Kosatec nemecký (Iris ×germanica L.). Zdroj: iStock
Starovekí Egypťania v ňom videli symbol života a zmŕtvychvstania. Francúzi si z neho po úspešnom boji plietli víťazné vence. Kresťania vyobrazovali s kytičkou kosatcov Pannu Máriu.
Jeho liečivá moc sa spája s postavou Kráľa bohov a ľudí, Pána večnosti, boha mŕtvych, pôdy, vody, vegetácie a vládcu podsvetia – Usira. Táto skutočnosť ovplyvnila egyptského faraóna Thutmosa I. (*1504 – †1492 pred n. l.), kráľa 18. dynastie, ktorý svoje sídlo v hlavnom meste Téby veľkoryso vyzdobil týmito kvetmi. Podobne chrámy skrášľujú nástenné maľby zobrazujúce kvety kosatcov, hlavne Amonov chrám v Karnaku.
Opis a charakteristika rastliny
V našich končinách sa vyskytuje 10 rôznych druhov kosatca, väčšinou vzácnych a chránených. V záhradkách sa pestuje kosatec nemecký (Iris ×germanica L.), ktorý často zdivie, čo znamená, že sa rozmnožuje bez akejkoľvek starostlivosti človeka. Je to trváca bylina s krátkym a hrubým plazivým podzemkom a s 0,3 až 1,0 m vysokou stonkou. Listy má sediace, striedavé, mečovité, stonkové, úzko kopijovité, celistvo-okrajové a končisté. Od polovice byle má sucho blanité listene a v ich pazuchách veľké kratučko „stopkaté“ modré alebo fialové kvety.
Sú obojpohlavné, pravidelné, majú tri tyčinky a spodný semenník s dlhou čnelkou a veľkou bliznou. Majú tri väčšie vonkajšie a tri priame menšie okvetné lístky, všetky bázami zrastené do dlhej okvetnej rúrky. Kosatce kvitnú v júni. Napriek tomu, že kvety nevoňajú, obsahujú veľa medoviny v okvetnej rúrke. Navštevujú ich hlavne čmeliaky a niektoré muchy. Majú aj dostatok žltého peľu. Plodom je tobolka.
Etymológia
Vedecké pomenovanie kosatca pochádza z gréckeho slova iris – dúha. Tento prírodný úkaz bol pre Grékov zosobnením nádherného posolstva dažďa od boha Dia, ktorý prinášala bohyňa Iris. Odetá do pestrých farieb prichádzala k ľuďom po dúhe ako po ceste spájajúcej nebesá so Zemou. Okrem toho, že Iris bola poslom Dia, prisudzovalo sa jej aj sprevádzanie pobožných duší po smrti k ostrovom blažených (v predstavách starých kultúr ukazovali istý druh raja v záhrobí) alebo k lúkam na Elyzejských poliach, kde slávny lovec Orión lovil zver, milenec Eros spieval ľúbostné piesne, bohyne Úsvitu zapaľovali ranné zore a duše zomretých sa mohli venovať svojim obľúbeným zábavám. Kvety kosatcov Gréci veľmi často pestovali na hroboch svojich žien.
Oficiálny erb Francúzska s tromi zlatými kosatcami na modrom pozadí zaviedol Karol V. Zdroj: iStock
Francúzsko a jeho symbolika
Kvety kosatca majú veľmi úzku spojitosť s Francúzskom. Už v ranom feudalizme v ňom vystupoval do popredia symbol fleur de lis, čo v preklade znamená kvet ľalie. Avšak veľa generácií Francúzov si pod pojmom ľalia predstavovalo práve kosatec. Keď po páde Rímskej ríše v roku 476 a po víťaznej bitke pri Soissons o desať rokov neskôr, založil Chlodovik I. z rodu Meroveovcov na území Gálie francúzske kráľovstvo, do svojho kráľovského znaku vložil symbol fleur de lis.
