlté alebo olivovozelené sfarbenie, slabý charakteristický pach a sladkastú slizovitú, neskôr horkú chuť. Po vysušení ho skladujte v sklenej alebo kovovej nádobe. Pomer zoschnutia je 3 : 1.
Autor: doc. RNDr. Ivan Šalamon, CSc., Katedra ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove)
Foto: Pixabay.com
Uverejnila: tl