Molekulárna biologička RNDr. Ľubomíra Tóthová, PhD. (nar. r. 1984 v Považskej Bystrici), v rokoch 2002 – 2007 absolvovala štúdium molekulárnej biológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a zároveň aj doktorandské štúdium v odbore Biotechnológie.
V súčasnosti je vedeckovýskumnou pracovníčkou Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty UK v Bratislave, kde pôsobí od roku 2010. Zaoberá sa hľadaním nových markerov rôznych ochorení v slinách. Ide najmä o obličkové ochorenia a ochorenia ústnej dutiny. Na Ústave molekulárnej biomedicíny LF UK zavádzala meranie markerov oxidačného a karbonylového stresu v plazme aj v slinách, absolvovala krátke výskumné stáže na univerzite v Lunde a v Štokholme na Karolínskej univerzite. V tomto roku (2017) sa jej podarilo získať Fullbrightovo štipendium na výskumný pobyt na Washingtonovej univerzite v St. Loius, v Spojených štátoch.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Čo Vás motivovalo k štúdiu molekulárnej biológie?
Ľ. TÓTHOVÁ: Vďaka môjmu učiteľovi biológie na strednej škole ma veľmi bavila biológia, preto som sa v rámci rozhodovania kam ďalej prihlásila na Prírodovedeckú fakultu. Biotechnológie a molekulárna biológia boli v tom čase relatívne nové oblasti, respektíve po osekvenovaní ľudského genómu v roku 2002 sa začal druhý boom tohto odboru, ktorý aj mňa priviedol týmto smerom. V súčasnosti ide o jeden z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich vedných odborov v biológii a v medicíne, kde často to čo učíme dnes študentov ako pokrok v molekulárnej biológii na ďalší rok je už prekonané, prípadne sa zistí, že to funguje úplne inak. Preto je to niečo, čo ma baví a ženie dopredu.
M.B.: Aké bolo zameranie Vášho prvého výskumu?
Ľ. TÓTHOVÁ: Môj prvý výskum sa zaoberal molekulárnou charakterizáciou bakteriofágov (pozn. bakeriofágy – vírusy, ktoré ničia baktérie) v odpadových vodách. Konkrétne sme hľadali bakteriofága, ktorý dokáže zničiť baktériu Cronobacter spp. Táto baktéria je oportúnny patogén, spôsobuje predovšetkým meningitídy a zápaly čriev. Nespôsobuje ich často, ale nebezpečenstvo predstavuje najmä pre malé deti a starých ľudí. Keďže rezistencia na antibiotiká rastie, stávajú sa aj tieto baktérie rezistentné, preto sú nové prístupy k liečbe veľmi potrebné.
M.B.: Odkedy sa venujete výskumu slín a s akými výsledkami?
Ľ. TÓTHOVÁ: K výskumu slín som sa dostala, keď som prišla pracovať na Ústav molekulárnej biomedicíny. V tom čase už na ústave mali skúsenosti aj prvé publikácie v tejto oblasti. Spolu s doktorandkou Natáliou Achimskou sme teda nadviazali na výsledky kolegov a začali sme sa venovať najmä štandardizácii jednotlivých meraní markerov, ale i odberov samotných slín. Predovšetkým išlo o markery oxidačného poškodenia (pozn. poškodenie spôsobené voľnými radikálmi). Postupne sa nám podarilo odhaliť viaceré faktory, ktoré zásadne menia nami merané markery. Týmito faktormi môžu byť napríklad jedlo, umývanie zubov, ale ovplyvňuje ich napríklad aj to, v akom čase sa realizuje odberu slín, či ráno alebo poobede. Po zavedení štandardizovaného protokolu pre odber slín sme sa potom sústredili na viaceré klinické štúdie. Podarilo sa nám zistiť dynamiku oxidačného stresu u pacientov s periodontitídou, rôznymi ústnymi prekancerózami (pozn. predrakovinové štádium) alebo aj pri spánkovom apnoe či skleróze multiplex. V súčasnosti rozširujeme naše zameranie na choroby obličiek.
M. B.: Na čo je teda slina dobrá, kde ju bude možné využiť?
Ľ. TÓTHOVÁ: Slina má potenciál raz nahradiť odbery krvi, pretože jej odber je jednoduchý, bezbolestný a možno ho vykonať aj v domácom prostredí. Myslím si, že v budúcnosti bude možné analyzovať v sline v podstate čokoľvek, čo sa dá teraz odmerať v krvi (teda látky, ktoré sa nachádzajú aj v sline). Ak sa podarí ešte lepšie štandardizovať podmienky odberu sliny a samotných analýz, bude možné slinu využiť najmä na skorý skríning rôznych ochorení. Ďalšie využitie bude pri pravidelnom monitoringu pacientov, teda na sledovanie toho, či sa dané ochorenie u nich zhoršuje alebo zlepšuje, prípadne aká je jeho aktivita počas liečby. Napríklad pacienti, ktorým máme každý týždeň odoberať krv za účelom sledovania účinnosti liečby, určite privítajú možnosť analýzy v slinách. Namiesto toho, aby pravidelne navštevovali lekára a absolvovali stresujúci odber krvi, sa budú môcť vyšetriť pohodlne doma vďaka analýze zo slín. Lekára navštívia až v prípade zlého výsledku.
