Študovať mieru prenosu je extrémne dôležité, aby sme sa vyhli prípadným pandémiám, tvrdí český výskum.
Dotyk človeka a ľudoopa. Zdroj: Upravené iStockphoto.com
Vedci z Ústavu biológie stavovcov Akadémie vied Českej republiky (AV ČR) sa zamerali na prenos parazitických hlístovcov medzi ľuďmi a ľudoopmi. Sledovali výskyt na hranici kamerunskej prírodnej rezervácie Dja, kde žijú miestne komunity v tesnej blízkosti s ľudoopmi. Študovať mieru prenosu patogénov všeobecne medzi zvieratami a ľuďmi je extrémne dôležité, aby sa dali predpovedať prípadné pandémie a mohli sme im predchádzať.
Hoci sú parazitárne infekcie rozšírenejšie a pestrejšie pri ľudoopoch, vedci potvrdili prítomnosť rovnakých hlístovcov aj u ľudí, čo dokazuje, že sa medzi blízko príbuznými primátmi prenášajú.
Pomohli citlivé moderné metódy
Monitorovanie voľne žijúcich primátov je veľmi náročné a vyžaduje si spoluprácu s miestnymi obyvateľmi, ktorí sú schopní ľudoopov v kamerunskom pralese vystopovať. Vedci AV ČR strávili v teréne päť mesiacov a snažili sa nazbierať čo najväčšie množstvo vzoriek čerstvého trusu. S pomocou miestnych sa im podarilo zhromaždiť dáta od 60 goríl a 31 šimpanzov.
„Odobrané vzorky trusu sme analyzovali pomocou modernej metódy izolácie DNA a amplikónového sekvenovania (čítanie krátkych úsekov DNA). Tieto metódy sú citlivé na zachytenie menej početných alebo vzácnych druhov vo vzorke,“ povedal Vladislav Ilík, prvý autor novej štúdie.
Odber vzoriek trusu. Zdroj: ÚBO AV ČR
Prenos až štyroch druhov hlístovcov
Druhová diverzita bola bohatšia pri ľudoopoch, pre ktoré sú parazitárne infekcie prirodzenou súčasťou organizmu. Vedci pri zvieratách neraz zaznamenali zmiešanú infekciu, spôsobenú viacerými parazitickými druhmi, na rozdiel od tamojších ľudí, ktorí boli väčšinou infikovaní iba jedným druhom hlístovcov.
„Zaujímavosťou je, že sa nám podarilo detegovať vzájomný prenos štyroch druhov hlístovcov medzi ľuďmi a ľudoopmi, pričom pri jednom druhu išlo iba o druhý prípad infekcie zaznamenaný u ľudí,“ spresnil Vladislav Ilík. „Mňa osobne tiež prekvapila miera vzájomného prenosu strongylidných hlístovcov medzi ľuďmi a ľudoopmi. V porovnaní s predchádzajúcimi štúdiami z chránených lokalít sme zaznamenali viac parazitických druhov, pri ktorých došlo k prenosu,“ doplnil.
Riziko zavlečenia hlístovcov je vyššie mimo chránených území
„Vzorkovanie prebiehalo na periférii kamerunskej rezervácie Dja (Dja Faunal Reserve), nie vnútri rezervácie. Toto územie už nie je nijako chránené. Dochádza tu k nekontrolovanému pohybu ľudí v lese, k farmárčeniu, lovu, ťažbe, a teda k častému kontaktu ľudí a voľne žijúcich zvierat. Celková antropogénna záťaž je preto oveľa vyššia než v prísne chránených celkoch,“ vysvetlila vedúca štúdie Barbora Pafčo.
„Dôsledkom toho je zvýšené riziko prenosu patogénov a ich následné zavlečenie medzi miestne komunity ľudí alebo opačne, do rezervácie medzi voľne žijúce primáty. Naša štúdia poukazuje na to, že monitoring patogénov a ochranárske aktivity by sa mali zamerať nielen na rezerváciu samotnú (alebo ďalšie prísne chránené územia, ako sú národné parky), ale aj na nechránené oblasti v blízkom okolí,“ dodala Barbora Pafčo.
Nákaza môže byť vážna
Hlístovce z radu mechovce (Strongyloidea) infikujú veľké množstvo ľudí. Aktuálne nakazili okolo 400 miliónov ľudí. Pri voľne žijúcich zvieratách môže byť počet mnohonásobne vyšší.
Parazity môžu spôsobovať vážne zdravotné problémy a v dnešnej dobe, keď sa kontakt medzi ľuďmi a voľne žijúcimi zvieratami zintenzívňuje, môže mať vzájomný prenos patogénov vážne dôsledky na oboch stranách, najmä na strane ohrozených druhov zvierat.
V rámci monitoringu zdravia miestnych komunít, ktoré sa realizovalo v spolupráci s miestnou nemocnicou, sa do štúdie zapojili aj ľudia z troch dedín, nachádzajúcich sa v blízkosti výskytu voľne žijúcich ľudoopov. Počas vzorkovania sa konala informačná kampaň o šírení parazitárnych infekcií a ich predchádzaní. Miestna zdravotnícka organizácia potom ľuďom po presnej parazitárnej diagnostike poskytla lieky.
Zdroj: TS Ústav biologie obratlovců AV ČR
(JM)
