Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Kosatky majú zvláštny sociálny rituál, používajú pri ňom vyrobený nástroj

VEDA NA DOSAH

Po prvý raz sa podarilo spozorovať kosatky, ktoré vyrábajú a používajú nástroje: tvarujú kúsky rias, aby sa mohli navzájom čistiť počas plávania.

Kosatky v interakcii. Zdroj: iStock/NataliaZelenova

Ide o sociálnu aktivitu, ktorá môže posilniť sociálne väzby medzi kosatkami. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: NataliaZelenova

Nový objav pri týchto pozoruhodných zvieratách nie je len skvelým príkladom vzájomnej pomoci. Podľa autorov výskumu zobrazuje niekoľko aspektov poznávania a kultúry vo formáte, aký sme pri kosatkách dravých (Orcinus orca) predtým nikdy nevideli.

„Zistili sme, že kosatky pravidelne používajú kúsky rias počas sociálnych interakcií, zrejme ako nástroj na vzájomné čistenie,“ uviedol pre Science Alert morský zoológ Michael Weiss z Centra pre výskum veľrýb v USA.

„Zistenie, že veľryby nielen používali, ale aj vyrábali nástroje a že tieto predmety používali spôsobom, aký pri morských cicavcoch nebol doteraz zaznamenaný, bolo neuveriteľne vzrušujúce.“ Výskum bol publikovaný v časopise Current Biology.

Vysoký intelekt

Používanie nástrojov sa pri zvieratách považuje za dôležitý ukazovateľ inteligencie. Hoci majú kosatky druhý najväčší mozog v prírode a patria medzi najinteligentnejšie zvieratá, používanie nástrojov medzi nimi nie je široko zdokumentované. Je to čiastočne preto, lebo ich biotop – oceán – sťažuje ich pozorovanie. Napriek tomu výskumníci už zaregistrovali používanie nástrojov delfínmi skákavými, ktoré si pri hľadaní potravy chránia nosy morskými špongiami.

Weiss a jeho kolegovia študujú kriticky ohrozenú južnú populáciu kosatiek s menej ako 80 členmi, ktorá žije v Salish Sea. V posledných rokoch technológia dronov dramaticky zlepšila schopnosť vedcov pozorovať kosatky v ich prirodzenom prostredí a túto príležitosť naplno využívajú.

Výskumníci spozorovali veľryby, ako nosia malé kúsky rias a stláčajú ich medzi sebou. Keď sledovali niekoľko párov, ktoré sa takto správali počas viacerých dní, uvedomili si, že ide o niečo vedecky zaujímavé. Až sedemkrát odborníci zachytili, ako kosatky odtrhávajú konce rias Nereocystis luetkeana a potom stonku stláčajú medzi telami.

Výskumníci presne nevedia, prečo to veľryby robia, ale tvrdia, že príčina je nanajvýš pravdepodobná a jednoduchá. Niektoré druhy veľrýb vrátane kosatiek sa rady bláznia uprostred hustých porastov morských rias. Nazýva sa to kelping, odlupujú si tak odumreté bunky a parazity, čím si udržiavajú zdravú pokožku.

Kosatky. Zdroj: iStock/slowmotiongli

Starostlivosť o seba zvládnu aj počas plávania so zvyškom skupiny. Zdroj: iStock/slowmotiongli

Nová úroveň starostlivosti

Nové správanie, ktoré Weiss a jeho kolegovia nazývajú alokelping, je pravdepodobne ďalšou úrovňou tejto formy starostlivosti o kožu – takej, ktorá prináša väčšie výhody než len plávanie cez riasy. „Takmer určite ide o sociálnu aktivitu, ktorá môže posilniť sociálne väzby rovnako ako iné formy starostlivosti o kožu,“ vysvetlil Weiss.

Tento proces môžu páry veľrýb vykonávať „za pochodu“ a pokračovať v plávaní so zvyškom skupiny. Weiss má podozrenie, že sú touto vzájomnou interakciou schopné presnejšie zacieliť na konkrétne oblasti a vyvíjať väčší tlak, než keby len plávali cez riasy samy.

Populácie kosatiek sa v mnohom odlišujú

Hoci sú kosatky na celom svete kategorizované ako jeden druh, v skutočnosti sa ako jeden druh nesprávajú. Odlišné populácie, nazývané ekotypy, majú vlastné biotopy, vlastné jazyky, vlastné lovecké a stravovacie stratégie. Medzi nimi existujú fyzické a genetické rozdiely a neprelínajú sa ani sa nekrížia. Pozorovali sa aj iné ekotypy kosatiek, ktoré sa čistia napríklad trením sa o kamienkové pláže.

Weiss a jeho tím sa domnievajú, že alokelping môže byť správanie, ktoré je kultúrne jedinečné pre južnú populáciu kosatiek. Toto zistenie podľa neho zdôrazňuje dôležitosť štúdia a pochopenia tejto malej populácie kosatiek, aby ľudia ich a ich biotop lepšie chránili.

„Je prekvapujúce, koľko sa o tejto populácii ešte môžeme dozvedieť napriek tomu, že sa od sedemdesiatych rokov 20. storočia podrobne študuje,“ povedal Weiss. Na lepšie pochopenie vývoja a funkcie ich správania je potrebný ďalší výskum. Výskumníkov zaujíma, ako by alokelping mohol ovplyvniť iné sociálne správanie ako indikátor funkcie v sociálnych väzbách. Taktiež chcú vykonať podrobnejšiu analýzu alokelpingu a stavu kože v priebehu času, aby zistili, aký úžitok toto správanie veľrybám prináša.

Zdroj: Current Biology, Science Alert

(LDS)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup