Môžu pri liečbe koronavírusu pomôcť liečivé rastliny?

Odborníci sa zhodujú, že na liek či vakcínu, ktoré by boli účinné v boji proti novému typu koronavírusu SARS CoV-2, si ešte nejaký čas budeme musieť počkať. Kým sa dočkáme, pripomeňme si, ktoré liečivé rastliny nám môžu priniesť úľavu pri jeho prejavoch počas choroby COVID-19.

Koncom februára publikovala Svetová zdravotnícka organizácia záverečnú správu, ktorá hovorila o zisteniach Spoločnej misie (Joint mission) odborníkov z celého sveta v Číne v období po vypuknutí pandémie. Vedci skúmali všetko, čo by mohlo pomôcť ostatným krajinám v boji s novým typom vírusu. Okrem iného aj to, ako zabrániť jeho šíreniu alebo to, ako ho čo najúčinnejšie liečiť.

Všimli si aj to, že v Číne ľudia pri liečbe tohto „novodobého moru” bežne siahajú po takzvanej tradičnej čínskej medicíne. V rámci správy preto odporučili čínskej vláde zrealizovať výskum prírodných látok izolovaných z liečivých rastlín. Cieľom výskumu by malo byť vyhodnotenie ich reálnej účinnosti.

Je zbytočné o takomto type liečby pomocou alternatívnej medicíny bez dôkazov polemizovať. Na druhej strane je dokázané, že mnohé liečivé rastliny majú na organizmus človeka blahodarný účinok a aj keď nie sú schopné vyliečiť príčinu ochorenia, môžu aspoň zjemniť jej príznaky, urýchliť rekonvalescenciu a priniesť pacientovi úľavu. Výhodou je aj to, že sú väčšinou pre ľudský organizmus bezpečné.

Kvapôčkové infekcie a ich prejavy

Nový kmeň vírusu SARS-CoV-2 patrí medzi kvapôčkové infekcie dýchacích ciest a pľúc. Odhadovaný inkubačný čas ochorenia je 2 až 14 dní, môže byť však aj dlhší. Príznakmi ochorenia COVID-19 sú horúčka nad 38 °C, kašeľ, sťažené dýchanie, bolesť svalov a hlavy, únava a malátnosť. Podľa najnovších informácií môžu niektorí jedinci vírus prenášať aj bez toho, aby pociťovali príznaky.

Tí majú, samozrejme, šťastie, mnohí pacienti s ťažším priebehom ochorenia totiž majú naozaj veľké a vážne problémy. Pri niektorých z ľahších príznakov (kašeľ či horúčka) však môže pomôcť príroda, koniec koncov štandardizované extrakty z liečivých rastlín na aktívnu substanciu využíva farmácia bežne.

Rozmarín lekársky. Zdroj: iStockphoto.com

Inhibícia hemaglutínovej bielkoviny a enzýmu neuraminidázy vírusov

Hemaglutínová bielkovina spolu s enzýmom neuraminidázou napomáhajú rozmnožovaniu vírusu v bunke hostiteľa. Viaceré vedecké experimenty [1, 2] dokázali, že práve prírodné komponenty (antokyánové flavonoidy) extrahované z plodov bazy čiernej (Sambucus nigra L.) bránia rozšíreniu infekcie prasacej chrípky tým, že svojou väzbou na vírus H1N1 znemožnia jeho vstup do pľúcnej hostiteľskej bunky.

Účinok tejto látky bol dokonca porovnateľný [3] s chemickou štruktúrou lieku Oseltamiviru® (komerčný názov Tamiflu, vyrába firma Roche, Bazilej, Švajčiarsko). Pri experimentoch v skúmavkách (in vitro) vedci dokázali [1], že tieto flavonoidy sú schopné brániť vstupu rôznym parazitickým kmeňom chrípkových vírusov do ľudských buniek.

Veľmi účinná prírodná zložka (andrograholid) izolovaná z rastlinného druhu pravenky metlinatej (Andrographis paniculata) vykazovala výraznú protivírusovú aktivitu pri ochorení vtáčej chrípky (vírusové kmene – H9N2 a H5N1) a pri ochorení prasacej chrípky (vírus H1N1), a to tak, že bráni väzbe vírusového patogénu na bunkové receptory [4].

