Katarína Kaľavská v rozhovore o tom, čo ju motivuje k práci a čo je pre ňu dôležité.
Katarína Kaľavská na svojom pracovisku. Zdroj: Autor
Tohtoročná laureátka ocenenia Mladý vedecký pracovník hovorí, že biológia ju bavila už od strednej školy. Záujem o predmet ju doviedol k štúdiu viacerých odborov, až sa postupne dostala k onkológii. V súčasnosti sa zaoberá nádormi semenníkov a skúma, prečo ochorenie, ktoré sa inak dá veľmi dobre liečiť, u niektorých pacientov odoláva liečbe.
Absolvovali ste štúdium na Prírodovedeckej fakulte UK, Fakulte biotechnológie a potravinárstva na SPU. Pôsobili ste v Ústave experimentálnej onkológie, Jednotke translačného výskumu a v Biobanke. Ako sa dá toto všetko stihnúť?
Bol to postupný vývoj. Už počas gymnázia ma zaujímala biológia aj chémia, a tak som šla študovať na Prírodovedeckú fakultu. Potrebovala som si rozšíriť obzory aj v iných smeroch, a preto som si povedala, že budem paralelne počas denného štúdia študovať aj na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite. Brala som to ako výplň voľného času cez víkendy. Na Prírodovedeckej fakulte ma zaujali hlavne molekulárna biológia a genetika, čo sú hlavné témy a metodiky využívané v mojom výskume dodnes.
Potom som sa prihlásila na doktorandské štúdium v rámci študijného programu genetika. Absolvovala som ho v Ústave experimentálnej onkológie SAV. Tu som objavila, že veda môže byť úzko prepojená s klinikou, nemusí ísť len o základný výskum na úrovni bunkových modelov. Po doktorandúre som sa uchádzala o pozíciu vedeckého pracovníka na Jednotke translačného výskumu. Od roku 2020 pracujem aj ako vedúca Biobanky, ktorá je súčasťou NOÚ.
Hovoríte, že už počas gymnázia vás bavila biológia a chémia. Bolo v rámci týchto predmetov aj niečo, čo vás nebavilo?
Až na vysokej škole to bola zoológia bezchordátov. Bol to pre mňa boj. Letný semester, vonku horúco, učila som sa na skúšku a iba memorovala poznatky, pretože tie chrobáky som v živote nevidela. Som rada, že už nikdy nemusím absolvovať skúšku zo zoológie bezchordátov.
Predstavte si, že sa vás stredoškolák opýta, či je dobré študovať smer, ktorým ste sa vydali. Čo by ste mu odpovedali?
Určite áno. Keď má študent záujem bádať a objavovať, onkológia je priestor, ktorý ponúka takmer bezhraničné možnosti. Samozrejme, základom pre vytvorenie hypotézy, na ktorej bude ďalej pracovať, je dôkladné naštudovanie si všetkých dostupných informácií a podkladov. Hypotéza bádania musí byť založená na relevantných poznatkoch.
Máte vedecké méty, ktoré by ste chceli dosiahnuť?
Méty si dopredu neurčujem, pre mňa je prioritou robiť svoju prácu najlepšie, ako viem. Odchádzať z laboratória s pocitom, že som urobila maximum. Potom som vnútorne spokojná. Keď práca prinesie ocenenie je to, samozrejme, pridaná hodnota. Keď som nastúpila do Národného onkologického ústavu, povedali mi, že pacienti tu zvádzajú najťažší boj. Ide im o zdravie a život. K vzorkám, ktoré nám poskytli, treba preto pristupovať s pokorou.
Tým sa riadim dodnes. Pacienti podstúpili odber, nemôžem si predsa dovoliť, aby mojou chybou došlo k znehodnoteniu vzorky. Pred každým pacientom, ktorý prejaví ochotu zapojiť sa do biomedicínskeho výskumu, pomyselne snímam klobúk. Robí to bez nároku na akúkoľvek odmenu. Nám však poskytuje veľmi cenný materiál, ktorého analýzou môžeme objavovať stále nové mechanizmy zapojené do vzniku chemorezistencie.
Môže im však pomôcť vedomie, že pomáhajú.
Áno, a veľmi si túto pomoc vážime.
Čo vás motivuje k práci?
Pocit uspokojenia, keď odhaľujem nové spojitosti a skladám mozaiku poznania vybranej dráhy či vybraného mechanizmu. Celý proces získavania konkrétneho výsledku je pre mňa motivujúci. Posúva ma stále o krok ďalej. Veľkou výhodou vedeckej práce je to, že v nej nenájdete ani náznak monotónnosti.
