Mravce patria medzi dobrých zdravotníkov. Raneným druhom dezinfikujú rany, čím zvyšujú ich šance na prežitie.
Aj zvieratá si vedia ošetriť poranenia alebo si pomôcť pri chorobách. Len nedávno sme na portáli Veda na dosah písali o orangutanovi, ktorý si ranu ošetril liečivou rastlinou.
I malé živočíchy ako húsenice, včely a mravce majú svoje terapeutické metódy. Príkladom sú africké mravce Matabele (Megaponera analis). Patria medzi najväčšie mravce na svete a živia sa termitmi.
Zranené jedince ošetrujú ich druhovia antimikrobiálnym sekrétom, aby zabránili infikovaniu rany. Sekrét pochádza zo žľazy, ktorá sa nachádza na hrudi mravcov, a produkuje až 112 organických zlúčenín. Výskumu mravcov Matabele sa venoval tím zoológa Erika Franka z Univerzity Júliusa Maximiliána vo Würzburgu (Julius-Maximilians-Universität Würzburg – JMU).
Mravčí zdravotníci
Erik Frank a jeho tím sa rozhodli zistiť, či existujú aj iné druhy mravcov, ktoré liečia svojich zranených druhov. Zistili, že druh mravca Camponotus floridanus, po slovensky floridský tesársky mravec, z rodu Camponotus tiež lieči zranenia.
Mravce druhu Camponotus floridanus používajú pritom metódy, ktoré vedcov prekvapili. Ak má jedinec poranenú nohu, iné mravce z kolónie mu ranu ošetria. Ak je zranenie príliš vážne, nohu mu „amputujú“.
Svoje zistenia výskumníci zhrnuli v štúdii, ktorá bola publikovaná vo vedeckom časopise Current Biology.
V nutných prípadoch „amputácia”
Mravce druhu Camponotus floridanus nemajú špeciálne žľazy ako mravce Matabele, o to prekvapivejšie sú ich liečebné metódy.
Všetky poranenia nôh najprv ošetria pravdepodobne preto, aby sa zabránilo infekciám. V niektorých prípadoch však používajú aj inú metódu. Postihnutú nohu úplne odstránia, čo v tomto prípade znamená, že ju pomocou čeľustí odhryznú.
Väčšie šance na prežitie
Ako a kedy sa to deje, skúmal tím okolo Erika Franka v laboratóriu Univerzity Júliusa Maximiliána vo Würzburgu.
Vedci sledovali správanie mravcov pri dvoch typoch zranení. Išlo o tržné rany na stehne alebo na kĺbovej holennej kosti. Postup mravčích zdravotníkov bol vždy rovnaký. Rany najprv vyčistili. V prípade poraneného stehna však odstránili celú nohu. Táto „operácia” trvala najmenej 40 minút.
Podľa vedcov zvýšili obe procedúry šance ranených mravcov na prežitie. Po amputácii prežilo až 95 percent postihnutého hmyzu, po vyčistení rany na holeni to bolo približne 75 percent. Bez ošetrenia prežilo v prvom prípade menej ako 40 percent zvierat a v druhom prípade len 15 percent.
Prevencia infekcií
Podľa odborníkov súvisí rôzny terapeutický prístup s fyziológiou mravcov. CT vyšetrenie mravcov ukázalo, že stehno tvoria najmä svaly. Tie pravdepodobne zohrávajú dôležitú úlohu pri transporte hemolymfy – mravčej „krvi“ – z nohy smerom do tela. V prípade poranenia stehna tak už tekutina, ktorá môže byť navyše kontaminovaná baktériami, nemôže dobre cirkulovať. Na druhej strane má holenná kosť málo svalov, preto nie je pre tok tekutiny podstatná.
Rýchlosť zákroku je rozhodujúca
Vedci tiež zistili, že úspech liečby závisí od rýchlosti terapie. Zvieratá nevedia holennú kosť dostatočne rýchlo odstrániť, preto ranu radšej ošetria.
Toto podľa výskumníkov výrazne zvyšuje šance na prežitie zraneného jedinca. Naopak, pri poranení stehna stúpa šanca na prežitie bez ohľadu na to, ako dlho trvá odstránenie končatiny.
Jedinečný systém v živočíšnej ríši
„Skutočnosť, že mravce dokážu diagnostikovať ranu, rozpoznať, či je infikovaná, a zotrvať pri odstraňovaní končatiny taký dlhý čas, poukazuje pravdepodobne na jediný lekársky systém, ktorý môže konkurovať tomu ľudskému,“ myslí si Frank. Ide pritom asi o vrodené správanie, nie naučené.
Tím teraz plánuje ďalšie pokusy s inými druhmi mravcov. Vedci chcú taktiež zistiť, či mravce počas takýchto zákrokov pociťujú bolesť, predsa len trvajú dosť dlho a vyzerá to tak, že ich ranené jedince podstupujú dobrovoľne.
Zdroj: science.ORF.at, JMU, Rádio Slovensko
(zh)