Očista organizmu pomocou pestreca mariánskeho

Pestrec mariánsky pochádza z oblasti Stredozemného mora a je jednou z najdlhšie známych liečivých rastlín na európskom kontinente.

Dnes sa pestuje na poliach mnohých európskych krajín, okrem iného aj na východnom Slovensku. Prehľad jeho pozitívnych účinkov na zdravie človeka je veľmi široký.

Pestrec mariánsky (Silybum marianum /L./Gaertn.) bol vždy považovaný za jednu z najúčinnejších liečivých rastlín a zmienky o ňom nájdeme takmer vo všetkých významných herbároch od dôb stredoveku. Napríklad v herbári predstavenej ženského kláštora rímskokatolíckej cirkvi Hildegardy z Bingenu (začiatok 12. storočia), Hieronyma Bocka a Pietra Andrea Mattioliho (16. storočie) i ďalších.

Prvá zaznamenaná zmienka o tomto rastlinnom druhu pochádza od Theophrasta z Erastu (cca tretie storočie pred naším letopočtom). Vo svojom spise o výskume rastlín uvádza jeho meno ako Pternix. Liečivú silu byliny však vyzdvihol na prelome 16. a 17. storočia až kňaz John Gerard, ktorý vo svojom diele Všeobecná história rastlín píše, že pestrec je najlepším liekom na všetky bolesti v pravom podrebrí (hypochondriu), kde sa nachádza pečeň a žlčník.

Po ňom sa o rastline zmieňuje v 17. storočí aj známy anglický lekár a alchymista Nicolas Culpepper. Uvádza, že rastlina čistí pečeň a slezinu a pomáha pri liečbe žltačky (DerMarderosian, 2003). Zaujímavé je, že komplex liečebne účinných látok pestreca bol izolovaný a identifikovaný nemeckými vedcami až v druhej polovici 60. rokov 20. storočia.

V Európe rastlinu pestovali v záhradách predovšetkým ako zeleninu. Mladé lístky sa používali do šalátov, stonky sa upravovali rezaním na drobné kúsky. Konzumovali sa aj korene, ktoré sa na noc nechávali namočené vo vode, aby stratili svoju horkosť (Grieve, 1931).

Etymológia, pôvod a morfológia rastliny

Rodové meno silybum je pravdepodobne odvodené z gréckeho slova silybon, teda strapec. Druhové meno marianum pochádza z legendy o bielom mramorovaní na listoch, ktoré vraj vzniklo od kvapiek mlieka Panny Márie. Ľudové mená rastliny sa aj v slovenčine veľmi často odvodzujú práve od mena Panny Márie, napríklad bodliak mariánsky alebo imelo Panny Márie (Rystonová, 2007).

Aktuálne sa vyskytuje v oblasti Kaukazu, Iránu, Sýrie, severnej Afriky, Kanárskych ostrovov, Pyrenejského polostrova, Madeiry, ale aj v Amerike či Austrálii (Carrier et al. 2002).

Je to jednoročná, prípadne dvojročná ozimná rastlina z čeľade astrovité (Asteraceae). V našich agroekologických podmienkach sa pestuje ako jednoročná bylina. Dorastá do výšky 0,5 – 1,5 m. Je hrubá, priama, v spodnej časti husto olistená, v hornej časti riedko listnatá a rozkonárená.

Listy sú striedavé, lesklé, zelené, okolo žilnatiny bielo škvrnité, perovito zarezané. Úkrojky listov sú ostnato zubaté, zakončené žltými ostňami. Dolné listy sú krátko stopkaté, až 0,5 m dlhé a 0,2 m široké. Listy vyrastajúce na stonke sú menšie a obopínajú ju srdcovitou bázou listu.

Kvetné úbory sú dlhostopkaté, v priemere 50 – 80 mm veľké. Zákrov je guľatý, holý. Listene sú škridlicovité a zúžené z vajcovito ostnatej zubatej bázy do 20 – 50 mm dlhého ostňa. Lôžko úboru je chlpaté.

