Podľa teórie profesora Adamatzkého sa elektrické impulzy vysielané mykologickými organizmami podobajú ľudskému jazyku.
Podľa vedca nie je toto správanie náhodné a ide o istú formu komunikácie. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: Aleksei Savin
Huby sú súčasťou blahodarného ticha, ktoré v lesnom prostredí vyhľadávame, ale štúdia z roku 2022 naznačuje, že napriek tichej povahe môžu byť šampiónmi v komunikácii.
Matematická analýza elektrických signálov, ktoré si huby medzi sebou vymieňajú, identifikovala vzorce, ktoré majú nápadnú štrukturálnu podobnosť s ľudskou rečou. Písal o tom portál IFL Science.
Mycélium
Predchádzajúci výskum naznačil, že huby vedú elektrické impulzy cez dlhé podzemné vláknité štruktúry nazývané hýfy (mycélium) podobne, ako nervové bunky prenášajú informácie v ľudskom tele.
Dokonca sa ukázalo, že rýchlosť vysielania týchto impulzov sa zvyšuje, keď hýfy húb tráviacich drevo prídu do kontaktu s drevovou hmotou. To naznačuje, že huby používajú tento elektrický jazyk na vysielanie informácií o potrave alebo nebezpečenstve so vzdialenými časťami seba samých alebo aj s partnerskými organizmami prepojených s hýfami, ako sú stromy.
Komunikácia húb sa mení, keď prídu do kontaktu s drevom. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: Towasit Kongton
Elektrická aktivita v pôde
Profesor Andrew Adamatzky z nekonvenčného výpočtového laboratória Západoanglickej univerzity v Bristole analyzoval vzorce elektrických impulzov generovaných štyrmi druhmi húb. Boli to plamienka zimná, klanolupeňovka obyčajná, kališník (Omphalotus nidiformis, označovaný aj huba duchov) a žezlovka hmyzová.
Adamatzky vložil malé mikroelektródy do substrátov poprepletaných sieťou mycélia, aby analyzoval, ako sa mení elektrická aktivita v pôde. Zistil, že signály medzi hubami sa vysielajú v špecifických zhlukoch, a začal ich matematicky merať.
„Nevieme, či existuje priamy vzťah medzi vzorcami v reči húb a ľudskou rečou. Možno nie. Na druhej strane existuje veľa podobností v spracovaní informácií v živých substrátoch rôznych tried, čeľadí a druhov. Len ma zaujímalo toto porovnanie,“ povedal Adamatzky.
Päťdesiat slov
Vo výskume publikovanom v Royal Society Open Science sa uvádza, že tieto špecifické zhluky elektrických signálov v komunikácii húb pripomínajú slovnú zásobu s päťdesiatimi slovami. Základná slovná zásoba najčastejšie používaných výrazov však nepresahuje pätnásť až dvadsať slov. Taktiež dĺžka týchto „slov“ sa podobá slovám v bežnej ľudskej komunikácii.
Každé slovo, ktoré huby vyslali, malo priemernú dĺžku 5,97 písmena a zhoduje sa tak s jazykmi, ako je angličtina (4,8) či ruština (6).
Klanolupeňovka obyčajná, ktorá rastie na rozkladajúcom sa dreve, vytvárala najzložitejšie „vety“ zo skupiny skúmaných húb.
Klanolupeňovka obyčajná. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: kobuspeche
Reč podobná reči vlkov
Správy, ktoré si medzi sebou huby posielajú, sa podľa vedca nelíšia od vlčieho vytia. Vlky prostredníctvom vytia oznamujú svorke svoju polohu, ako aj to, či sa blíži predátor alebo že je v blízkosti korisť.
Hoci je Adamatzky presvedčený, že dané zistenia sú revolučné, uvedomuje si aj to, že je príliš skoro hovoriť o jazyku v pravom zmysle slova a je potrebné vykonať ďalší výskum.
Najpravdepodobnejšími dôvodmi týchto vĺn elektrickej aktivity je podľa Adamatzkého zachovanie vzájomnej integrity húb. Vedec tvrdí, že nech už táto zvláštna aktivita húb znamená čokoľvek, nezdá sa, že by bola náhodná.
Pred tým, ako bude možné reč húb klasifikovať ako formu jazyka, bude treba doložiť ešte množstvo ďalších dôkazov.
Zdroj: Royal Society Open Science, IFL Science.
(LDS)
