Drobný vták kolibiarik stužkatý je pôvodom z Ázie, no čoraz častejšie ho pozorujeme aj v Európe. Na Slovensku ho ornitológovia zdokumentovali po prvý raz.
Kolibiarik stužkatý (Phylloscopus humei) bol odchytený a zdokumentovaný v ornitologickom stacionári Drienovec. Zdroj: FB My sme les
Na území Slovenska pred niekoľkými dňami po prvýkrát zdokumentovali nový druh vtáčika, kolibiarika stužkatého. Pomenovaný bol Phylloscopus humei na počesť britského úradníka a ornitológa Allana Octaviana Huma (1829 – 1912). O výskyte tohto drobného spevavca na našom území informuje na svojom Facebooku Organizácia pre ochranu životného prostredia My sme les.
Vtáčika odchytili a zdokumentovali v ornitologickom stacionári Drienovec Milan Olekšák spolu s ornitológmi Petrom Ďurianom a Ivetou Dolnou. Vtáka po určení a označení slovenským krúžkom vypustili späť do voľnej prírody.
Ako spoznáme kolibiarika stužkatého
Aplikácia na pozorovanie vtákov Birda, ktorá môže poslúžiť ako pomôcka pre nadšených pozorovateľov operencov, prináša aj tipy na identifikáciu kolibiarika stužkatého.
Malý operenec má 9 až 10 centimetrov a váži okolo 4 až 6 gramov. Vyznačuje sa dlhým svetlejším pruhom nad okom (supercilium), tmavším pruhom na temene hlavy a žltými okrajmi terciálnych letiek. Na krídle má jeden výrazný svetlý pruh a slabý náznak druhého pruhu. Celkové sfarbenie vtáka je menej výrazné v porovnaní s jeho blízkym príbuzným kolibiarikom žltkastotemenným (Phylloscopus inornatus). Kolibiarik stužkatý má tmavú spodnú čeľusť (mandibulu) a nohy, čo ho odlišuje od podobných druhov.
Tento druh patrí medzi aktívne vtáky, je stále v pohybe a poletuje medzi korunami stromov. Pre sfarbenie operenia je ťažké ho tam spozorovať. Je známe, že sa živí v podraste a mimo obdobia rozmnožovania môžu dospelé jedince extenzívne migrovať.
Kolibiarik stužkatý (Phylloscopus humei). Zdroj: Wikimedia Commons/Imran Shah
Ornitologický stacionár Drienovec
Stacionár sa nachádza v lokalite nazývanej Drienovská mokraď v katastri obce Drienovec v Košickom kraji. Rozloha mokrade je 7,7 hektára. Lokalita sa z ornitologického hľadiska začala skúmať v roku 1998 metódou odchytu vtákov do nárazových sietí a označovaním odchytených jedincov ornitologickými krúžkami. V roku 2006 vznikol na Drienovskej mokradi stacionár (Constant Effort Site) na dlhodobý monitoring hniezdnych populácií vtákov. Hlavnými cieľmi výskumu je predovšetkým dlhodobý monitoring zmien v hniezdnych populáciách vtákov v slovenskom krase, sledovanie priaznivého stavu európskych významných druhov a sledovanie fidelity a prežívania jedincov.
Nezvyčajný hosť zo Strednej Ázie
V prípade kolibiarika stužkatého ide o druh, ktorý bežne obýva oblasti od Hindúkušu a Karakoramu až po Ťanšan v Číne a Altaj v Mongolsku. Jeho zimoviská sa nachádzajú južne od hniezdisk, na Indickom polostrove (Predná India) a Indočínskom polostrove (Zadná India), teda ďaleko od strednej Európy.
V posledných desaťročiach sa však tento ázijský druh vtáka čoraz častejšie vyskytuje aj v Európe. Kým napríklad v Taliansku bol kedysi považovaný za vzácneho sťahovavca, dnes je jeho výskyt častejší. „Väčšina pozorovaní pochádza zo severovýchodných regiónov, pričom výrazne chýbajú záznamy z dobre monitorovaných migračných centier ďalej na juhu. Pozorovania vrcholia koncom decembra, a hoci mnoho vtákov zostáva len krátko, iné zostávajú týždne alebo mesiace, čo naznačuje prítomnosť preletných aj prezimujúcich jedincov. Napriek svojej vzácnosti je tento druh teraz zaznamenávaný každoročne, pričom na niektorých miestach sa jedinci vyskytujú počas viacerých zím. Pozorované trendy naznačujú, že kolibiarik stužkatý sa stáva pravidelnou, hoci stále vzácnou súčasťou zimnej avifauny Talianska a jej početnosť sa v najbližších rokoch môže ďalej zvyšovať,“ uvádza článok z júna 2025 uverejnený v časopise British Birds.
Pozorovania v susednom Poľsku
Ako informuje občianska iniciatíva My sme les na svojej sociálnej sieti, „vták bol túto jeseň okrem Slovenska pozorovaný aj v Poľsku a v Holandsku“. Podľa informácií stránky kawasemi.pl zachytili v Poľsku výskyt kolibiarika stužkatého aj vo februári tohto roka. Vtedy malo ísť o 14. pozorovanie tohto druhu na území Poľska.
„Jeho prítomnosť znamená 14. zdokumentované pozorovanie v Poľsku, takže nejde o častý výskyt. Vo svojej prirodzenej oblasti rozmnožovania hniezdi v horských pásmach obklopujúcich Tibetskú náhornú plošinu. Zimuje hlavne na rovinách južne od Himalájí, ale stáva sa, že letí ďalej na juh alebo navštívi aj oveľa vzdialenejšie oblasti Európy. Tento konkrétny jedinec si obľúbil niekoľko stromov v jednej zo škôl v Gdansku a vo februári ho tam často sledovalo mnoho pozorovateľov.“
O jeho výskyte informovala v roku 2023 aj Univerzita Marie Curieovej-Sklodowskej (Uniwersytet Marii Curie-Skłodowskiej, UMCS), keď ho prvýkrát pozorovali v Lublinskej oblasti na východe Poľska. V tom čase malo ísť o celkovo 11. pozorovanie kolibiarika stužkatého v Poľsku.
Rovnako ako Slovensko ani Poľsko neleží na migračnej trase malého operenca. Jednu z možných príčin, prečo sa vták dostal do oblasti strednej Európy, uvádza stránka UMCS. „V prírode sa stáva, že niektoré vtáky, najmä mláďatá, sa stratia a v dôsledku rôznych faktorov preletia tisíce kilometrov nesprávnym smerom.“
Už 381. vtáčí druh na Slovensku
Ak výskyt kolibiarika stužkatého na Slovensku potvrdí Faunistická komisia Slovenskej ornitologickej spoločnosti, pôjde o 381. vtáčí druh zaznamenaný na našom území. Veľkosťou a hmotnosťou by sa tak zaradil medzi naše najmenšie operence. Najmenším vtákom na našom území by pritom aj naďalej zostal králik zlatohlavý (Regulus regulus), čo je zároveň aj najmenší vták Európy.
Zdroj: FB My sme les, British Birds, kawasemi.pl, slovensky-kras.eu, umcs.pl, Birda
(zh)
