Američan si 18 rokov podával hadí jed, celkovo jeho telo absolvovalo až 200 uhryznutí. Vedci vyvíjajú z jeho krvi univerzálnu protilátku.

Nechal sa uhryznúť tými najnebezpečnejšími hadmi sveta. Zdroj: iStock/mrjo2405
Krv muža, ktorý absolvoval 200 hadích uhryznutí, pomáha vyrobiť silný protijed. Liečba kombinuje existujúci liek s protilátkami od hyperimúnneho zberateľa plazov, čo vyvoláva nádej, ale aj etické obavy.
Američan Tim Friede sa za 18 rokov nechal dobrovoľne viac ako 200-krát uhryznúť a takmer 700-krát injekčne vystaviť hadiemu jedu. Veril, že jeho telo môže byť kľúčom k univerzálnemu protijedu.
Nechal sa uhryznúť tými najnebezpečnejšími hadmi sveta – kobrami, tajpanmi či mamutovcami. Jeho telo sa počas rokov vystavovania extrémnym toxínom naučilo produkovať výnimočné protilátky. Vedci teraz dúfajú, že práve tie by mohli slúžiť ako základ univerzálnej protilátky proti širokému spektru hadích jedov.
Otestovali tri prvky
Tento výskum by mohol viesť k veľmi potrebným liečebným postupom. Problémom je, že sa opiera o materiál pochádzajúci od osoby, ktorá na sebe vykonávala nebezpečné experimenty, čo ho robí eticky nejasným. Autori práce tvrdia, že sa nijako nepodieľali na tom, aby sa Tim Friede sám vystavil pôsobeniu jedu.
„Neporadili sme mu, aby to urobil, hadí jed je nebezpečný,“ uvádza spoluautor štúdie Jacob Glanville, šéf biomedicínskej firmy Centivax v južnom San Franciscu v Kalifornii. Varuje ľudí, aby Tima Friedeho nenasledovali.
„Tim naučil svoj imunitný systém rozpoznávať a neutralizovať rôzne typy toxínov. Jeho protilátky sú naozaj výnimočné,“ uviedol profesor Peter Kwong z Kolumbijskej univerzity, ktorý na výskume spolupracuje.
Súčasné protijedy sa vyrábajú injekčným podávaním hadieho jedu koňom a iným zvieratám a následným zhromažďovaním vzniknutých protilátok. Každý protijed chráni pred jedom najviac niekoľkých druhov.
„Vzhľadom na pokročilé technológie, ktoré sú dnes v imunológii k dispozícii, je neprijateľné naďalej sa spoliehať na tieto zastarané metódy liečby hadích uhryznutí,“ hovorí Kartik Sunagar, biológ, ktorý vyvíja protijedy v Indickom vedeckom inštitúte v Bengalúre.
Keď sa vedci dozvedeli o Timovi Friedeovi, rozhodli sa tento prípad preskúmať bližšie. Po získaní súhlasu etickej komisie, informovaného súhlasu od Friedeho a poskytnutí dokumentov o nebezpečenstve hadieho jedu mu odobrali krv. Izolovali z nej protilátky a testovali ich proti skupine toxínov z elapidných hadov. Protilátky, ktoré sa viazali na toxíny, potom testovali na myšiach, ktorým podali hadí jed. V snahe pridať ochranu proti ešte väčšiemu počtu druhov vedci testovali tretí prvok. Bol ním varespladib, ktorý inhibuje enzým hadieho jedu, ktorý rozkladá svalové a nervové tkanivo.

Tim Friede sa nechal dobrovoľne uštipnúť hadom. Zdroj: Centivax
Liečba sa podáva neskoro
Autori práce sa snažili vytvoriť protijed, ktorý by chránil pred širokou škálou viac ako 600 druhov jedovatých hadov na svete. Na začiatku sa tím zameral na čeľaď Elapidae, ktorá zahŕňa takmer polovicu týchto druhov. Jed tohto druhu obsahuje peptidy nazývané neurotoxíny s krátkym reťazcom (SNX) a neurotoxíny s dlhým reťazcom (LNX). Oba typy peptidov sa viažu na rovnaké receptory na nervových bunkách, čím narúšajú komunikáciu medzi neurónmi a môžu spôsobiť ochrnutie svalov a zlyhanie dýchania.
Vedci teraz skúmajú, či by mohli protilátky odvodené z Friedeho krvi fungovať univerzálne – teda neutralizovať viacero druhov hadích toxínov naraz. V testoch na myšiach sa nové protilátky ukázali ako účinné proti smrtiacim dávkam jedu až z 13 rôznych druhov hadov. Proti ďalším šiestim poskytli aspoň čiastočnú ochranu. Vedci veria, že by mohli vyvinúť v priebehu 10 až 15 rokov účinnú liečbu pre všetky hlavné skupiny hadích toxínov.
Jean-Philippe Chippaux, odborník na uštipnutia jedovatými hadmi a emeritný výskumný pracovník francúzskeho Národného výskumného inštitútu pre trvalo udržateľný rozvoj v Paríži, hovorí, že hlavným problémom pri uštipnutí hadom nie je účinnosť liečby, ale skutočnosť, že sa často podáva príliš neskoro. Preto sa snažia o presnejšie a dostupnejšie protilátky.
Zatiaľ sa protilátky testujú aj na zvieratách, najmä spoločnosť Centivax plánuje testovať experimentálnu protilátku na psoch uhryznutých hadmi v Austrálii. Psy dostanú najprv experimentálnu liečbu, pričom ak po niekoľkých minútach nezaberie, dostanú konvenčný protijed.
Zdroj: Nature