Látky, ktoré bránia vírusu postupovať

Ďalšou prírodnou látkou, ktorá bráni vstupu vírusu do bunky [5], je kyselina rozmarínová. Extrahovať ju môžeme z viacerých u nás známych druhov liečivých rastlín, ako je napríklad rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis), medovka lekárska (Melissa officinalis L.), šalvia lekárska (Salvia officinalis L.), dúška tymianová (Thymus vulgaris L.), pamajorán obyčajný (Origanum vulgare L.) a mäta pieporná (Mentha ×piperita L.). Pri poslednej uvedenej rastline je však problémom veľká variabilita obsahového množstva prírodnej látky (od 8,5 do 28,5 mg.kg-1), ktorá závisí nielen od chemotypu, ale hlavne od pôdno-klimatických podmienok pestovania.

Enzým neuraminidáza sa nachádza na povrchu vírusu a umožňuje jeho výstup z hostiteľských buniek. Blokovanie enzýmu umožňujú ďalšie prírodné látky, medzi ktoré patrí flavonoidový antokyán (kyanidín-3-sambubiocíd, identifikované množstvo: 8200 ng.ml-1) [6] izolovaný z plodov bazy čiernej (Sambucus nigra L.).

Experimentálne extrakt opätovne vykazuje elimináciu enzýmu vírusu (H5H1), ktorý spôsobuje ochorenie vtáčej chrípky [7, 8]. V súvislosti s týmto konštatovaním je potrebné uviesť patent evidovaný pod číslom 288313: „Spôsob lyofilizácie antokyánov z extraktov drobných plodov liečivých rastlín“, ktorým sa flavonoidné antokyány dajú izolovať a stabilizovať v čistej podobe [9, 10]. V spolupráci s viacerými univerzitami na svete spomínané látky pozitívne testovali na liečenie sarkopénie (odumieranie svalového tkaniva), na potlačenie rastu nádorových buniek hrubého čreva a takto sa otvára obrovská možnosť ich ďalšieho použitia [11, 12].

Podobné výsledky zastavenia aktivity vírusov ako liek Oseltamivir® vykazoval aj alkaloid (berberín) izolovaný z kôry rastlín dráča obyčajného (Berberis vulgaris L.), ktorý rastie v západnej, ale aj strednej Európe [13]. Alkaloid vykazuje silné protizápalové účinky a pôsobí na celý rad mikroorganizmov (vírusy, stafylokoky, streptokoky, pôvodcov ochorení salmonelózy, cholery a hubových chorôb močových ciest a pohlavných orgánov) [14].

Tradičná čínska medicína už vyše 2000 rokov využíva na posilnenie zdravotného stavu plodnicu huby s čínskym názvom reishi alebo lingzhi (v preklade nadprirodzená huba). Slovenský botanický názov je lesklokorka lesklá (Ganoderma lingzhi). Celkovo obsahuje viac ako 250 prírodných látok. Predpokladá sa, že práve triterpenoidy (kyselina ganodermová a lucidenová) bránia pôsobeniu vírusov (H5N1 a H1N1) oboch pandemických chrípok [15].

Huba reishi. Zdroj: iStockphoto.com

Deštruktori bielkovín povrchových hrotov vírusu

Pred februárom 2020 väčšina slovenského obyvateľstva vôbec nemala predstavu o tom, akú podobu má vírus. Dnes už všetci vieme, že má pravidelný tvar gule s vybiehajúcimi povrchovými ostňami. Bielkoviny vo väzbe s cukrami (glykoproteíny) týchto ostňov sprostredkujú vstup koronavírusu do hostiteľských pľúcnych buniek človeka.

Vedci tiež dokázali [16], že vybrané prírodné komponenty (tetra-O-galloyl-β-D-glukóza a luteilín) dokážu eliminovať aktivitu infekčného systému vírusu SARS-CoV. Obidve látky sa izolovali z rastliny nazývanej indický egreš (Emblica officinalis) [17], podobný účinok mali aj iné typy rastlín, napríklad palina ročná (Artemisia annua), pavúčia ľalia (Lycoris radiata), orchidea (Pterostylis lingua) a vavrín (Lindera aggregate) [18].

V našich podmienkach by sa mohla využiť palina ročná (Artemisia annua), ktorá k nám bola zavlečená z juhovýchodnej Európy. Zaujímavé je, že laureátka Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu v roku 2015, doktorka Youyou Tu, úspešne použila predmetnú bylinu na izoláciu účinnej látky nazvanú artemisinín. Táto je efektívna v celosvetovom boji proti malárii a pri horúčkach rôzneho typu, pričom v porovnaní s inými prostriedkami proti malárii má veľmi málo vedľajších účinkov [19].

