Tisíce rokov sa ľudia snažili prísť na to, aké mechanizmy stoja za vznikom vnemov.
Predstavte si, že počas letného dňa kráčate naboso po vlhkej tráve. Vnímate teplo slnka, chlad a dotyk stebiel pod vašimi nohami. V každodennom živote sú podobné vnemy bežná vec. Avšak otázka, čo sa deje v našom tele, keď sa nervové impulzy spustia a cítime teplotu i tlak, zaujímala ľudí tisíce rokov.
Tohtoroční laureáti Nobelovej ceny za medicínu a fyziológiu zodpovedali práve túto otázku. Zistenia Davida Juliusa a Ardema Patapoutiana odhalili, ako teplo, chlad a dotyk spúšťajú signály v našej nervovej sústave.
Výskum, ktorý vychádza z oceneného objavu, sa sústredí napríklad aj na vývoj liečby rôznych ochorení a ťažkostí vrátane chronickej bolesti.
Pomohla zložka z čili papričiek
Až do 90. rokov minulého storočia mali naše vedomosti o tom, ako nervová sústava vníma a interpretuje naše prostredie, jeden zásadný nedostatok. Nevedeli sme, ako sa teplotné a mechanické podnety premieňajú na elektrické impulzy.
David Julius uvidel možnosť pokročiť vo výskume kapsaicínu, zložky čili papričiek, ktorá spôsobuje pocit pálenia. Spúšťala totiž nervové bunky zodpovedné za vnímanie bolesti. Po dlhom pátraní spolu s kolegami našli gén, ktorý spôsoboval citlivosť buniek na kapsaicín. Vďaka experimentom následne objavili receptor, ktorý sa spustí pri akomkoľvek pre telo bolestivom teple.
Neskôr výskum viedol k objavu ďalších na teplo citlivých receptorov. Julius a druhý laureát Ardem Patapoutian nezávisle od seba použili mentol, vďaka čomu určili receptor, ktorý sa spúšťa pri chlade.
V čase, keď vedci odhaľovali, ako funguje vnímanie teploty, stále chýbala časť skladačky. Tú nakoniec doplnil Patapoutian, ktorý s kolegami skúmal, ako vydávajú špecifické bunky elektrický signál, keď sa ich dotýkali mikropipetou. Mravčou prácou našli jeden gén, ktorý bol zodpovedný za vnímanie mechanických podnetov. Keď ho v bunkách utlmili, na dotyk pipety už nereagovali. Výskum viedol k objavu receptorov, ktoré sú dôležité pre vnímanie dotyku.
Doteraz cenu udelili 224 vedcom
Ocenenie si obaja laureáti prevezmú v decembri. Dostanú medailu s podobizňou Alfreda Nobela a podelia si odmenu približne 986-tisíc eur. Nobelovu cenu za medicínu od roku 1901 udelili už 224 vedcom, medzi ktorými bolo dvanásť žien.
Minulý rok ocenili nobelovkou objav vírusu hepatitídy C. Objav trojice vedcov Harveyho J. Altera, Michaela Houghtona a Charlesa M. Rica viedol k významnému zlepšeniu liečby. Dovtedy totiž lekári poznali iba dva typy hepatitídy. Typ C sa prenáša krvou a celé roky sa vôbec nemusí prejaviť. Každoročne spôsobí smrť viac ako milióna ľudí.
Kráľovská švédska akadémia vied v utorok udelí cenu za fyziku, v stredu za chémiu, vo štvrtok za literatúru a v piatok za mier. Nasledujúci pondelok bude vyhlásená aj Cena Sveriges Riksbank za ekonómiu.
Zdroje: Tlačová správa oficiálneho webu Nobelovej ceny