Kvety sú obojpohlavné, purpurové alebo bledofialové a kvitnú v júni až auguste. Sú cudzoopelivé – entomofilné (včely, hmyz). Plody sú sivohnedé nažky s bielym chocholčekom, ktorý má drsné štetinky. Tie sú dolu zrastené.

Pestovanie a zber

Podľa lokality a ročníka sa pestrec vysieva od tretej dekády marca až po koniec apríla, a to až po jarných mrazoch. Počas klíčenia a vzchádzania je náročný na primeranú teplotu a vlhkosť pôdy. Semená začnú klíčiť až pri 8 – 10 °C, optimálne teploty klíčenia sú vyššie a dosahujú 20 – 25 °C.

Podľa podmienok porast vzchádza až o tri týždne, tento dlhý čas je možné znížiť ošetrením osiva pred sejbou. Podľa pôdnych podmienok sa pestrec vysieva do hĺbky 20 až 30 mm, hlbšie iba výnimočne. Organizácia porastu je v praxi veľmi odlišná. Pestuje sa pri rôznej intenzite, čo pri medziriadkovej vzdialenosti znamená nie celkom odôvodnený rozptyl od 0,12 až po 0,60 m, a tým veľmi odlišnú hustotu rastlín na m2.

Vzhľadom na mohutnosť rastliny je za ideotyp porastu možné považovať medziriadkovú vzdialenosť 0,40 – 0,60 m a konečnú vzdialenosť jedincov v riadku 0,20 – 0,40 m. Pri hmotnosti 1000 semien 24 – 26 g a výsevku 450 tisíc klíčivých semien je spotreba osiva 8 – 12 kg.ha-1. S ohľadom na mohutnosť jedincov a to, že tri štvrtiny úrody poskytujú kvety na bočných vetvách prvého radu, nie je vhodné mať porast vysokej denzity.

Výška úrody pestreca mariánskeho je ovplyvnená aj mechanizáciou zberu vzhľadom na to, že nažky dozrievajú nerovnomerne. Medzi najdôležitejšie faktory ovplyvňujúce úrodu a kvalitu drogy patria agroekologické podmienky pestovania, výber odrody, termín sejby a hĺbka výsevu, organizácia porastu, výživa a hnojenie, ochrana proti škodlivým činiteľom a spôsob zberu.

Dozrievanie nažiek signalizujú biele páperisté chocholce objavujúce sa v hornej časti úboru. Porast vhodný na zber musí mať 30 percent dozrievajúcich otvorených kvetných úborov. Zber nažiek sa vykonáva z malých plôch postupne. Dozreté úbory sa zberajú ručne strihaním záhradníckymi nožnicami tesne pod zákrovom. Z dôvodu rizika poranenia pokožky ostňami je nutné použiť kožené rukavice. Na veľké plochy sa používa obilný kombajn. Priemerná úroda nažiek v poľných podmienkach je 750 kg.ha-1, v optimálnych podmienkach až 1500 kg.ha-1 (Habán, 1996).

Liečebne aktívne komponenty

Účinné látky zo skupiny flavolignanov, tvoriace silymarínový komplex (1,5 percenta – 3,0 percentá), sú lokalizované v oplodí a osemení plodov, respektíve semien. Silymarín obsahuje štyri hlavné aktívne izoméry flavonolignanov: silybín (50 – 60 percent), izosilybín (5 percent), silychristín (20 percent) a sylidianín (10 percent).

Z ostatných flavonolignanov sú v semene zastúpené dehydrosylibín, dezoxy-silychrystín, dezoxysilydianín, silandrín, silybinóm, silyhermín a neosilyhermín. Ďalej sú tu zastúpené flavonoidy (kvercetín, kempferol a taxifolín), olej (20 – 30 percent) obsahujúci nenasýtené mastné kyseliny (linolová – 60 percent, olejová – 30 percent, palmitová – 9 percent), vitamín E, horčiny, biogénne amíny (napríklad histamín), steroly a sliz.

Zabezpečenie kvantitatívnej stránky riešia priaznivé podmienky pre pestovanie v poľnohospodárstve ako špeciálnej plodiny, čo dokumentujú stále rozširujúce sa pestovateľské plochy.