Palina ročná. Zdroj: iStockphoto.com

Obranná schopnosť organizmu (imunita) a horúčka

Bunky človeka sa pri ich vírusovej infekcii bránia produkciou interferónov do tkanív a krvi. Sú to špeciálne bielkoviny (označované ako IFN-β), ktoré slúžia ako informácia o ich zasiahnutí a signál spustenia obranných mechanizmov, teda tvorby buniek zabíjajúcich votrelca (imunitná reakcia).

V tej chvíli v tele prebieha zápalový proces, ktorý v našom prípade sprevádza horúčka. Nie je jednoznačne preukázané, akým spôsobom pomáha zvýšenie telesnej teploty pri potlačení infekcie. Na jednej strane môže pomáhať pri zvýšení aktivity obranných mechanizmov, napríklad tvorbou protilátok. Niekedy však dôjde k situácii, že organizmus nesprávne reaguje na vlastné bunky a považuje ich za cudzie. Bráni sa proti sebe samému. Vtedy hovoríme o autoimunitných ochoreniach.

V prípade ochorenia CoViD-19 tak môže vzniknúť ťažký zápal pľúc (pneumónia) a následkom jeho komplikácií aj smrť. Vysokú telesnú teplotu organizmu je preto potrebné všetkými možnými prostriedkami eliminovať.

Antokyánové flavonoidy extrahované z plodov bazy čiernej (Sambucus nigra) majú okrem potlačenia rozmnožovania vírusu v bunke hostiteľa aj schopnosť zvyšovať tvorbu interferónov (IFN-β). V tejto súvislosti už prebehla diskusia či použitie štandardizovaného extraktu uvedených prírodných látok môže vyvolať autoimúnnu odpoveď, a tým smrť človeka [20, 21].

Tvrdenie, že tieto javy spolu nesúvisia, sa zakladá v prvom rade na dlhodobej histórii používania extraktov z plodov bazy pri podpore imunity. Odvoláva sa pritom na prípravok Sambucol® (výrobca Pharma Care Inc., San Diego, CA, USA), ktorý má špeciálny a unikátny proces extrakcie a prešiel viac ako 20 rokmi vedeckého výskumu. V súčasnosti je distribuovaný do 50 krajín sveta [22, 23].

Z môjho pohľadu je však dôležitejšia informácia, že prírodné látky nepôsobia v liečebnom procese vírusového ochorenia pomocou jedného mechanizmu. Pracujú komplexne, vedia reagovať na rôzne podmienky priebehu choroby, ba dokonca aj v rôznom čase jej priebehu [24].

Echinacea. Zdroj: iStockphoto.com

Ďalším príkladom liečivej sily prírody je echinacea úzkolistá (Echinacea angustifolia). Je veľmi známa svojimi imunostimulačnými látkami (echinakozid, echinacin, rutozid, izobutylamidy a iné), ktoré majú schopnosť zvyšovať tvorbu interferónov (IFN-β) [25]. Ich protivírusové pôsobenie je porovnateľné s už spomínaným prípravkom Oseltamivirom® [26].

V liečbe vírusových infekcií detí sa odporúča prípravok Echinacin® (producent: MEDA Pharma GmbH & Co. KG, Radebeul, Nemecko), na výrobu ktorého sa používa druh echinaca purpurová (Echinacea purpurea). Dokázalo sa, že takýto spôsob liečenia môže v porovnaní s inými liečebnými metódami významne skrátiť trvanie infekcie [27].

Veľmi cenenými posilňovačmi imunity a zvýšenia tvorby interferónov (IFN-β) sú extrakty získané z koreňov kozinca blanitého (Astragalus membranaceus). Účinnými prírodnými látkami v tomto prípade sú polysacharidy (hlavne tragakantín a bassorín), ktoré vykazovali výraznú protivírusovú aktivitu na chorobu vtáčej chrípky (vírusový kmeň – H9N2 ) [28]. Liečebné využitie tejto ázijskej rastliny je dokladované už spred 4000 rokmi.

Inou odporúčanou rastlinou na stimuláciu imunity a zmiernenie zápalových reakcií je kukurma pravá (Cucurma longa), ktorá pochádza z juhovýchodnej Ázie. Prírodné látky sa nachádzajú v podzemkoch. Sú to flavonoidy (kukurminoid I a II) a 3 až 12 percent aromatickej silice [29].

Ďalšie vedecké výskumy [30] poukazujú na schopnosti hromadne vyrábaných prípravkov z týchto liečivých rastlín na posilnenie a stabilizáciu imunitného systému pri ochoreniach vírusového pôvodu dýchacích ciest.

Horúčka (febris, pyrexia) je bežným patologickým príznakom akútnych zápalových ochorení dýchacích orgánov. Okrem pokoja a výdatného prísunu tekutín sa môžu osvedčiť drogy znižujúce horúčku (antipyretické pôsobenie) s obsahom prírodných látok – glykozidu salicínu a inými salicylátmi (kôra vŕby bielej/Salix alba a kvet túžobníka brestového/Spiraea ulmaria).

V druhom slede stoja rastliny ako prostriedok na potenie (diaforetický účinok), napríklad kvety lipy malolistej (Tilia cordata) a bazy čiernej (Sambucus nigra) v kombinácii s rumančekom kamilkovým (Matricaria recutita).

Príroda vie byť vždy dobrým pomocníkom

Návrat k prírodným liečivým látkam v podstate nie je návratom, mnohé z nich sa totiž používajú každodenne v liekoch. Vo svetle udalostí je však dnes (viac ako kedykoľvek v minulosti) ešte dôležitejšie skúmať neprebádané možnosti medicínskych rastlín a maximálne podporovať hľadanie ciest k ich liečebne účinným látkam všetkými dostupnými spôsobmi.

Doc. RNDr. Ivan Šalamon, CSc. (Katedra ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove)
Fotografie: istockphoto.com

Použitá literatúra

1. Zakay-Rones Z, Varsano N, Zlotnik M et al. Inhibition of several strains of influenza virus in vitro and reduction of symptoms by an elderberry extract (Sambucus nigra L.) during an outbreak of influenza B Panama. Journal of Alternative Complementary Medicine, 1995. 1(4):361-369
2. Wilks S, de Graaf M, Smith DJ and Burke DF. A review of influenza hemagglutinin receptor binding as it relates to pandemic properties. Vaccine. 2012. 30(29):4369-4376
3. Ishiguro N, Koseki N, Kaiho M et al. Clinical effectiveness of four neuraminidase inhibitors (oseltamivir, zanamivir, laninamivir, and peramivir) for children with influenza A and B in the 2014-2015 to 2016-2017 influenza seasons in Japan. Journal of Infection Chemotheraphy. 2018. 24(6):449-457
4. Chen JX, Xue HJ, Fang BH et al. Activity of andrographolide and its derivatives against influenza virus in vivo and in vitro. Biology Pharmaceutical Bulletin. 2009. 32(8):1385-1391
5. Shen X, Zhang X, Liu S. Novel hemagglutinin-based influenza virus inhibitors. Journal of Thoracic Disease. 2013. 5(2):149-159.
6. Wu H, Johnson, MC, Lu, CH, Fritsche et al. Determination of Anthocyanins and total polyphenols in a variety of elderberry juices by UPLC-MS/MS and other methods. Acta Horticulturae, 2015. (1061): 43-51
7. Krawitz C, Mraheil MA, Stein M, Imirzalioglu C et al. Inhibitory activity of a standardized elderberry liquid extract against clinically-relevant human respiratory bacterial pathogens and influenza A and B viruses. BMC Complementary Alternative Medicine and Therapies. 2011. 16(11):1-6
8. Swaminathan K, Dyason J, Maggioni A, von Itzstein M et al. Binding of a natural anthocyanin inhibitor to influenza neuraminidase by mass spectrometry. Analytical and Bioanalytical Chemistry. 2013. (405): 6563–6572
9. Patentová listina – Patent číslo 288313/2015: Úrad priemyselného vlastníctva SR, Majiteľ: MediPharm, a.s. Lipany a Prešovská univerzita v Prešove, SK, pôvodcovia: Tomash J, Fejer J, Mariychuk R, Šalamon I, Šimko V, názov: Spôsob lyofilizácie antokyánov z extraktov drobných plodov liečivých rastlín
10. Fejer J, Salamon I, Grulova D, Michalek S  et al. Elderberry (Sambucus nigra L.)–cultivation in Slovakia, identification and quantification of anthocyanins. Acta Horticulturae. 2015. (1061):253-258
11. Wicks SM, Mahady G, Patel S, Salamon I et al. Ribes nigrum L. (Grossulariaceae) and Sambucus nigra L. (Adoxaceae) extracts enhance growth and inhibit apoptosis in rat L6 cells. Book of Abstracts, 22nd International Conference of Functional Foods and Chronic Diseases: Science and Practice, 2017, Harvard Medical School, Boston, MA, USA, 89
12. Wicks SM, Salamon I, Calderon AL, Carcache E et al. Sarcopenia, Diabetes and Nutritional Intervention (Chapter 23: 279-292). In: Bagchi D, Sreejayan N (editors): Nutritional and therapeutic intervention of diabetes and metabolic syndrome, 2nd Edition, Elsevier Academic Press, London, San Diego, Cambridge, Oxford, 2018. p. 650, ISBN 9780128120194
13. Wu Y, Li JQ, Kim YJ, Wu J, Wang Q, Hao Y. In vivo and in vitro antiviral effects of berberine on influenza virus. Chinese Journal of Integrative Medicine. 2011. 17(6):444-452
14. Enkhtaivan G, Muthuraman P, Kim DH, Mistry B. Discovery of berberine based derivatives as anti-influenza agent through blocking of neuraminidase. Bioorganic & medicinal chemistry. 2017. 25(20):5185-5193
15. Zhu Q, Bang TH, Ohnuki, K et al. Inhibition of neuraminidase by Ganoderma triterpenoids and implications for neuraminidase inhibitor design. Scientific Report. 2015. 5:131-194
16. Yi L, Li Z, Yuan K, Qu X, Chen J, Wang G, et al. Small molecules blocking the entry of severe acute respiratory syndrome coronavirus into host cells. Journal of Virology. 2004. 78(20)11334-11339
17. Khurana SK, Tiwari R, Sharun K, Yatoo MI et al. Emblica officinalis (Amla) with a particular focus on its antimicrobial potentials: a review. Journal of Pure Applied Microbiology. 2019.13(4)1-17
18. Li S-y, Chen C, Zhang H-q, Guo H-y, Wang H, Wang L, et al. Identification of natural compounds with antiviral activities against SARS-associated coronavirus. Antiviral Research. 2005. 67(1):18-23.
19. Karkalík Š, Rudá-Kučerová J. Malária, jej liečba a profylaxia. Klinická farmakologia a farmácia. 2018. 32(2):20-27
20. Frokiaer H, Henningsen L, Metzdorff SB, Weiss G, Roller M, Flanagan J, et al. Astragalus root and elderberry fruit extracts enhance the IFN-beta stimulatory effects of Lactobacillus acidophilus in murine-derived dendritic cells. PLoS One. 2012. 7(10):478-482
21. Barak V, Halperin T, Kalickman I. The effect of Sambucol, a black elderberry-based, natural product, on the production of human cytokines: I. inflammatory cytokines. European Cytokine Network. 2001. 12(2): 290–296
22. Chrubasik S: Review of pharmacological effects and clinical efficacy of fruit products and functional foods from elderberry (Sambucus spp.) as compared with chokeberry (Aronia melanocarpa). Acta Horticulturae. 2015. (1061) 89-92
23. Knudsen BF, Kaack, KV. Review of human health and disease claims for elderberry (Sambucus nigra) fruit. Acta Horticulturae. 2015. (1061) 121-131
24. Liang TL, Wen CH, Chun CL. Antiviral natural products and herbal medicine. Journal of Traditional and Complementary Medicine. 2014. 4(1)24-35
25. Wu H, Nardone A, Lacetera N. Effects of a standardized purified dry extract from Echinacea angustifolia on proliferation and interferon gamma secretion of peripheral blood mononuclear cells in dairy heifers. Research in Veterinary Science. 2009. 87(3):396-398
26. Rauš K, Klein P, Schoop R, Fisher P. Effect of an echinacea-based hot drink versus Oseltamivir in influenza treatment: a randomized, double-blind, double-dummy, multicenter, noninferiority. Current Therapeutic Research – Clinical and Experimental. 2015. 77(2)66–72
27. Hudson JB. Applications of the phytomedicine Echinacea purpurea (Purple Coneflower) in infectious diseases. Journal of Biomedicine and Biotechno-logy. 2012. 1-16
28. Kallon S, Li X, Ji J, Chen C, Xi Q, Chang S, et al. Astragalus polysaccharide enhances immunity and inhibits H9N2 avian influenza virus in vitro and in vivo. Journal of Animal Science and Biotechnology. 2013. 4(1):22-34
29. Sordillo PP, Helson L. Curcumin suppression of cytokine release and cytokine storm. A potential therapy for patients with Ebola and other severe viral infections. Journal In vivo. 2015. 29(1):1-4.
30. Yarnell E. Herbs for viral respiratory infections. Alternative and Complementary Therapies. 2018. 24(1):35-43