Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Ochranári s energetikmi pomáhajú zachrániť vzácneho sokola rároha

VEDA NA DOSAH

V roku 2024 na Slovensku vyviedlo 52 párov sokola rároha celkovo 148 mláďat.

Sokol rároh. Zdroj: Ochrana dravcov na Slovensku, Jozef Chavko

Sokol rároh. Zdroj: Ochrana dravcov na Slovensku, Jozef Chavko

Stovky špeciálnych búdok, výkonné drony, GPS vysielačky menšie než zápalková škatuľka a ochranné prvky na elektrické vedenia – to je len krátky výpočet vecí, ktoré pomáhajú odborníkom z Ochrany dravcov na Slovensku a zo Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS), a.s., pri záchrane sokola rároha.

Sokol, jeden z najvzácnejších

Sokol rároh patrí medzi najvzácnejšie druhy dravých vtákov na Slovensku. V minulosti musel zvládnuť mnohé nástrahy. Jeho mláďatá boli cieľom vykrádačov, ktorí ich predávali na čiernom trhu. Intenzívnym hospodárením v krajine zaniklo mnoho vhodných lokalít, kde predtým hniezdil a lovil. Dokonca hrozilo, že sa zo Slovenska stratia aj posledné hniezdne páry.

„Vedeli sme, že musíme niečo urobiť. Takmer pred tromi desaťročiami sme oslovili energetikov zo spoločnosti SEPS, ktorí pochopili vážnosť situácie a začala sa naša spolupráca. Najskôr v malom. Keďže sokoly rárohy si hniezdo nestavajú, tak na elektrické stožiare boli nainštalované prvé búdky. Netrvalo dlho a nové búdky v poľnohospodárskej krajine obsadili prvé páry,“ uviedol Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku.

Sokol rároh. Zdroj: Ochrana dravcov na Slovensku, Jozef Chavko

Sokol rároh. Zdroj: Ochrana dravcov na Slovensku, Jozef Chavko

Búdky pomohli

Búdky mali pre sokoly viacero výhod. Predstavovali bezpečný priestor na hniezdenie a zároveň sa nachádzali v blízkosti lovísk, takže sokoly nemuseli za potravou lietať ďaleko. V priebehu desaťročí bolo na elektrické stožiare na celom Slovensku nainštalovaných takmer päťsto búdok. Tie postupne prešli vývojom, aby spĺňali bezpečnostné normy súvisiace s energetickou infraštruktúrou a mali dlhú životnosť.

V súčasnosti sa mení aj spôsob monitoringu obsadenosti búdok. „Vďaka Nadačnému fondu SEPS v Nadácii Pontis potupne vymieňame ďalekohľady a monokuláry za drony. Výrazne to urýchli kontrolu lokalít počas hniezdneho obdobia. Vďaka výkonným dronom budeme vedieť z veľkej vzdialenosti odsledovať, či sú búdky obsadené, koľko je v nich mláďat a či nie sú ohrozené. Samozrejme, pri kontrole musíme dodržiavať všetky legislatívne požiadavky a ochranné zóny,“ doplnil Chavko.

Narodenie mláďat

V roku 2024 na Slovensku vyviedlo 52 párov sokola rároha celkovo 148 mláďat. Po vyletení z hniezda sa mláďatá potulujú po rozsiahlom území Európy. „Pohyb niektorých jedincov sledujeme pomocou satelitných GPS vysielačiek. Ide o zariadenie menšie než zápalková škatuľka, ktoré v pravidelných intervaloch posiela informácie o polohe sledovaného jedinca. Vďaka tomu sme sa dozvedeli, že mláďatá často zaletia viac než tisíc kilometrov od miesta svojho vyliahnutia,“ prezradil Tomáš Veselovský z Ochrany dravcov na Slovensku.

Dlhoročná spolupráca medzi ochranármi a energetikmi prináša pozitívne výsledky. „Sme radi, že SEPS mohla takouto formou environmentálne zodpovedného prístupu prispieť k záchrane vzácneho sokola rároha na Slovensku. Veríme, že sa nám podarilo nájsť rovnováhu medzi rozvojom energetickej infraštruktúry a ochranou prírody, pretože obe tieto oblasti sú kľúčové pre budúcnosť našej krajiny,“ uzatvoril predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SEPS Martin Magáth.

Zdroj: TS Ochrana dravcov na Slovensku

(JM)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky