MVDr. Martina Miterpáková, PhD. – samostatná vedecká pracovníčka v odbore parazitológia, zástupkyňa riaditeľky Parazitologického ústavu SAV v Košiciach a vedúca pracoviska Aplikačné centrum pre ochranu ľudí, zvierat a rastlín pred parazitmi. Je autorkou a spoluautorkou jednej monografie, vyše 40 prác publikovaných v zahraničných vedeckých periodikách, viac ako 80 odborných prác a troch vysokoškolských skrípt.
Martina Miterpáková (1974) pochádza z Košíc. V rokoch 1993 – 1999 študovala na Univerzite veterinárskeho lekárstva, odbor Hygiena potravín. V roku 2000 nastúpila ako doktorandka na Parazitologický ústav SAV v Košiciach (PaÚ SAV) a v roku 2004 obhájila doktorandskú dizertačnú prácu na tému: „Epizootologické a vybrané ekologické aspekty rozšírenia pásomnice Echinococcus multilocularis na území Slovenska“ a bola jej udelená vedecko-akademická hodnosť PhD. Od septembra 2003 pracuje na PaÚ SAV na oddelení parazitárnych chorôb; najskôr ako odborníčka s VŠ vzdelaním, po roku ako vedecká pracovníčka a od apríla 2008 ako samostatná vedecká pracovníčka. Od roku 2012 pôsobí ako vedúca Aplikačného centra pre ochranu ľudí, zvierat a rastlín pred parazitmi, a od februára 2016 aj ako zástupkyňa riaditeľky PaÚ SAV.
Vo svojej vedeckej práci sa venuje epidemiologickému výskumu parazitárnych ochorení s dôrazom na novo sa šíriace infekcie. Rieši projekty zamerané na epidemiologický výskum a sledovanie vplyvu ekologických a environmentálnych faktorov na rozšírenie a prenos parazitov. Skúma geografické rozšírenie pôvodcov parazitozoonóz a venuje sa ich diagnostike u voľne žijúcich aj domácich zvierat. Ako prvá zmapovala rozšírenie alveolárnej echinokokózy a dirofilariózy na Slovensku. Spracúva výsledky monitorovania parazitozoonóz pre „Surveillance zoonóz, Helmintózy SR“, ktoré sú každoročne poskytované štátnym orgánom a sú podkladom pre spracovanie Sruveillance zoonoóz SR pre Európsku úniu.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach ste vyštudovali odbor Hygiena potravín. Vedeli ste si už počas štúdia predstaviť, že raz sa budete zaoberať parazitickými zoonózami a červami?
M. MITERPÁKOVÁ: Študijný odbor Hygiena potravín som si vybrala preto, lebo som sa vždy zaujímala o výživu, potraviny, či gastronómiu ako takú, a predstavovala som si, že budem pracovať v nejakom potravinárskom podniku alebo výskumnom ústave zameranom na potravinárstvo. Keď som v roku 1999 nastupovala na univerzitu, v Košiciach bolo veľa potravinárskych podnikov, kam sme chodili aj praxovať. Bohužiaľ, v priebehu šiestich rokov, kým sme študovali, takmer všetky zanikli. S parazitmi som sa prvý krát stretla až počas štúdia v rámci predmetu parazitológia a veľmi ma zaujali, ale vtedy mi ešte nenapadlo, že by som sa im mohla ďalej venovať.
Po úspešnom absolvovaní štúdia a neúspešnom uchádzaní sa o pracovné miesto v niektorom z potravinárskych podnikov, ktoré na Slovensku ostali, som pochopila, že sa musím odkloniť od svojej pôvodnej predstavy a skúsiť šťastie v iných odboroch veterinárnej medicíny. V tom čase bola vypísaná pozícia na doktorandské štúdium na Parazitologickom ústave SAV, tak som sa zúčastnila na konkurze. V mojom prípade to teda bola, ako sa vraví, z núdze cnosť. Ale nikdy som to neoľutovala.
M. B.: Pracujete na oddelení parazitárnych chorôb. Mohli by ste nám priblížiť vašu prácu populárno-vedeckým spôsobom?
M. MITERPÁKOVÁ: Na našom oddelení sa primárne zaoberáme výskumom parazitárnych ochorení dalo by sa povedať z praktického hľadiska. Sledujeme výskyt parazitov v populácii domácich aj voľne žijúcich zvierat, ale aj ľudí, geografické rozšírenie parazitov zamerané na identifikáciu rizikových oblastí a zavádzame efektívne diagnostické metódy. Okrem toho sa snažíme robiť osvetu a informovať veterinárnych aj humánnych lekárov, pretože „nových“ parazitárnych ochorení pribúda a správne stanovená diagnóza je veľmi dôležitá pre aplikáciu účinnej liečby.
M. B.: Čo sú to parazitozoonózy?
M. MITERPÁKOVÁ: Parazitozoonózy predstavujú významnú skupinu z parazitárnych chorôb. Podľa oficiálnej definície Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zoonóza je „každá infekcia, ktorá sa prirodzene prenáša zo zvierat (stavovcov) na ľudí a naopak“. Parazitozoonózy sú teda parazitárne ochorenia prenosné medzi zvieratami a ľuďmi. V súčasnosti je známych vyše 150 zoonóznych ochorení, a z toho viac ako tretinu tvoria helmintozoonózy, čo sú ochorenia vyvolané parazitickými červami.
M. B.: Kde je najväčšie riziko šírenia parazitozoonóz?
M. MITERPÁKOVÁ: Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Parazit je vysoko sofistikovaný organizmus a jednotlivé druhy parazitov sa od seba líšia jednak životným cyklom, ale aj požiadavkami na podmienky vonkajšieho prostredia. Napríklad pásomnica líščia (Echinococcus multilocularis) sa označuje aj ako „parazit chladnej klímy“. Vajíčka pásomnice sa istý čas, kým sa dostanú do organizmu medzihostiteľov (hlodavcov), nachádzajú vo vonkajšom prostredí. Zistilo sa, že sú veľmi citlivé na vysychanie, ale veľmi odolné voči mrazom. Z toho logicky vyplýva, že tomuto parazitovi sa bude dariť v chladnejších oblastiach. Na druhej strane, dirofiláriám, ktoré sa vyvíjajú v organizme komára, a len v období, keď teplota vonkajšieho prostredia nepoklesne pod 14°C, sa bude dariť v teplejšom klimatickom pásme. Samozrejme, to je iba veľmi zjednodušený pohľad. Pre šírenie parazitárnych ochorení sú dôležité aj iné faktory, napríklad prítomnosť vhodných hostiteľov alebo prenášačov.
M. B.: Akým spôsobom sa môže človek nakaziť od zvieraťa?
M. MITERPÁKOVÁ: Tu by som chcela v prvom rade uviesť, že človek sa nemusí nakaziť priamym kontaktom s chorým zvieraťom. Pri parazitárnych ochoreniach najčastejšie dochádza k infikovaniu prostredníctvom kontaminovaného životného prostredia a substrátov (pôda, voda). Musíme si uvedomiť, že vývinové štádiá parazitov (vajíčka, larválne štádiá) sa dostávajú trusom nakazeného zvieraťa do vonkajšieho prostredia, kde určitý čas prežívajú (niektoré si zachovávajú infekčnosť až niekoľko rokov) a potom môžu byť zanesené napríklad znečistenými rukami alebo cez kožu do organizmu nového hostiteľa. Alebo človek môže prijať infekčné štádium parazita potravou, napríklad nedostatočne tepelne upraveným rybím mäsom, bravčovými a hovädzími steakmi alebo klobásami (takto sa prenášajú niektoré druhy pásomníc a trichinelóza). V neposlednom rade, už aj v našom zemepisnom pásme sa čoraz častejšie stretávame s parazitmi, ktoré sú prenášané živými vektormi (prenášačmi) zo skupiny bezstavovcov.
M. B.: Ktoré sú najčastejšie sa vyskytujúce prenášače parazitov?
M. MITERPÁKOVÁ: V našich podmienkach sú asi najznámejšie kliešte, ktoré sa podieľajú na prenose veľkého množstva rôznych patogénov, nielen zo skupiny parazitov (napr. babézia), ale aj baktérií (borélia), či vírusov (vírus kliešťovej encefalitídy). Avšak, ako som už spomínala, v posledných desiatich rokoch sa aj na území strednej Európy čoraz viac stretávame s parazitmi, ktoré sú prenášané komármi, či iným hmyzom. V prvom rade je potrebné spomenúť dirofilárie prenášané rôznymi druhmi komárov, ale aj psiu theláziu (na Slovensku prvý krát diagnostikovaná v minulom roku), ktorú prenášajú drozofilné „ovocné“ mušky. Oba spomenuté parazity majú zoonózny potenciál a môžu sa vyskytovať tak u zvierat (najčastejšie psov), ako aj u človeka.
M. B.: Ktoré z vašich doteraz riešených projektov by si zaslúžili väčšiu pozornosť verejnosti?
M. MITERPÁKOVÁ: Myslím si, že každý projekt, na ktorého riešení som sa podieľala, by verejnosť zaujal, keďže sa jedná o atraktívne témy týkajúce sa zdravia zvierat a človeka, čo je všetkým veľmi blízke. Najdlhšie som sa však venovala problematike šírenia pásomnice líščej. Táto, len milimeter dlhá pásomnica, bola predmetom môjho doktorandského štúdia, ale aj veľkého európskeho projektu „Echinorisk“, do ktorého bolo zapojených 11 výskumných inštitúcií z celej Európy vrátane nášho Parazitologického ústavu. Podarilo sa nám identifikovať rizikové oblasti výskytu tejto pásomnice a nadviazať úzku spoluprácu so zdravotníckymi zariadeniami, čo napomáha včasnej a správnej terapii infikovaných ľudí. Na druhej strane ma hnevá, že niektoré média a rôzni šarlatáni šíria zavádzajúce a klamlivé informácie o prenose tohto veľmi nebezpečného ochorenia (alveolárna echinokokóza), čo pravidelne vyvoláva neopodstatnenú paniku verejnosti.
Aby som však ukončila tento rozhovor pozitívne, rada by som spomenula aj našu dlhodobú spoluprácu so zoológmi z Tatranského národného parku, ktorá už po toľkých rokoch prerástla v priateľstvo. Podarilo sa nám prostredníctvom viacerých projektov obnoviť spoluprácu, ktorá prekvitala na našom ústave ešte v 70-tych rokoch minulého storočia. V súčasnosti sa venujeme epidemiologickému výskumu parazitozoonóz cirkulujúcich v tomto národnom parku. Práve sumarizujeme výsledky výskumu zameraného na sledovanie parazitov v populáciách tatranských endemitov – kamzíka a svišťa.
M. B.: Ďakujem za rozhovor.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Fotografie sú z archívu Dr. Martiny Miterpákovej
Slovenská parazitologička MVDr. Martina Miterpáková, PhD., bude hosťom vedeckej kaviarne Veda v CENTRE dňa 27. apríla 2017 o 17.00 hod., kde vystúpi s prezentáciou témy: Nebezpečné známosti našich psov – Angiostrongylus, Dirofilária, Thelázia. Podujatie sa uskutoční v CVTI SR, Lamačská cesta 8/A (Patrónka) v Bratislave.