Výskum ukázal, že zdomácnenie ovplyvnilo aj ľudskú DNA.
Ilustračný obrázok, Zdroj: iSTOCKphoto.com
Domestikácia je postupné pretváranie divožijúcich zvierat. Jej cieľom je vytvoriť úžitkové druhy, ktoré sa chovajú na mäso, mlieko, prácu alebo len pre potešenie.
Tisícky rokov zdomácňovania živočíchov zanechalo v ich DNA rôzne genetické stopy. Vedcom sa vďaka nim podarilo odkryť mnohé prekvapivé príbehy.
O myšiach a ľuďoch. Čo s tým majú spoločné mačky?
Mačky sa vyskytovali v blízkosti ľudských obydlí v juhozápadnej Ázii a na území dnešného Egypta už pred viac ako 8-tisíc rokmi. K ľudským sídlam ich prilákali myši a iné hlodavce, ktoré vyhľadávali potravu v priľahlých poliach.
Do Európy sa prvýkrát dostali až o 4000 rokov neskôr a spôsobom im vlastným zvládli domestikáciu takmer bez pomoci.
Dôkazom je veľká štúdia, ktorá skúmala DNA viac ako 200 mačiek. Vzorky zahŕňali aj genetický materiál z pozostatkov rumunskej mačky starej 9000 rokov, mumifikovanú egyptskú mačku a DNA divožijúcej mačky africkej. Výsledky ukazujú, že aj potom, ako sa mačky začlenili do ľudského života, sa ich DNA tisícky rokov nezmenila.
Evolučná genetička a spoluautorka spomínanej štúdie Eva-Maria Geigl vysvetľuje, že mačky nepotrebovali veľké selektívne zmeny. Podľa jej slov boli prirodzene dokonalé.
Jediná výrazná zmena, ktorá dnes odlišuje divožijúce mačky od zdomácnených mačiek, je sfarbenie srsti. Domestikované mačky sa vyznačujú pruhovaným alebo strakatým sfarbením, ktoré bolo ľuďmi uprednostňované v procese vyšľachťovania nových druhov.
Ilustračný obrázok, Zdroj: iStockphoto.com
Pes, ktorý šteká, ale nehryzie
Pes je nielen najlepším, ale aj najstarším priateľom človeka. Viaceré zdroje sa totiž zhodujú na tom, že práve pes bol prvým domestikovaným zvieraťom.
Ľudia začali psov prispôsobovať domácemu prostrediu pred viac ako 24 000 rokmi, a to v dvoch hlavných fázach. V prvej došlo ku skroteniu vlka dravého na primárne plemená psov. Druhá fáza zahŕňala šľachtenie jednotlivých druhov.
Desaťtisíce rokov selektívnych zmien sa výrazne podpísali na ich genetickej výbave. Vedci dnes už vedia presne určiť časti DNA, ktoré sú zodpovedné za ich rôznorodú veľkosť či kvalitu a dĺžku srsti. S čím však majú problém, je určenie génov, ktoré by mohli byť zodpovedné za ich zmeny správania.
Jednou z hlavných charakteristických čŕt psov je schopnosť socializácie. Navonok očividnú vlastnosť sa výskumníci rozhodli otestovať.
Vo výskumnom a edukačnom inštitúte v Indiane porovnali správanie 18 psov s 10 vlkmi, ktorých vychovali ľudia. Ako sa dalo očakávať, psy boli oveľa priateľskejšie. Napriek tomu, že obe skupiny vítali svojich chovateľov, psy interagovali s ľuďmi oveľa dlhšie, a to dokonca aj vtedy, keď išlo o cudzích návštevníkov. Čo teda hovorí DNA na psiu priateľskosť?
Ilustračný obrázok, Zdroj: iStockphoto.com
Odpoveď treba hľadať u ľudí
V ľudskej populácii sa zriedkavo vyskytuje genetické ochorenie s názvom Williams-Beurenov syndróm. Okrem rôznych patologických zmien srdcového svalu a tváre je častým znakom ochorenia špecifické správanie.
Ľudia, ktorí trpia týmto syndrómom, sú extrémne priateľskí a dôverčiví. Na genetickej úrovni sa syndróm prejavuje zmenou časti chromozómu 7, presnejšie génu BAZ1B.
Kým väčšina populácie má dve kópie tohto génu, ľudia trpiaci spomínaným syndrómom majú len jednu kópiu.
Analógom k ľudskej časti chromozómu 7 je v prípade psov časť chromozómu 6. A práve na túto oblasť výskumníci upriamili svoju pozornosť.
Z ich výsledkov vyplýva, že čím viac zmien sa v danom regióne DNA nachádza, tým priateľskejšie sa daný pes správa.
Zmena, ktorá možno domestikovala človeka
Strata kópie génu BAZ1B je extrémnym prípadom genetickej modifikácie. Vyskytuje sa s frekvenciou 1 z 20 000 narodených detí. To však neznamená, že zvyšok populácie v sebe nenesie dôkaz selektívnej zmeny.
Ukázalo sa, že gén BAZ1B a ďalšie k nemu pridružené časti DNA moderných ľudí obsahujú mnohé regulatívne mutácie.
Tieto mutácie sa pritom zhodujú s mutáciami, ktoré vedci pozorujú v prípade ostatných domestikovaných zvierat. To naznačuje, že ľudia boli rovnako ako zvieratá vystavení vplyvom procesu domestikácie.
Ilustračný obrázok, Zdroj: iStockphoto.com
Priateľskejší prežije
Kým psov domestikovali ľudia, mačky to zvládli samy. Kto skrotil nás? Zvládli sme to svojpomocne podobne ako mačky.
Keď ľudia začali žiť v spoločenstvách, najdôležitejšou povahovou vlastnosťou bola schopnosť socializácie. Prirodzený výber sa tak zmenil z hľadania toho najsilnejšieho na dopyt po najpriateľskejšom jedincovi.
Zdroje
https://www.nationalgeographic.com/science/article/domesticated-cats-dna-genetics-pets-science
DOI: 10.24272/j.issn.2095-8137.2020.002
