Starnutie sa môže zdať ako pomalý, postupný proces. Nový výskum však naznačuje, že táto postupnosť nie je plynulá, ale skôr skoková.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: Halfpoint
Podľa nedávnej štúdie molekulárnych zmien spojených so starnutím prechádzajú ľudia počas života dvomi výraznými skokmi starnutia. Prvý skok nastáva v priemere vo veku 44 rokov a druhý v priemere vo veku 60 rokov.
V určitom veku prudko narastá riziko niektorých chorôb
„Nemeníme sa len postupne v priebehu času, existujú naozaj dramatické zmeny,“ vysvetlil genetik Michael Snyder zo Stanfordovej univerzity v auguste 2024, keď bola štúdia publikovaná. „Ukazuje sa, že polovica 40. rokov je obdobím dramatických zmien, rovnako ako začiatok 60. rokov. A to platí bez ohľadu na to, na akú triedu molekúl sa pozriete.“
Snyder a jeho kolegovia skúmali biológiu starnutia, aby lepšie pochopili, aké zmeny nastávajú a ako nastávajú, aby mohli tieto zmeny, prípadne ochorenia zmierniť a liečiť. S týmto cieľom sledovali skupinu 108 dospelých, ktorí darovali biologické vzorky pravidelne každých niekoľko mesiacov počas viacerých rokov.
Všimli si, že pri niektorých ochoreniach, ako je Alzheimerova choroba a kardiovaskulárne ochorenia, riziko nestúpa postupne s časom, ale sa po určitom veku prudko zvyšuje.
Vzorce v zmenách biomolekúl
Chceli sa preto bližšie pozrieť na biomarkery starnutia, aby zistili, či dokážu identifikovať súvisiace zmeny. Výskumníci pomocou vzoriek zo svojej kohorty sledovali rôzne druhy biomolekúl. Medzi študované molekuly patria RNA, proteíny, lipidy a taxóny črevného, kožného, nosového a ústneho mikrobiómu, čo predstavuje celkovo 135 239 biologických znakov.
Každý účastník poskytol v priemere 47 vzoriek počas 626 dní, pričom najdlhšie zapojený účastník odoslal 367 vzoriek. Toto množstvo údajov viedlo k viac ako 246 miliardám dátových bodov, ktoré potom výskumníci spracovali a v ktorých hľadali vzorce v zmenách.
Niekoľko predchádzajúcich štúdií zistilo nelineárne zmeny v molekulárnom zastúpení, ktoré možno spojiť so starnutím potkanov aj ľudí. Snyder a jeho kolegovia si všimli, že v ľudskom tele dochádza k veľmi jasnej zmene v zastúpení mnohých rôznych druhov molekúl v dvoch odlišných štádiách. Približne 81 percent všetkých molekúl, ktoré študovali, vykazovalo zmeny počas jednej alebo oboch týchto fáz. Zmeny vrcholili s mierne odlišnými profilmi v polovici 40. rokov a opäť začiatkom 60. rokov.
Vrchol v polovici 40. rokov ukázal zmeny v molekulách súvisiacich s metabolizmom lipidov, kofeínu a alkoholu, ako aj s kardiovaskulárnymi ochoreniami a dysfunkciami kože a svalov. Vrchol na začiatku 60. rokov bol spojený s metabolizmom sacharidov a kofeínu, kardiovaskulárnymi ochoreniami, dysfunkciami kože a svalov, imunitnou reguláciou a funkciou obličiek.
Zmeny nesúvisia s menopauzou
Prvý vrchol, teda polovica 40. rokov, je typickým obdobím, keď začínajú ženy prechádzať menopauzou alebo perimenopauzou. Výskumníci to však vylúčili ako hlavný faktor, pretože aj muži prešli v rovnakom veku významnými molekulárnymi zmenami. „To naznačuje, že hoci menopauza alebo perimenopauza môže prispievať k zmenám pozorovaným u žien v polovici 40. rokov, pravdepodobne existujú aj iné, významnejšie faktory ovplyvňujúce tieto zmeny u mužov aj žien,“ vysvetlila metabolomička a prvá autorka Xiaotao Shenová, ktorá pôsobí na Technologickej univerzite Nanyang v Singapure.
Identifikácia a štúdium týchto faktorov by mali byť prioritou budúceho výskumu. Odborníci poznamenali, že ich vzorka je pomerne malá, testovali obmedzené biologické vzorky odobraté ľuďom vo veku od 25 do 70 rokov. Budúci výskum by mohol pomôcť hlbšie sa ponoriť do tohto javu, študovať ho podrobnejšie, v širšej škále subjektov, aby vedci lepšie pochopili, ako sa ľudské telo v priebehu času mení.
Zdroj: Science Alert, Standford Medicine
(LDS)
