Na území Slovenska žije zhruba 15 druhov zvláštnych ôs. Všetky majú žihadlá vybavené jedom a sú predátormi iných článkonožcov.
Lucia Glajšeková sa venuje výskumu kutaviek od druhého ročníka bakalárskeho štúdia. Zdroj: archív LG
Kutavky (Sphecidae) sú zaujímavou skupinou hmyzu, ktorá odjakživa fascinovala entomológov. Ide prevažne o 1 až 3 centimetre veľké živočíchy, ktoré môžu na prvý pohľad pripomínať osy, no líšia sa sfarbením a nápadnou stopkou spájajúcou hruď a bruško. Na území Slovenska môžeme nájsť približne 15 rôznych druhov, všetky sú predátormi iných článkonožcov.
Fylogeneticky ide o vzdialené príbuzné včiel, čo sa prejavuje prítomnosťou žihadla a schopnosťou vytvárať zásoby potravy pre svoj plod. Kutavky majú žihadlá vybavené jedom, ktorý dokáže účinne paralyzovať uloveného tvora tak, že zostáva doslova „zakonzervovaný“ v nehybnom stave.
Rôzne typy hniezd
Kutavky si budujú rôzne typy hniezd. Buď si vyhrabávajú komôrky v pôde, alebo si budujú vlastné hniezda z blata napríklad na skalách či stromoch. Vo všetkých prípadoch si do vytvoreného priestoru vnášajú ulovenú korisť a na zhromaždené zásoby nakladú vajíčko. Samica pripravené hniezdo uzatvorí a odlieta preč zakladať nové hniezda. Vyliahnutá larva kutavky v bezpečí postupne požiera zásoby, až sa vyvinie do imága a cyklus sa opakuje. Kutavky v našich podmienkach lovia rôznorodé živočíchy, prevažne pavúky a lúčne koníky.
Kutavky sú veľkým strašiakom pavúkov. Svojím jedom ich dokážu doslova paralyzovať. Zdroj: iStockphoto.com
Kým v minulosti bolo možné tieto fascinujúce deje pozorovať len vo voľnej prírode, situácia sa v posledných troch dekádach náramne zmenila. Slovenskú faunu kutaviek doplnili dva nepôvodné druhy, ktoré výrazne expandujú naprieč Európou vďaka schopnosti vytvárať svoje hniezda v okolí ľudských príbytkov. Ide o druhy kutavka americká (Sceliphron caementarium; Drury, 1770) a kutavka ázijská (Sceliphron curvatum; Smith, 1870).
Do Európy prišli v druhej polovici 20. storočia
Kutavka ázijská bola do Európy zavlečená v druhej polovici 20. storočia a na Slovensku sa objavila v 90. rokoch minulého storočia. Kutavku americkú identifikovali v našej faune krátko nato, prvé nálezy siahajú do roku 2008. Ide o pomerne veľké druhy presahujúce aj dva centimetre. Špecializujú sa na lov rôznych druhov pavúkov, ktoré ukladajú do vopred vybudovaných hniezd pripomínajúcich hlinené džbány – tie sa nebránia budovať na ozaj kreatívnych miestach. Ľudia ich naprieč Slovenskom nachádzajú vo svojich stodolách, v altánkoch, na okeniciach, ba dokonca i vnútri izieb, v zásuvkách a knižniciach.
Hniezda kutaviek pripomínajú hlinené džbány. Zdroj: iStockphoto.com
Imága kutaviek sú najaktívnejšie v júni až auguste, keď si ľudia radi vetrajú svoje obydlia. Obratný let a skvelý zrak im umožňujú vletieť cez otvorené okno a nepozorovane si vytvoriť hniezdo aj v interiéri. Prekvapený človek nájde vytvorené hniezda, no páchateľa už nie. A aby toho nebolo málo, túto stratégiu v posledných rokoch začal preberať tiež jeden z pôvodných druhov našej fauny – Sceliphron destillatorium (Illiger, 1807).
Veľká neznáma
Informácie o tom, aké preferencie hniezdenia má každý z troch spomínaných druhov kutaviek (Sceliphron caementarium, Sceliphron curvatum a Sceliphron destillatorium) a kde všade sú jednotlivé druhy rozšírené, sú pre vedcov zatiaľ veľkou neznámou. Vytvorené hniezda sú však druhovo špecifické a pomerne trvácne, čo je výhodou.
Pomôžte mladej vedkyni so zberom dát
Ak ich náhodou objavíte, stačí urobiť jednoduchú fotografiu pomocou mobilného telefónu a uviesť miesto nálezu a užitočné dáta, ktorými môžete pomôcť študentke Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Lucii Glajšekovej v jej výskume, sú na svete.
Opýtali sme sa Lucie Glajšekovej
Keď nastúpila Lucia Glajšeková ako študentka na Prírodovedeckú fakultu UK, chcela sa zaoberať odborom parazitológia, no už počas prvého roka ju najviac zo všetkého zaujala entomológia, teda vedecký odbor zaoberajúci sa hmyzom. „Pôvodný sen tam však stále bol, tak mi napadlo, či sa tieto dva odbory nebudú dať nejakým spôsobom prepojiť s ekológiou, keďže medzi článkonožcami je parazitov naozaj veľké množstvo,“ približuje mladá vedkyňa.
Čo vás na kutavkách najviac fascinuje?
Kutavky sú parazitoidy pavúkov. Paralyzujú ich a kŕmia nimi svoj plod – sú teda naozaj pavúčou nočnou morou. Zaujalo ma to, pretože som vždy vnímala pavúkov ako typických predátorov hmyzu. Nemyslela som si, že by tieto sympatické osy mohli byť v rebríčku druhov, ktorých sa pavúky boja.
Kutavky sú samotárske osy. Zdroj: iStockphoto.com
Ako dlho sa ich výskumu venujete?
Intenzívnejšie sa výskumu kutaviek venujem od druhého ročníka bakalárskeho stupňa štúdia. Dovtedy som bola iba amatérskym pozorovateľom a obdivovateľom všetkého hmyzu. Postupne mi začal viac prirastať k srdcu najmä blanokrídly hmyz a po tom, ako som nazrela do úžasného života kutaviek, začala som sa o ne a ich úlohu v ekosystéme zaujímať viac.
Kam môžu ľudia, ktorí objavia hniezdo kutaviek, posielať svoje fotografie? Čo bude nasledovať potom?
Ľudia môžu posielať svoje nálezy priamo na môj e-mail: glajsekova2@uniba.sk. Len čo dostanem e-mail, skontrolujem, či sú k dispozícii všetky potrebné údaje, teda fotografia hniezda alebo jedinca, na spoľahlivé určenie druhu, dátum vyhotovenia fotografie, obec a výška, respektíve poschodie, kde sa hniezdo nachádzalo. Ak sú všetky údaje uvedené, zaradím fotografiu do databázy, z ktorej budem čerpať informácie o výskyte kutaviek na území Slovenska, ako aj o preferenciách ich hniezdenia. Ak sa po vyhodnotení vyskytnú takzvané hluché regióny, čiže miesta, odkiaľ sme nezaznamenali ani jeden nález, uskutoční sa výskum v teréne. Pôjdeme sa presvedčiť, či sa na daných miestach kutavky skutočne nachádzajú.
Čo sa dá s hniezdami v domácnostiach robiť? Môžu ich ľudia aj sami odstrániť alebo si to vyžaduje zásah odborníka?
Kutavky sú samotárske osy. Nežijú sociálnym spôsobom života ako napríklad včely alebo sršne. To znamená, že hniezda im slúžia iba na vývin potomstva. Hneď ako sa kutavka v hniezde vyliahne, odletí a ide si hľadať vhodné miesto pre život. Ak si teda niekto nájde doma hniezdo, nemusí sa obávať, pretože ho nijaká osa nenapadne, a zásah odborníka nie je potrebný. V prípade, že hniezdo dokážete opatrne odstrániť z pôvodného miesta, môžete ho premiestniť aj inam. Je už na každom jednotlivo, čo s hniezdom kutavky urobí.
Môže nám pri náhodnom strete s kutavkou ublížiť jej žihadlo?
Kutavky nie sú pre človeka nebezpečné. Počas svojho letu jeho prítomnosť úplne ignorujú a pri vyrušení odlietajú preč do bezpečia. Hoci majú žihadlo, dokážu ho použiť nanajvýš na sebaobranu. Museli by sme kutavku uchopiť pevne do ruky, aby ho použila. Jej jed však nie je na cicavce účinný, napokon sa zložením evolučne vyvinul primárne na paralyzovanie pavúkov. Po bodnutí môže miesto vpichu pobolievať, no nepoznáme žiadne prípady, keď by u človeka nastala výraznejšia reakcia.
Ako veľmi sú na území Slovenska kutavky dnes rozšírené a aký trend v rámci ich šírenia aktuálne pozorujete?
Nepôvodné druhy na území Slovenska dnes nájdeme už skoro všade od nížin až po vyššie položené územia. Na základe doteraz získaných údajov sa kutavky vyskytujú naozaj skoro v každom regióne. Je ťažké predpovedať, ako budú ich populácie vyzerať v budúcnosti. Vzhľadom na to, že na našom území sú kutavky relatívne krátko a stihli sa takto veľmi rozšíriť, mohli by sme predpokladať, že ich počet bude stúpať. Samozrejme, v štúdiu týchto zaujímavých živočíchov budeme pokračovať a budeme sledovať, ako sa ich populácie menia a adaptujú sa na naše podmienky.
Text úvodnej časti: Lucia Glajšeková
(af)
