Dokonca je schopná zmeniť komunikačné dráhy aj objem niektorých mozgových štruktúr.
3D ilustrácia robotického ramena zapisujúceho informácie do obrazu mozgu. Zdroj: iStockphoto.com
Odkedy vypukla pandémia COVID-19, slovo osamelosť je skloňované omnoho častejšie. Sociálny dištanc sa stal totiž súčasťou všedných dní ľudí na celom svete.
To, ako môže sociálna izolácia ovplyvniť ľudské zdravie, je momentálne práve preto dôležitejšie pochopiť viac než kedykoľvek predtým.
V novej štúdii uverejnenej v odbornom časopise Nature Communications vedci ukázali, že osamelosť zanecháva v ľudskom mozgu akýsi podpis, ktorý má viacero variácií.
Môže zmeniť objem niektorých mozgových štruktúr alebo zasiahnuť do ich komunikácie.
Skúmali viac ako štyridsať tisíc vzoriek
V experimentoch sa vedci zamerali na tri oblasti. U pacientov skúmali snímky z magnetickej rezonancie (MRI), genetiku a psychologické parametre, ktoré súviseli so sebahodnotením.
Do výskumu sa zapojilo viac ako 40tisíc respondentov v strednom a staršom veku, ktorí sa dobrovoľne prihlásili a sprístupnili svoje informácie do UK Biobank, čo je otvorená databáza prístupná vedcom na celom svete.
Následne vedci porovnali získané MRI údaje respondentov, ktorí uviedli, že sa často cítia osamelí, s tými, ktorí uviedli, že tieto emócie nepociťujú.
Zdroj: iStockphoto.com
Nejeden rozdiel
Výskum odhalil niekoľko zmien, ktoré nastávajú v mozgu osamelých ľudí, pričom rozdiely sa týkali takzvanej predvolenej siete mozgu.
Do tejto siete patria regióny, ktoré sú zodpovedné za spracovanie vnútorných myšlienok, plánovanie budúcnosti, predstavivosť či premýšľanie o iných ľuďoch.
Regióny mozgu vytvárali u osamelých ľudí silnejšie prepojenia, a čo je podľa odborníkov prekvapivé, obsahovali väčšie množstvo šedej hmoty.
Okrem toho sa osamelosť tiež odrazila na rozdieloch vo formixe, čo je zväzok nervových vlákien, ktorý prenáša signály z hipokampu, mozgovej štruktúry zodpovednej za ukladanie informácií z krátkodobej do dlhodobej pamäti, do predvolenej siete.
Porovnanie ukázalo, že osamelí ľudia majú práve formix výrazne zachovalejší.
K prekonaniu osamelosti pomáha fantázia
Predvolenú sieť používajú ľudia pri spomínaní na minulosť, predstavovaní si budúcnosti alebo aj pri úvahách o hypotetickej súčasnosti.
Skutočnosť, že funkcia a štruktúra siete sú pozitívne spojené s osamelosťou, môže súvisieť s tým, že osamelí ľudia často prekonajú svoju sociálnu izoláciu pomocou fantázie, spomienok na minulosť alebo nádejou na lepšiu budúcnosť.
Zdroj: iStockphoto.com
„Pri absencii želaných sociálnych skúseností sa môžu osamelí jedinci sústrediť na myšlienky týkajúce sa vnútorných potrieb, ako sú spomienky či predstavy sociálnych skúseností. Vieme, že tieto kognitívne schopnosti sú sprostredkované predvolenými oblasťami mozgu,” vysvetlil Nathan Spreng z Neurologického ústavu McGill University a hlavný autor štúdie.
„Práve zvýšené zameranie na sebareflexiu a prípadné predstavené sociálne skúsenosti prirodzene zapájajú funkcie predvolenej siete, pretože súvisia s pamäťou.”
Kľúč k prevencii
Osamelosť sa čoraz viac uznáva ako zdravotný problém.
V minulosti viaceré štúdie preukázali, že u starších ľudí, ktorí pociťujú osamelosť, existuje vyššie riziko poklesu kognitívnych funkcií a vzniku demencie.
Pochopenie toho, ako sa osamelosť prejavuje v mozgu, by mohlo byť kľúčom v prevencii neurologických ochorení a k vývoju lepšej liečby.
Zdroj: DOI: 10.1038/s41467-020-20039-w