Kritériá kvality a účinky

Pri teplote do 40 °C je dosušená droga, suché nažky (Silybi mariani fructus), takmer bez zápachu, oplodie má horkú, semeno olejovitú chuť. Musí obsahovať najmenej 1,0 percento silymarínu, počítaného ako silybín. Prípustný podiel cudzích organických prímesí je najviac 2,5 percenta, anorganických prímesí najviac 0,5 percenta, iných častí materskej rastliny najviac 2,5 percenta. Prípustná strata sušením je najviac 12,0 percent, obsah popola najviac 5,0 percent a popola nerozpustného v HCl do 1,0 percenta (Habán, 1996).

Rastlina pomáha pri cirhóze (nekróze) pečene, problémoch so žlčovými kameňmi, žltačke a ďalších chorobách tohto orgánu. Chráni organizmus pred škodlivými a toxickými látkami, dlhodobo podporuje regeneráciu pečene, pomáha pri liečení infekčnej vírusovej mononukleóze a podporuje regeneráciu ciev i kŕčových žíl.

Je možné ju používať pri ochoreniach žlčníka, sleziny a dvanástnika. Odporúča sa na žalúdočné koliky, zmierňuje následky chemoterapie, pomáha pri migréne a bolestiach hlavy. Blahodarne pôsobí na psychickú rovnováhu, pomáha pri liečbe depresií a je vynikajúcim pomocníkom pri detoxikácii organizmu. Je vhodný aj pri kožných problémoch, astme a alergiách (Duke a kol., 2002).

Najúčinnejšie a zároveň najjednoduchšie je užívanie prášku. Pripravíme si ho tak, že plody pestreca rozdrvíme na prášok a zmiešame ho s mliečnym cukrom v pomere 1 : 2. Dbáme však na to, aby to neboli veľké množstvá. Mletý prášok totiž rýchlo žltne, čím stráca účinnosť a liečba sa spomaľuje. Užívame dve až štyri čajové lyžičky denne (Gondolová, M. a Hadrabová, V., 2008).

V súčasnej dobe dochádza k stále častejšiemu používaniu rastlinnej biomasy ako obnoviteľných a alternatívnych zdrojov energie. Okrem rýchlorastúcich drevín možno veľmi efektívne pestovať aj energetické rastliny bylinného charakteru. Ide predovšetkým o rastlinné druhy schopné veľmi intenzívneho rastu s tvorbou obrovského množstva nadzemnej hmoty (biomasy). Táto sa po prirodzenom vysušení a zbere využíva na energetické účely. Pestrec mariánsky sa z tohto aspektu javí ako veľmi perspektívna energetická plodina (Petříková, 2005).

Použitá literatúra:

• Carrier, D. J., Crowe, T., Sokhansanj, S., Wahab, J. a Barl, B. 2002: Milk Thistle, Silybum marianum L. Gaertn. Flower Head Development and Associated Marker Compound Profile. In: Journal Herbs Spices and Medicinal Plants, Vol. 10, Iss. 1, p. 65-74.
• DerMarderosian, A. 2003. Milk Thistle. Review of Natural Products. Fact and Comparisons. St. Louis, MO: Fact and Comparisons Publishers, 186 pp.
• Duke, J.A., Bogenschutz-Godwin, M.J., duCellier, J., Duke, P.A. 2002: Handbook of medicinal Herbs. 2nd eds., CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 pp.
• Gondolová, M., Hadrabová, V. (výber a zostavenie) 2008: Herbár. 1. Vyd., Nakladateľstvo Nestor: Bratislava, 535 s.
• Grieve, M. 1931: A Modern Herbal. the 2nd eds. New York: Harcourt, Brace & Company. 312 pp.
• Habán, M. 1996: Pestovanie liečivých rastlín. 1. vyd., Agroservis: ÚVTIP Nitra, 135 s.
• Petříková, V. 2005. Energetická biomasa z polních kultur [online]. Biom, Dostupný z: http://biom.cz/cz/odborne-clanky/energeticka-biomasa-z-polnich-kultur.
• Rystonová, I. 2007: Průvodce lidovými názvy rostlin i jiných léčivých přírodnin a jejich produktů. Praha: Academia, 380 s.