Pôvabné kvety, ktoré boli zasvätené bohyni lásky Afrodite, majú vo fytoterapii široké spektrum liečebných aplikácií.
Kvet ľalie bielej. Zdroj: iStockphoto.com
„Ó, žiarivá ľalia, si ako vznešené umenie mojej múzy. Prinášam ti dôstojnú chválu v piesňach a vo veršoch, lebo tvoja trblietavá biela je odrazom lesku snehu na slnku a sladká vôňa tvojho kvetu je spomienkou na lesy Sáby.“
Týmito veršami v 9. storočí opísal kvet ľalie benediktínsky mních, teologický spisovateľ, básnik a botanik Walafrid Strabo, predstavený kláštora na nemeckom ostrove Reichenau. Mimochodom, Sabejské kráľovstvo, alebo Sába, bolo v prvej polovici prvého tisícročia pred naším letopočtom najvýznamnejšou arabskou ríšou.
Mnohí historici sa domnievajú, že je to prvá rastlina, ktorú ľudia pestovali na okrasné účely. Dnes je ľalia biela jedným z najznámejších a najobľúbenejších kvetov na svete. Nápadné biele okvetné lístky sa často spájajú so svadbami, s pohrebmi a inými významnými príležitosťami, ktoré si vyžadujú prejav úcty alebo súcitu.
Bohatá história
Okrem estetického a medicínskeho využitia mala ľalia osobitné miesto v duchovnej symbolike. Starovekí Gréci zasvätili tento pôvabný kvietok s prenikavou sladkou vôňou starogréckej bohyni Afrodite. Bola to bohyňa lásky, žiadostivosti, krásy, rozkoše, vášne a plodenia. Rimania si ju poctili tým, že ju zobrazovali na minciach so sprievodným textom Spes Populi Romani (Nádej ľudu rímskeho).
Rímskokatolícka cirkev dlho považovala ľaliu za symbol čistoty. Stredoveké umelecké diela často zobrazujú Pannu Máriu držiacu tento biely kvet. O kráľovi Frankovi Chlodovikovi I., žijúcom na prelome 5. a 6. storočia, sa hovorí, že pri jeho obrátení sa na kresťanstvo dostal ľaliu od Panny Márie. Vo Francúzsku dnes ľalie stále symbolizujú moc od Boha. Emblém fleur-de-lis (kvet ľalie) sa vskutku široko používa vo francúzskej architektúre a heraldike.
Takmer na všetkých zobrazeniach portugalského rímskokatolíckeho kňaza, františkána, kazateľa a teológa svätého Antona Padovského z 12. a 13. storočia nájdete ľaliu. Je to špecifický atribút prezentujúci jeho čistotu. Sám pápež Gregor IX. o ňom vtedy povedal, že je „archou Písma svätého“.
Okrem výrazného vzhľadu sa kvet môže pochváliť radom liečivých vlastností, ktoré sa v tradičnej medicíne využívajú už po tisícročia. V staroveku sa ľalia používala pre svoje liečivé vlastnosti, Egypťania mliaždili jej cibuľky a masť používali na liečbu zápalov, popálenín a nádorov. Rímsky prírodovedec Plínius Starší, autor prírodopisnej encyklopédie Historia Naturalis z 1. storočia, nazval ľaliu striebrom medzi rastlinami (za zlato označoval ružu). Výťažok z namáčaných cibúľ ľalie používal na ošetrovanie boľavých nôh. Grécky lekár a bylinkár Dioskorides ňou neskôr liečil ženské choroby.
Rozšírenie a morfologická charakteristika
Ľalia biela pochádza zo stredomorských oblastí, no v súčasnosti sa pestuje už takmer v každej záhrade. Rastlina má vytrvalé podzemné byliny s cibuľami, ktoré sú často zložené z jednotlivých šupín. Ide o jednodomé rastliny s obojpohlavnými kvetmi. Listy ľalie sú striedavé a prisadnuté. Čepele listov celokrajné, väčšinou čiarkovité, kopijovité alebo eliptické so súbežnou žilnatinou.
Kvety sú obojpohlavné v strapcovitých súkvetiach. Majú nápadnú bielu farbu so silnou arómou. Okvetie sa skladá zo šiestich okvetných listov v dvoch voľných praslenoch. Tyčiniek býva v kvete spravidla šesť. Gyneceum je zložené z troch plodlistov, je synkarpné (zrastené svojimi bočnými stranami), blizna je trojlaločná, semenník vrchný. Plodom ľalie bielej je tobolka. Rastlina narastie do výšky jedného metra a viac.
Pestovanie a zber
Pestovanie ľalií je jednoduché. Vysádzajú sa cibuľky, a to najlepšie v auguste alebo začiatkom septembra na slnečné miesto, kde sa na priamom slnku nachádzajú šesť alebo viac hodín. Hĺbka výsadby ľalie je veľmi dôležitá, je totiž jednou z mála bylín, ktoré sa nesmú sadiť príliš hlboko. Rastlina sa potom dobre zaleje, aby sa podporil rast koreňov. Najlepšie sa jej darí v takmer neutrálnej až mierne zásaditej pôde.
Veľkou výhodou ľalie bielej je, že je to mrazuvzdorná cibuľovina. Cibule ľalií môžete nechávať v záhone po celý rok. Počas pestovania ich treba prihnojiť. Keď začnú bylinám narastať púčiky a rastlina kvitne, kombinujte používané hnojivo s chemickou ochranou proti hubovým chorobám a škodcom.
Na liečebné účely sa zbierajú cibule a okvetné lístky. Keďže ľalia kvitne v júni až auguste, kvety sa zbierajú v letných mesiacoch. Materiál z nich sa suší, prípadne sa spracúva na iné liekové formy.
Chemické zloženie
Kvety obsahujú flavonoidy flavonového typu, aminokyseliny, organické kyseliny, monoméry pyrolového typu, steroidy a fytoncidné látky. Identifikácia prchavých zlúčenín pomocou plynovej chromatografie s hmotnostnou spektrometriou (GC-MS) ukázala prítomnosť komponentov ako linalool, citronellal, karyofylén, humulén a neridiol. K významným prírodným látkam patrí aj kemferol ako prírodný flavonol. Má široké spektrum liečebných aktivít – podporuje hojenie rán, má protirakovinové, antioxidačné, antidiabetické, antialergické, protizápalové, antitrombotické, imunoregulačné a antibakteriálne účinky.
Kemferol. Zdroj: Wikipedia.org
Hlavnými účinnými zložkami ľaliových cibúľ sú slizové látky. V cibuľkách sú prítomné aj živice, triesloviny, gumy, alkaloidy a celulóza.
Liečebné využitie
Ľalia biela je v ľudovom liečiteľstve dobre známa – nielen v pôvodných regiónoch na Balkáne a Blízkom východe, ale aj v ďalších častiach sveta (v Európe, severnej Afrike či dokonca v Mexiku), kde bola naturalizovaná. Používa sa na kožné ochorenia, je súčasťou kozmetických prípravkov a protizápalových liekov.
Cibuľky ľalie bielej majú močopudný účinok a v podobe odvaru pomáhajú upraviť nepravidelný menštruačný cyklus. V značnej miere sa využívajú aj výrazné protizápalové účinky drogy. Z cibuliek sa pripravuje odvar alebo tinktúra. Odvar z nich si zhotovíme asi 10-minútovým varením na miernom ohni. Pijeme dve až tri šálky denne.
Voda z ľalie. Zdroj: iStockphoto.com
Kvet ľalie sa používa prevažne zvonka, najčastejšie ako olej alebo vodný zápar, napríklad na akné, kožné zápaly, zápal nechtového lôžka či výplachy zapálených očí. Kvet vylúhovaný v olivovom oleji je veľmi účinný na nehojace sa rany, vredy či menšie popáleniny. Odvar z listov a kvetov aplikovaný ako obklad pôsobí blahodarne na kŕčové žily a neuralgie.
Na čistenie pleťových škvŕn, vyhladzovanie vrások a odstraňovanie lišajov je výborná masť z povarenej cibuľky zmiešanej napríklad s lanolínom a so včelím voskom. Kurie oká pomáha takmer zázračne odstraňovať čerstvá cibuľka povarená vo víne. Treba ju len rozotrieť a na tri dni priložiť na kurie oko. Ak sa tento vínny odvar vypije, čistí krv a slezinu. Na liečenie rezných rán sa odporúča použiť krátko povarenú zmes z čerstvej šťavy z ľaliovej vňate, z medu a vínneho octu v pomere 5 : 2 : 1. Hojenie vredov a hnisavých rán urýchľuje čerstvá šťava z celej rastliny.
V súčasnosti sa z ľalie vyrábajú aj vysoko účinné prípravky na zlepšenie hygieny nôh s antimykotickým účinkom a proti poteniu. Ľalia biela býva súčasťou opaľovacích krémov a je vhodná i na liečbu drobných popálenín.
Dekorácia
Ľalia biela dodá izbám v byte alebo dome nádych elegancie a sofistikovanosti. Rozkvitnuté rastliny sú známe krásnymi voňavými kvetmi, vďaka čomu prirodzene skrášlia i prevoňajú každú miestnosť. Sú silne aromaterapeutické a majú upokojujúci účinok na zmysly. Miestnosť s ľaliou dýcha pokojnejšou, príjemnejšou atmosférou.
Použitá literatúra
Devi, K. P. – Malar, D. S. – Nabavi, S. F. – Sureda, A. – Xiao, J. – Nabavi, S. M. – Daglia, M. 2015: Kaempferol and inflammation: from chemistry to medicine. Pharmacology Resesearch, Iss. 99, zv. 1, s. 1 – 10.
Duke, J. A. – Bogenschutz-Godwin, M. J. – duCellier, J. – Duke, P. A. 2002: Handbook of medicinal Herbs. 2. vyd. CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 s.
Golasovská, M. 2020: Bylinková terapie – Léčivé elixíry pro zdraví a krásu. 1. vyd. Grada Publishing: Praha, ČR, 253 s. ISBN: 9788027129195
Gondolová, M. – Hadrabová, V. 2008: Herbár. Nestorprint, s. r. o.: Bratislava. 535 s.
Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrová, J., Malovcová, M.). 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.
Patocka, J. – Navratilova, Z. – Yokozawa, T. 2019: Bioactivity of Lilium candidum L. – A Mini Review. Biomedical Journal of Science, Technology Research. zv. 18, 13859–13862
(af)