Prečo práve kosatec? Voľbu tohto symbolu vysvetľuje päť rôznych legiend. Za najpravdepodobnejšiu sa považuje tá, ktorá hovorí, že po víťazných bitkách si hrdinskí vojaci z kosatcov plietli víťazné vence. Na počesť týchto udalostí si francúzsky národ vybral za svoj znak žltý kosatec ako symbol Panny Márie a takto sa obrátil na kresťanskú vieru.
Prvé historicky zdokumentované použitie fleur de lis bolo pri korunovácii francúzskeho kráľa z rodu Karlovcov Ľudovíta VII. v roku 1150. Po tejto udalosti sa kvet kosatca nazýval aj Ľudovítovým kvetom. V roku 1328 nastúpila na francúzsky trón vetva Valois a jeden z jej predstaviteľov, konkrétne Karol V. zaviedol oficiálny erb Francúzska s tromi zlatými kosatcami v modrom poli. Symbolom monarchie ostal až do verejnej popravy kráľa Ľudovíta XVI. z rodu Bourbonovcov gilotínou, ktorou vyvrcholila Veľká francúzska buržoázna revolúcia v roku 1793.
Zber, biochémia a požitie
Zbierajú sa podzemky troj- až päťročných kosatcov. Vyberajú sa na jeseň – v októbri alebo na jar – v marci. Treba ich umyť, zbaviť zelených častí a ošúpať. Sušia sa rozložené v tenkých vrstvách na lieskach alebo navlečené na povraze pri maximálnej teplote 35 °C. Materiál stráca sušením nepríjemný bylinný pach a dostáva výraznú fialkovú vôňu a žltú farbu.
Hlavné obsahové látky drogy (Rhizoma iridis) sú v silici (až 0,5 percenta), ktorá hustotou pripomína maslo. Hlavným komponentom je asi 10 až 40 percent irónu. Je to ketón, ktorý vzniká sušením po premene cykloiridalu. Práve táto substancia podmieňuje výraznú vôňu fialiek. Ďalej je tu kyselina myristinová, iridaly, triterpény, aromatické aldehydy a ďalšie ketóny, seskviterpény, naftalín, xantóny, izoflavóny, až 50 percent slizovitých látok a škrobu.
Hoci pôvab majú aj sušené kvety kosatcov, v kozmetike sa pre vôňu používa ich podzemok. Droga sa získava zo silice, ktorej hlavnou zložkou je irón (vzorec). Zdroj: iStockphoto.com, archív IŠ
Sladko voňajúci podzemok tejto rastliny sa používal pri výrobe kozmetických prípravkov a vo voňavkárstve od staroveku cez stredovek. Tvorcovia parfumov majú túto možnosť aj dnes, ale využívajú prevažne syntetické vonné zložky, pretože sú lacnejšie.
Rastlinné časti kosatca už mnoho kníh o liečivých rastlinách neuvádza. Priaznivo však pôsobia na vykašliavanie a zmierňujú dráždenia v niektorých čajových zmesiach proti akútnym infekciám (katarom) dýchacích ciest. V čajových zmesiach na iné indikácie slúži táto droga iba na zlepšenie chuti.
Na vnútorné užívanie je najvhodnejší zápar z 2 g drogy, prípadne prášok zo suchej podzemnej časti, ktorý užívame 2- až 4-krát denne v malom množstve na špičke noža. Najčastejšie sa však podzemok používa na aromatizáciu likérov a horkých alkoholických nápojov. Dokonca sa vďaka svojmu podlhovastému tvaru v minulosti využíval ako hračka na hryzenie pre malé deti, ktorým sa prerezávali mliečne zúbky. Nežiaduce účinky sa pri používaní podzemku kosatca prakticky neobjavili a nie sú známe ani kontraindikácie. Zásadne sa však nepoužívajú listy, hlavne nie čerstvé, pretože sú silným emetikom (vyvolávajú zvracanie), u slabších pacientov vyvolávajú dokonca aj mdloby.
Prof. RNDr. Ivan Šalamon, CSc. (Katedra ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove)