Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Podľa najnovšej štúdie je príčina hlasného mňaukania mačiek zakódovaná v ich génoch

René Beláček

Niektoré mačky sú tiché, zatiaľ čo iné hlasno mňaukajú, aby upútali pozornosť. Príčina tohto rozdielu môže byť zakorenená hlboko v ich génoch.

Dve mňaukajúce mačky. Zdroj: iStock.com/Tat'yana Andreyeva

Mačky si mňaukanie pravdepodobne vypracovali počas tisícročí vývoja, odkedy ich ľudia domestikovali. Mačky tak komunikujú so svojimi majiteľmi, ale aj medzi sebou. Zdroj: iStock/Tat'yana Andreyeva

Ak ste sa niekedy delili o svoj domov s viac ako jednou mačkou, určite viete, aké odlišné môžu byť ich povahy. Jedna môže s vami intenzívne komunikovať, aby si vyžiadala jedlo, hlasno vám priasť na kolenách a vítať návštevníkov pri dverách, iná zas uprednostňuje tiché pozorovanie z diaľky. Prečo sa niektoré mačky stávajú zhovorčivými spoločníkmi, zatiaľ čo iné sa zdajú rezervovanejšie?

Význam „reprodukčného“ génu

Najnovšia štúdia vedená výskumníkom divej zveri Jume Okamotom a jeho kolegami z Kjótskej univerzity v Japonsku naznačuje, že časť odpovede sa môže skrývať v mačacích génoch.

Majiteľov mačiek z celého Japonska požiadali, aby vyplnili dotazník o svojej mačke a aby odobrali výter z líca svojho domáceho maznáčika na získanie vzorky DNA. Prieskum zahŕňal otázky týkajúce sa správania mačiek v rôznych situáciách vrátane pradenia a zvukov smerovaných ľuďom.

Výskumníci sa v japonskej štúdii zamerali na gén androgénneho receptora (AR) mačiek, ktorý sa nachádza na chromozóme X. Tento gén pomáha regulovať reakciu tela na hormóny ako testosterón a obsahuje časť, kde sa opakuje sekvencia DNA.

Najstaršia forma AR sa objavila u spoločného predka všetkých čeľustnatých stavovcov pred viac ako 450 miliónmi rokov. Androgénny receptor riadi tvorbu samčích reprodukčných orgánov, vývin sekundárnych pohlavných znakov a ovplyvňuje reprodukčné správanie. Počet týchto sekvencií ovplyvňuje citlivosť génu. Kratšie opakovania robia receptor citlivejším na androgény. Pri iných druhoch vrátane ľudí a psov boli kratšie opakovania v géne AR spojené so zvýšenou agresivitou a s extrovertným správaním.

Kratšie sekvencie génu môžu za vyššiu frekvenciu zvukov

Spomedzi 280 kastrovaných alebo sterilizovaných mačiek tie s krátkym variantom génu AR priadli častejšie. Samce s týmto variantom tiež dosiahli vyššie skóre v zámerných (cielených) zvukových prejavoch, ako je mňaukanie, aby ich ľudia nakŕmili alebo im otvorili dvere. Samice s rovnakým genotypom však boli agresívnejšie voči cudzím ľuďom. Naopak, mačky s dlhšou, menej aktívnou verziou génu mali tendenciu byť tichšie a tento variant bol bežnejší pri čistokrvných plemenách.

Vo všeobecnosti sa predpokladá, že domestikáciou mačiek sa zvýšili aj ich hlasové prejavy, takže sa môže zdať zvláštne, že verzia génu spojená so zvýšenou komunikáciou a s asertivitou sa nachádza aj pri divých druhoch, ako je rys ostrovid.

Táto štúdia však neponúka priamy opis toho, ako sa domestikáciou mačiek menia ich vlastnosti. Namiesto toho poukazuje na komplexnejší obraz. Taký, kde určité vlastnosti predkov, ako je agresivita, môžu byť stále užitočné, najmä v domácom prostredí s vysokou mierou stresu, a v prípade mačiek tráviacich väčšinu času vnútri aj nedostatkom príležitostí na lov.

Prítomnosť ľudí ako spúšťač agresivity?

Niektoré zvieratá trávia veľa času v spoločnosti ľudí, pretože ich priťahuje naša potrava. Mestské čajky ponúkajú zaujímavý príklad toho, ako blízkosť k ľuďom nie vždy robí zvieratá krotkejšími. V mestách sa čajky stali odvážnejšími a agresívnejšími, aby si pochutnali na výdatnom jedle.

Výskumníci z Liverpoolskej univerzity Johna Mooresa zistili, že mestské čajky sa menej boja ľudí a sú agresívnejšie v porovnaní s ich vidieckymi náprotivkami. V mestských oblastiach, kde sa o potravu doslova bojuje, prináša asertívnosť výsledky. Čajky sa v období rozmnožovania často hanobia a považujú za mestských zloduchov, ktorí k vám priletia, aby si uchmatli obed aj za cenu naháňania ľudí. To naznačuje, že život po boku ľudí môže niekedy prispievať k častejším konfrontáciám.

Paralely s mačkami vyvolávajú širšie otázky o tom, ako prostredie a gény formujú správanie. Znaky spojené s krátkym variantom AR, ako sú zvukové prejavy alebo asertivita, môžu ponúkať výhody pri získavaní ľudskej pozornosti v neistých alebo konkurenčných prostrediach. Tieto isté črty sa však môžu prejavovať aj ako agresia, čo naznačuje, že domestikácia môže viesť ku kombinácii žiaducich i problematických vlastností.

Muž poškriabaný od mačky. Zdroj: iStock.com/ajr_images

Zblíženie sa so zvieratami nemusí nutne viesť k ich nižšej agresivite. Zdroj: iStock.com/ajr_images

Stojí za to mať na pamäti, že tento druh variácií medzi jedincami je základom evolúcie druhov. Bez variability v správaní by sa druhy len ťažko prispôsobovali meniacim sa podmienkam prostredia. Pre mačky to znamená, že neexistuje jeden ideálny temperament, ale skôr celé spektrum vlastností, ktoré sa ukážu ako užitočné pri rôznych situáciách.

Od mačiek až po čajky, život po boku ľudí nie vždy robí zo zvierat mierumilovnejšie tvory. Niekedy sa trochu priebojnosti a dotieravosti vyplatí.

Zdroje: Okamoto et al. 2025, Science Direct, BBC, Daily Mail, Mirror

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup