Živočíchy pomocou svetla lákajú potravu, bránia sa či vystríhajú pred dravcami.
Väčšina druhov medúz využíva bioluminiscenciu na obranné účely. Zdroj: iStockphoto.com
Po svetluškách, ktoré sa v našich končinách zvyknú vyskytovať okolo svätojánskej noci, sa môžete čarovnými svetielkami kochať až do konca leta. Najviac svietiacich organizmov stretnete pri mori.
V čom spočíva svietenie
Za týmto úchvatným divadlom nie je žiadna moderná technológia. Ide o čisto prírodný jav, odborne sa nazývajúci bioluminiscencia.
Typický je napríklad pre špecifický druh planktónu – fytoplanktón – druh riasy, ktorá pláva na povrchu morskej hladiny. Pri kontakte s vlnami alebo plávajúcimi rybami má táto riasa pozoruhodnú schopnosť vyžarovať jasné modré svetlo, pretože obsahuje vlákna, ktoré umožňujú pozitívne nabitým časticiam, aby prechádzali jej telom.
Fytoplanktón obsahuje vlákna, ktoré umožňujú pozitívne nabitým časticiam prechádzať jeho telom. Zdroj: iStockphoto.com
Ak nastane v okolí riasy pohyb, protóny sa začnú pohybovať telom planktónu, pričom vytvárajú elektrické impulzy, ktoré aktivujú ďalšie chemické reakcie. V dôsledku toho začne pracovať enzým zvaný luciferáza, ktorý vytvára modré svetlo.
Iba v slanej vode
Svetielkujúci fytoplanktón sa nachádza výlučne v slaných morských vodách. Vedci tento fakt vysvetľujú tým, že sladkej vode chýbajú potrebné chemické látky, ktoré by umožnili aktiváciu svietiaceho proteínu.
Svietia aj ďalšie
Fytoplanktón však nie je v moriach jediným svietiacim organizmom, dokážu to aj ďalšie. Svietenie im umožňujú fotofóry – špeciálne žľazy alebo orgány.
Samotné svetlo je pritom produkované symbiotickými baktériami pomocou biologického pigmentu luciferínu a luciferázy.
Niektoré živočíchy vyžarujú svetlo na prilákanie potravy, iným môže podľa vedcov bioluminiscencia slúžiť aj na obranu či varovanie pred dravcami.
Svetielkujúca medúza
Medúzy vyžarujú modré i zelené svetlo. Väčšina druhov využíva bioluminiscenciu na obranné účely. Zdroj: iStockphoto.com
Medúzy dokážu vyžarovať modré i zelené svetlo. Väčšina druhov využíva bioluminiscenciu na obranné účely. Svetlo sa aktivuje dotykom, čo predátora obvykle prekvapí. Dravec, ktorý sa medúzu pokúša napadnúť, je vďaka nemu viditeľnejší, čo môže prilákať ďalšie živočíchy – medzi nimi aj také, ktoré sa práve daným predátorom živia.
Pásovka čierna
Pásovke čiernej slúžia na svietenie špecializované orgány, zvané fotofóry. Foto: Zuzana Musilová
Pásovky čierne sú ryby dorastajúce do 40 cm s ostňami v ústnej dutine, pripomínajúcimi zuby. Typicky sa vyskytujú v hlbokomorských vodných biotopoch. Majú špecializované orgány produkujúce svetlo, známe ako fotofóry. Nachádzajú sa pozdĺž ich tela, pod očami aj v špeciálnej štruktúre, ktorá im visí z čeľuste. Pásovky používajú svetlo predovšetkým na prilákanie koristi. Okrem modrozeleného svetla dokážu vyžarovať aj červené – to im zasa pomáha nájsť korisť v tme.
Svietiace kalamáre
Niektoré kalamáre dokážu vyžarovať modré alebo zelené svetlo po celej dĺžke svojho organizmu.
V moriach žije aj niekoľko druhov bioluminiscenčných kalamárov. Svetlo v prípade týchto hlavonožcov produkujú fotofóry. Sú umiestnené na veľkej časti ich tela, preto dokážu vyžarovať modré alebo zelené svetlo po celej dĺžke svojho organizmu.
Rovnako ako ďalšie živočíchy, i kalamáre používajú svetlo na prilákanie koristi a slúži im aj ako obrana. Pomocou takzvaného protiosvetlenia sa totiž maskujú pred dravcami. V mesačnom svetle vďaka bioluminiscencii zároveň nevrhajú tieň, čo sťažuje predátorom ich detekciu.
Chobotnice
Chobotniciam svetlo slúži aj na nájdenie si potenciálnych kamarátov. Zdroj: iStockphoto.com
V prípade chobotníc sa bioluminiscencia nevyskytuje tak často, niektoré však túto schopnosť majú. Svetlo produkujú fotofóry na ich chápadlách. Okrem prilákania koristi a prekvapenia predátorov im svetlo slúži tiež na nájdenie si potenciálnych kamarátov.
Tajomné salpy
Jedny z najpozoruhodnejších útvarov vytvárajú salpy z radu ohniviek (Pyrosomida). Zdroj: iStockphoto.com
Salpy sú morské živočíchy podobné medúzam. Žijú v kolóniách, v rámci ktorých sa spájajú do dlhých reťazcov (môžu však vytvárať aj iné tvary) a takto sa zvyčajne nechávajú unášať morskými prúdmi.
Jedny z najpozoruhodnejších útvarov vytvárajú salpy z radu ohniviek (Pyrosomida), ktorým už nestačí spájať sa do reťazcov, prepájajú sa do trojrozmerného valca, rôsolovitej priesvitnej trubice. Ich latinský názov je práve pre schopnosť bioluminiscencie odvodený od slova pyro (oheň). Svietia hlavne v tme, keď ich niečo vyruší. Svetlo im slúži tiež na komunikáciu medzi sebou, keď sú spojené do dlhých reťazcov.
Zdroje: Zaujímavý svet, Wikipedia (1, 2), ToughtCo., abc
