Blíži sa čas udeľovania Nobelových cien ako najvýznamnejšieho ocenenia súčasnosti za zásadný vedecký výskum, technické objavy či za prínos pre ľudstvo. Aké objavy, vynálezy, prekvapivé výsledky práce vedcov však uchvátili vedeckovýskumný svet 50 rokov dozadu? Dnes to možno považujeme za samozrejmosť, ale na tú dobu išlo isto o niečo prevratné, dosiaľ nevídané, s obrovským prínosom pre poznanie a prospech obyvateľstva.
V roku 1968 si Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu odniesla trojica vedcov Robert W. Holley (Spojené štáty), Har Gobind Khorana (India/Spojené štáty) a Marshall W. Nirenberg (Spojené štáty). Bolo to za popis genetického kódu a objasnenie mechanizmu, ktorým riadi syntézu proteínov.
V 50. rokoch sa zistilo, že genetická informácia sa prenáša z DNA na RNA, na proteín. Sekvencia troch nukleotidov v DNA – známa ako kodón – zodpovedá konkrétnej aminokyseline v proteíne. Bielkoviny sa tvoria v takzvaných ribozómoch, ktoré ležia mimo bunkového jadra. Transport aminokyselín do týchto ribozómov prebieha pomocou konkrétneho druhu RNA, nazývaný transferový RNA alebo „tRNA“. Pre každý kodón existuje špeciálna molekula tRNA. Robert Holley bol prvou osobou, ktorá úspešne izolovala tRNA a v roku 1964 dokázal zmapovať aj jeho štruktúru.
Ako by ale mohol byť tento genetický kód delený? Marshall Nirenberg objavil prvý kúsok hádanky, spolu s Heinrichom Matthaeiom vytvorili dlhý reťazec RNA pozostávajúci z jediného nukleotidu. Keď vznikol dlhý reťazec jednej aminokyseliny, prvá časť genetického kódu bola odhalená. Zvyšok kódu bol zaznamenaný v nasledujúcich rokoch. Har Gobind Khorana významne prispel k tejto oblasti budovaním rôznych reťazcov RNA pomocou enzýmov. Použitím týchto enzýmov bol schopný produkovať proteíny. Aminokyselinové sekvencie týchto proteínov potom vyriešili zvyšok puzzle zvaného genetický kód.
Práve rok 1968 sa v prípade udeľovania Nobelových cien stal významným medzníkom, keďže sa okruh jednotlivých kategórií ustálil na aktuálnych päť: fyzika, chémia, medicína, literatúra, prínos pre mier plus cena za ekonómiu. Tá však technicky nie je Nobelovou cenou; Švédska národná banka sa rozhodla založiť ju pod názvom Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Keďže táto cena nie je spomenutá v Nobelovom závete, peňažná odmena sa nevypláca z Nobelovho fondu. V roku 1968 bolo zároveň rozhodnuté, že už nebudú zavedené žiadne ďalšie ceny „na pamiatku Alfreda Nobela“ – vynálezcu dynamitu.
Nobelova cena môže byť v jednom roku rozdelená aj medzi viac osôb (v roku 1968 bolo rozhodnuté, že najviac medzi tri osoby). Nobelovu cenu nie je možné udeliť posmrtne (in memoriam), s výnimkou situácie, keď držiteľ zomrie medzi zverejnením svojho mena a slávnostným odovzdávaním.
Každý držiteľ Nobelovej ceny má okrem medaily a diplomu tiež nárok na finančnú odmenu, ktorá v súčasnosti predstavuje 8 miliónov švédskych korún (cca 864 000,00 €). Pôvodným cieľom tejto odmeny bolo umožniť pokračovanie vo výskume či práci bez nutnosti starať sa o finančnú situáciu, tento dôvod však zvyčajne nie je aktuálny.
Informačný zdroj:
https://www.nobelprize.org/prizes/medicine/1968/summary/
https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_nositeľov_Nobelovej_ceny_za_fyziológiu_alebo_medicínu
https://sk.wikipedia.org/wiki/Genetický_kód
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /Clker-Free-Vector-Images/
Uverejnila: VČ