Možnosť domáceho testovania je napríklad výhodou aj pre tých, ktorí sa hanbia z rôznych dôvodov navštíviť lekára špecialistu. Mnohí muži by radi vedeli, aké majú množstvo testosterónu. Preto môžu využiť odmeranie slinného testosterónu z pohodlia domova, anonymne. Opäť platí, že lekára stačí potom navštíviť až pri výsledku, ktorý naznačuje problém.
M. B.: Ak máme pochybnosti o svojom zdraví, môžeme si dať vyšetriť sliny aj iniciatívne?
Ľ. TÓTHOVÁ: V podstate áno, záleží ale na tom o čo máme záujem. Ak máme pochybnosti o našom zdraví, nič nám nebráni dať si vyšetriť aj krv, ktorá stále predstavuje zlatý štandard v biologických tekutinách. Treba zdôrazniť, že zloženie slín je veľmi variabilné, závisí od vnútorných, ale aj vonkajších podmienok, čo ovplyvňuje aj koncentráciu nami sledovaných parametrov. To je dôvod, prečo slina nemá zatiaľ v mnohých meraných ukazovateľoch definovaný štandard, respektíve fyziologické rozmedzie. Vieme si teda dať všeličo odmerať, ale zatiaľ to nevieme interpretovať na úrovni jednotlivca, iba populácie. Preto sa aj my snažíme nájsť faktory tejto variability, aby bolo možné merať a zároveň aj interpretovať namerané hodnoty jednotlivých látok v sline.
Na druhej strane, rozvoj molekulárnej biológie priniesol niekoľko ďalších aplikácií. Keďže sa v slinách nachádzajú aj naše bunky (a tie majú DNA), dá sa slina využiť na izoláciu nukleových kyselín. Na základe informácií z DNA sa dá následne zistiť v podstate čokoľvek, napríklad predispozícia na rôzne ochorenia alebo naša prípadná rezistencia na určité lieky, a tak ďalej. Dnes už existujú viaceré firmy, ktoré tieto analýzy zo slín aj komerčne ponúkajú (vhodné pre jednotlivcov). V klinickej praxi a vo výskume sa tiež bežne využívajú vzorky slín na genotypizáciu DNA (prečítaná genetická informácia po osekvenovaní vyizolovanej DNA zo slín), analýzu mikrobiómu (zastúpenie baktérií v ústnej dutine) a rôznych hormónov či cytokínov (zápalové látky).
M. B.: Ako súvisia chuťové poháriky so slinami?
Ľ. TÓTHOVÁ: Veľmi. Aby chuťové poháriky boli schopné vôbec detegovať nejakú chemickú látku, ktorú následne preložia do elektrickej energie (a v mozgu sa následne priradí chuť), potrebujú mať rozpustenú a čiastočne natrávenú potravu. Chuťové poháriky totiž nedetegujú napríklad steak ako taký, ale dokážu zachytiť nejakú bielkovinu alebo aminokyselinu charakteristickú pre tento steak, ktorú následne mozog aj spracuje a vyhodnotí ako steak. Takýmto „rozpúšťadlom“ a „natravovačom“ potravy sú práve sliny. Spolu s chuťovými pohárikmi je to teda aj slina, ktorá zabezpečuje, že máme chuť.
M. B.: Na čo sa Vám najviac „zbiehajú slinky“ v súvislosti s Vianocami?
Ľ. TÓTHOVÁ: U nás doma na vianočnom stole nesmie chýbať hrachová kaša. Tú cez rok takmer vôbec nevaríme, takže sa na ňu všetci tešíme. Samozrejme, najlepšia je tá, ktorú pripraví mamina (smiech).
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.
Mladá molekulárna biologička RNDr. Ľubomíra Tóthová, PhD., z Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty UK v Bratislave, bude dňa 19. 12. 2017 o 9.00 hod. v Bratislavskej vedeckej cukrárni prezentovať tému: „Čo všetko sa dá zistiť zo slín, ktoré sa nám zbiehajú aj pri vianočnom stole?“ Vedecká cukráreň sa uskutoční v Centre vedecko-technických informácií SR, Lamačská cesta 8/A v Bratislave.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto poskytla: RNDr. Ľubomíra Tóthová, PhD.