Pri očkovaní sa do tela dostávajú vírusové proteíny. Vedci vysvetľujú, či môžu spôsobiť pozitívny výsledok PCR alebo antigénového testu.
Ilustrácia - vakcína sa „prezlieka” za koronavírus. Zdroj: Michaela Mašánová
PCR a antigénové testy fungujú na rozličných princípoch.
Zatiaľ čo PCR test sleduje prítomnosť vírusovej RNA, antigénový test vyhľadáva špecifické proteíny koronavírusu. Pri antigénovom teste absolvuje pacient výter zo sliznice nosa, pri PCR aj ster z hrdla.
Pri očkovaní sa z vakcíny dostávajú do tela proteíny, ktoré sa nachádzajú aj na vírusových časticiach. Vďaka mechanizmu, ktorý v tele spustia, si dokáže zaočkovaný organizmus vytvoriť proti patogénu imunitu.
Môže očkovanie vyvolať pozitívny výsledok PCR alebo antigénového testu? Je možné pacientov očkovať aj testovať alebo by sa tieto metódy nemali prekrývať?
Proces tvorby očkovania a tvorby imunity v nasledujúcom texte vysvetľujú Boris Klempa z Virologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) a Marek Kajan, autor podcastu Očami farmácie.
Pozrite si
Ako ľudské bunky začnú vytvárať Spike proteín
Obaja odborníci sa jednohlasne zhodli. Napriek tomu, že je na trhu dostupných viacero typov vakcín, ani jedna z nich v žiadnom prípade nespôsobí u pacientov po zaočkovaní pozitívny výsledok PCR ani antigénového testu.
Všetky dostupné vakcíny na našom trhu fungujú tak, že do ľudského tela dodávajú genetickú informáciu, ktorá vyvolá produkciu Spike proteínu.
Ide o proteín, ktorý sa nachádza na povrchu vírusovej častice a vytvára jej typické výčnelky. Po zaočkovaní spustí S-proteín v tele sled imunitných reakcií, vďaka ktorým sa organizmus stáva odolným voči nákaze.
„Po aplikácii vakcíny v mieste vpichu dochádza k tvorbe Spike proteínu priamo našimi bunkami, do ktorých vakcína prenikla. Vďaka tomu sa naše bunky javia, ako keby boli infikované, a náš imunitný systém reaguje práve na produkovaný Spike proteín. Veľkou výhodou týchto vakcín je, že stimulujú tvorbu protilátok, ale aj bunkovej imunity. Zároveň je jednoznačné, že vo vakcíne sa nenachádza kompletný vírus, takže infekcia nie je možná,” vysvetlil Boris Klempa z Virologického ústavu SAV.
Dôležité je miesto vpichu vakcíny
K tvorbe Spike proteínu však dochádza len lokálne, a to na mieste, kde bola pacientovi vpichnutá vakcína.
„Celý tento proces budovania imunity prebieha priamo v deltovom svale na ramene, kde je vakcína podaná. S-proteíny sa teda vytvárajú len na limitovanom priestore v mieste podania vakcíny. Zjednodušene povedané, imunita proti covidu-19 vzniká v ramene. Akonáhle naše bunky využijú vírusovú RNA, zničia ju. Rovnako sú zničené aj bunky s S-proteínmi, ktoré odvedie lymfatický systém,” objasnil Marek Kajan.
„Tvorba S-proteínov po očkovaní mRNA vakcínou je limitovaná a deje sa iba v mieste podania. Očkovaním sa do tela nedostáva vírus, ktorý by bolo možné detegovať v horných dýchacích cestách. Neexistuje teda možnosť, že by očkovanie mohlo spôsobiť pozitívny výsledok PCR alebo antigénového testu, ktoré identifikujú vírus priamo v hrdle a nose.”
Ilustrácia – imunita sa vytvára v ramene. Zdroj: Michaela Mašánová
Aj podľa virológa Borisa Klempu vírusový proteín vpichnutý vo vakcíne nemá šancu poputovať až do nosohltanu, z ktorého sa robí ster pri testovaní.
„Je takmer úplne vylúčené, aby sa z miesta vpichu dostal samotný proteín alebo RNA v detekovateľných množstvách až do nosohltana, z ktorého sa štandardne robí výter pri PCR aj pri antigénových testoch.”
Ale čo ak náhodou?
Pozitívny výsledok PCR ani antigénového testu by dokonca nenastal ani vtedy, ak by bol vírusový proteín v tele pacienta maratónsky bežec a dokázal by sa dostať z miesta vpichu až do nosohltanu.
Dôvodom je to, že PCR testy, ktoré sa na Slovensku používajú, Spike proteín vírusu nezaujíma.
„Aj keby absolútne hypoteticky takáto možnosť nastala, aj tak by to pozitívny výsledok PCR ani antigénového testu nespôsobilo. PCR testy, ktoré sa na Slovensku používajú na základnú diagnostiku, totiž nie sú zacielené na gén pre Spike proteín, ale na iné gény. V PCR metodike sa totiž deteguje vírusová RNA, ale vždy len jedna konkrétna časť, ktorá je na diagnostiku najvhodnejšia. Gén pre Spike proteín to nie je, takže aj keby sa z nejakého dôvodu RNA pre Spike proteín vo výtere nachádzala, vyšiel by negatívne,” konštatoval Boris Klempa.
Virológ vysvetlil, že podobne je to aj pri antigénovom teste. V centre pozornosti testu opäť nie je Spike proteín vírusu, ale dvojica protilátok.
„Princíp antigénového testu je v detekcii vírusového „antigénu“ pomocou dvojice protilátok. Tieto protilátky sú však zacielené na iný vírusový proteín, nie na Spike, ale na proteín, ktorý sa nazýva nukleokapsidový proteín alebo N proteín. Takže znova, aj keby sa z nejakého dôvodu samotný Spike proteín v hrdle vyskytoval, tak antigénový test by ho nezachytil.”
Obaja odborníci teda vylučujú, že by očkovanie mohlo u pacientov spôsobiť pozitívny výsledok PCR alebo antigénového testu.
RNDr. Boris Klempa, DrSc., patrí medzi špičkových slovenských vedcov, ktorí sa venujú vírusom. Aktuálne je vedúcim oddelenia ekológie vírusov vo Virologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV.
PharmDr. Marek Kajan je vyštudovaný farmaceut. Štúdium ako aj rigorózne konanie absolvoval na Farmaceutickej fakulte na Univerzite Komenského v Bratislave. Aktuálne pracuje v klinickom výskume vo Švajčiarku.
